Koľko druhov hmyzu žije na Slovensku, to presne nevieme, ale podľa odhadov ich môže byť štyridsať až šesťdesiat tisíc. Počet druhov hmyzu rastie. V roku 1987 bolo u nás asi 6-tisíc druhov, v roku 2009 už 9-tisíc. Na prvý pohľad je to pozitívne. Avšak je isté, že hmyzu ubúda. Môžeme to zistiť aj tak, že keď ideme autom na ďalekú cestu, okná auta zostanú čisté. Je to určité znamenie, že hmyzu je menej ako bolo kedysi.
V Českej republike vyhynulo asi 10 percent hmyzu a ďalších 10 percent je ohrozených. Napríklad v roku 1821 žilo na severnej Morave 88 druhov motýľov, dnes tam je len 49 druhov, čo znamená, že takmer polovica druhov vyhynula. Medzi ohrozenými druhmi motýľov je aj Žltáčik zanoväťový. Ak by sme hodnotili celú Európu, tak by sme mohli povedať, že nevyhynulo nič. Ak chceme skúmať, čo sa s hmyzom u nás deje, mali by sme si vybrať nejakú skupinu, ktorá je dobre preskúmaná, aby sme mohli údaje porovnávať. Počet druhov hmyzu závisí aj od toho, aký kus krajiny je skúmaný.
Spôsob života motýľov
Žltáčik zanoväťový
Hmyz, okrem toho, že opeľuje a teda je užitočný, je aj pekný. Niektoré druhy hmyzu vyhynuli napriek tomu, že žili v lokalitách, o ktoré sa starajú ochranári. Z toho vyplýva poučenie, že veľa starostlivosti škodí, ale málo tiež. Hmyzu viac vyhovuje, keď je v krajine rozptýlená zeleň – stromy a kríčky – než veľké poorané plochy pôdy. To sa týka aj motýľov. Ak sa húsenice vyhliahnu na lúke po kosení, kde nie je ani jeden kvet, majú problém prežiť. Hmyz si v prírode hľadá potravu a jeho život je veľmi komplikovaný. V prírode všetko so všetkým súvisí.
Z našej krajiny sa takmer vytratila mozaikovitosť, ktorá je pre väčšinu hmyzu čím ďalej tým vzácnejšia. Hmyzu sa darí aj tam, kde je zdevastovaná príroda, napríklad vo vojenských cvičiskách, ako je Vojenský obvod Záhorie alebo Vojenský výcvikový priestor v Doupovských horách v Českej republike. Je tam viac motýľov ako v rezerváciách. Motýle potrebujú pestrú prírodu, mláky a podobne. Vyhovuje im krajina „ani les, ani lúka, ani pole“. Nemajú radi obrovské homogénne oblasti. Obrábacím strojom vyhovujú veľké lány, ale živým tvorom nie. Príroda má rada trochu chaosu. Problémom je aj málo zavodnených plôch, ktoré vytvárajú podmienky pre život živočíchov vo vode. Napríklad na Morave sa v tôňach dajú vidieť žiabronôžky.
Mgr. Marek Semelbauer, PhD.
Aktivity, ktoré ľudia považujú za devastačné (ako jazda na štvorkolkách v prírode), pomáhajú živočíchom prežiť. Stojí za to zamyslieť sa nad tým, odkiaľ sa vzali živočíchy, ktoré sú závislé na ľuďoch. Kedysi to robili veľké bylinožravce namiesto človeka. Kedysi bola zostava zvierat oveľa bohatšia. Aj v Európe žili slony. Existujú teda druhy, ktoré sú viazané na činnosť ľudí. Supľujeme činnosť bylinožravcov z minulosti. Príkladom je Vojenské cvičisko pri Prahe, kde vrátili do prírody koníky, zubry, pratura (Bos primigenius), z ktorého vznikol domáci dobytok – kravy.
Mestá akoby si zachovali chaos, stále je tam tá mozaikovitosť. Veľké upravené trávniky však nie sú vhodné pre hmyz, ale skôr miesta, kde sú kvety. V tomto smere treba zmeniť či poopraviť preferencie. Napríklad v Karlovej Vsi v Bratislave už existujú nekosené trávnaté plochy pre opeľovače. Záhradkári, ktorí pestujú ríbezle a podobne, by tiež mohli ponechať kúsok záhrady pre hmyz. Pomohla by im aj hromada starého dreva.
Vedec Marek Semelbauer a stredoškoláčky, ktoré najviac diskutovali v Bratislavskej vedeckej cukrárni
Tému „Fenomén čistých autoskiel, alebo kam sa vyparila lietajúca háveď?“ prezentoval Marek Semelbauer v Bratislavskej vedeckej cukrárni dňa 20. 3. 2018 v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave. Podujatie moderoval Tomáš Verníček.
Mgr. Marek Semelbauer, PhD. (1984), pracuje v Ústave zoológie SAV v Bratislave. Študoval zoológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2006 – 2008). Postgraduálne štúdium absolvoval v Ústave zoológie SAV v Bratislave (2008 – 2013). Bol na krátkom študijnom pobyte v CDFA (California Department of Food and Agriculture), Sacramento v Kalifornii. Zaoberá sa najmä faunistikou, morfológiou a systematikou múch čelade Lauxaniidae. Vo voľnom čase sa aktívne podieľa na ochranárskych aktivitách v Bielych a Malých Karpatoch, na Záhorí a Podunajsku, pozoruje prírodu a číta veľa kníh o evolučnej biológii.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Obrázky: z prezentácie Mgr. Mareka Semelbauera, PhD.