Genetický materiál pochádza zo 130-ročných vzoriek vakovlka tasmánskeho, ktorého druh vymrel v roku 1936.
Vakovlk tasmánsky. Zdroj: Wikimedia Commons
Naša planéta je nádherné miesto, kde kedysi žili druhy, o ktorých dnes čítame už len v encyklopédiách. Jedným z nich je aj vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus), ľudovo nazývaný tasmánsky tiger, ktorý vyhynul 7. septembra 1936. Genetikom sa teraz podarilo izolovať a plne dekódovať molekulu RNA (ribonukleovú kyselinu) z tvora tohto druhu.
Získanie RNA nie je ľahké
Genetický materiál pochádza zo 130-ročných vzoriek vakovlka zo zbierky Švédskeho prírodovedného múzea v Štokholme. Vedci si dlho mysleli, že z prehistorických vzoriek sa dá získať len DNA, no najnovšie molekulárne technológie nás presvedčili o opaku.
DNA môže byť za vhodných podmienok prítomná vo vzorkách aj viac ako milión rokov a priviesť nás tak veľmi ľahko do minulosti. Na druhej strane RNA, dočasná kópia časti DNA, je krehkejšia a rozkladá sa rýchlejšie ako DNA.
V roku 2019 sa tímu zo Švédska podarilo sekvenovať RNA z kože 14 300-ročného vlka, ktorý bol zakonzervovaný v permafroste. Najnovší výskum je však prvý prípad, keď molekulu RNA vedci získali z vyhynutého zvieraťa, ktorého pozostatky skladovali pri izbovej teplote. Štúdia dokazuje koncept a postup, vďaka ktorému budeme môcť získať RNA aj z iných živočíchov, ktoré vyhynuli oveľa dávnejšie, ako je napríklad mamut srstnatý.
Vzorky vakovlka tasmánskeho. Zdroj: Emilio Mármol Sánchez
Vzorky kože a svalov odhaľujú detaily
Tím zozbieral šesť malých vzoriek kože a svalov z vysušeného zvieraťa. V laboratóriu výskumníci rozdrvili každú vzorku na prášok a pridali chemikálie, ktoré izolovali nukleotidy, stavebné kamene RNA. Tím ďalej použil počítačový algoritmus na porovnanie týchto reťazcov nukleotidov alebo sekvencií s databázou obsahujúcou genómy tisícov zvierat, rastlín, húb, baktérií a vírusov.
Tím dospel k záveru, že približne 70 percent sekvencie RNA patrilo vakovlkovi. Vzorka však bola v dôsledku opakovanej manipulácie kontaminovaná aj ľudskou RNA. Výskumníci našli viac ako 250 krátkych molekúl RNA špecifických pre toto zviera. Malé sekvencie RNA, známe ako mikroRNA, regulujú fungovanie buniek. Tieto informácie tvoria súčasť toho, čo je známe ako transkriptóm, rovnako ako informácie uložené v DNA sú známe ako genóm.
Pochopenie RNA vedcom umožňuje zostaviť podrobnejší a úplnejší obraz o biológii zvieraťa. „Iba RNA môže odhaliť, ako bunky organizmu skutočne fungovali,“ povedal Emilio Mármol-Sánchez, genetik z Karolinska Institutu v Štokholme. Vedci publikovali zistenia v štúdii zverejnenej v utorok vo vedeckom časopise Genome Research.
Vakovlka tasmánskeho sme vyhubili sami
Vakovlk bol najväčším mäsožravým vačkovcom na svete. Jeho veľkosť môžeme prirovnať ku kojotovi. Pred dvetisíc rokmi zmizol prakticky z celej Zeme, okrem austrálskeho ostrovného štátu Tasmánia. V roku 1800 sa v Tasmánii rozšíril chov oviec a šelmy sa často podieľali na zabíjaní dobytka. Koncom 19. storočia sa stanovila odmena za každého zabitého dospelého vakovlka tasmánskeho. Zvieratá lovili až do ich vyhynutia.
Posledný vakovlk tasmánsky žil v zajatí a volal sa Benjamin. Zomrel v roku 1936 v Zoo Beaumaris v Hobarte v Tasmánii vinou nevhodných životných podmienok.
Lepšie pochopenie genetického kódu vakovlka tasmánskeho by mohlo pomôcť prinavrátiť tento druh v nejakej forme naspäť do života.
Zdroj: ScienceNews, CNN
(JM)
