Doktor Boris Klempa je medzinárodne rešpektovaný odborník v oblasti ekológie a molekulárnej epidemiológie zoonotických vírusov, ktoré sa môžu prenášať na človeka z hlodavcov či kliešťov.
Doktor Boris Klempa, Zdroj: Archív B.K.
Je spoluautorom 90 vedeckých publikácií, pričom všetky boli uverejnené v rešpektovaných vedeckých časopisoch. Až 22 jeho prác patrí na základe parametra RCR (z angl. relative ciation ratio) do top 10 percent prác vo svojom odbore.
Do boja s pandémiou Covid-19 sa zapojil okamžite od jej prepuknutia. Pod jeho vedením sa laboratóriá Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) dobrovoľne ponúkli, že budú rutinne testovať vzorky pacientov, u ktorých lekári predpokladali nákazu vírusom SARS-CoV-2.
Doktor Klempa tiež inicioval izoláciu vírusu SARS-CoV-2 z prvých slovenských pacientov, pričom tieto vírusy boli zaradené do Európskeho vírusového archívu a boli celosvetovo poskytnuté pre ďalší výskum.
Podieľal sa na zavedení a validácii kloktania ako alternatívneho spôsobu odberu klinického materiálu pre diagnostiku SARS-CoV-2.
Popritom doktor Klempa svojím aktívnym a zodpovedným vystupovaním v médiách významne prispel k zlepšovaniu informovanosti verejnosti o šírení vírusu, priebehu pandémie, ako aj o možnostiach prevencie ochorenia.
Hovorí, že o prírodovedné predmety sa zaujímal už od útleho veku.
„Už od detstva som mal veľmi rád prírodu a zúčastňoval sa aj na rôznych prírodovedných súťažiach a ochranárskych táboroch. To ma priviedlo až k štúdiu biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.”
To, že sa z neho stane virológ, však nebolo hneď také jasné. Lákalo ho mnoho odvetví.
„Pôvodne som na univerzitu prichádzal s tým, že chcem študovať zoológiu, ale počas všeobecnej časti štúdia som objavil čaro moderných, molekulárno-biologicky ladených disciplín biológie, ako boli molekulárna biológia, genetika či mikrobiológia,” vysvetľuje doktor Klempa.
Svoje rozhodnutie však nikdy neoľutoval. „O tom, že som sa nakoniec rozhodol pre virológiu, rozhodla skôr zhoda okolností. Rodinný známy mi ponúkol, že si môžem uňho vo Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied robiť diplomovú prácu. Táto možnosť ma veľmi lákala, a preto som si zvolil virológiu. Nikdy som to rozhodnutie neľutoval.“
Za svoju najväčšiu motiváciu považuje vlastnú zvedavosť.
„Najmä v oblasti základného výskumu, kde človek bezprostredne nevidí výsledky svojej práce v každodennom živote, je pri tejto otázke ťažké vyhnúť sa gýčovitým frázam o túžbe po poznaní.“
„Ale v základnom výskume je to skutočne často tak, že nás poháňa práve zvedavosť a túžba niečo nové odhaliť. Mám svoje obľúbené krédo, že v perfektnom svete by sme mali poznať všetky vírusy ešte predtým, ako spôsobia prvú epidémiu. Tak sa snažím k tomu perfektnému svetu čo najviac prispieť.“
