Na výnimočnú liečivú rastlinu a koreninu nedali dopustiť už starí Číňania, Indovia, Arabi, Egypťania, Gréci i Rimania.
Fenikel obyčajný (lat. Foeniculum vulgare). Zdroj: iStockphoto.com
Fenikel obyčajný je paradoxne neobyčajná rastlina, ktorá v sebe ukrýva nespočetné množstvo prospešných látok s účinkami podporujúcimi zdravie človeka. Bylina je vhodná pre všetkých, ktorí sa chcú stravovať zdravo alebo trpia rôznymi tráviacimi a kožnými ochoreniami.
Fenikel obyčajný je rastlinný druh pochádzajúci z oblasti Stredozemného mora a západnej časti Ázie. V súčasnosti je šľachtený vo všetkých teplejších oblastiach sveta. Oddávna sa používa ako korenina, ale aj ako liečivá rastlina. Obľubovali ho už starí Číňania, Indovia, Arabi, Egypťania, Gréci či Rimania. Jeho azda najznámejším účinkom je priaznivý vplyv na tráviaci systém. Feniklový čaj je prvá pomoc, po ktorej môžete siahnuť pri problémoch s nepríjemným nadúvaním, plynatosťou, bolesťami a kŕčmi v bruchu, no i v prípade, že pociťujete nesúlad v trávení.
Poslali ho ľuďom v podobe žeravých uhlíkov
Podľa gréckej mytológie bohovia sídliaci na vrchu Olymp poslali bylinu fenikla ľuďom v podobe žeravých uhlíkov na stonke rastliny. Vďaka tejto skutočnosti sa postupne dostala do pozornosti všetkých významných autorít staroveku a stredoveku.
Hippokrates (*460 – †370 pred n. l.), jeden z najvýznamnejších lekárov všetkých čias, predpisoval fenikel na upokojenie žalúdka pri dojčenskej kolike. O 400 rokov neskôr ho lekár, lekárnik a botanik Dioscorides (*40 – †90) podával na potlačenie chuti do jedenia a jeho semená odporúčal dojčiacim matkám na podporu tvorby mlieka. Gréci nazývali feniklové semená maraíno, čo znamená schudnúť. Zbavovali sa totiž pomocou nich nadbytočných kilogramov.
Rímsky prírodný liečiteľ Plínius Starší (*23 – †79) si túto bylinu obľúbil a zaradil ju do svojich receptov. Všimol si totižto, že hady sa po zvliekaní starej kože treli o feniklové rastliny, pričom sa im vyčistili oči. Predpokladal teda, že fenikel sa bude dať použiť aj na očné problémy u ľudí.
Fenikel obyčajný je veľmi nápomocný pri zlom trávení či zápaloch očí. Zdroj: iStockphoto.com
Rástol vo všetkých záhradách
Na fenikel ako koreninu a liečivú rastlinu nedali dopustiť králi ani najvyššie správne, súdne a legislatívne orgány či velitelia vojsk. Príkladom bol kráľ Frankov a cisár Západu Karol I. Veľký (*742 – †814), ktorý rozkázal, aby fenikel pestovali vo všetkých cisárskych záhradách. Podobne spravil aj Eduard I. (*1239 – †1307), zvaný Eduard Dlháň (angl. Edward Longshanks) alebo Kladivo na Škótov (angl. Hammer of the Scots). V rámci kráľovskej správy a zvykového práva určil, aby sa obyvateľstvom spotrebovalo viac ako 4 kilogramy (kg) feniklu mesačne. Veriaci mali dovolené jesť feniklové semená počas pôstnych dní, pretože sa všeobecne verilo, že potláčajú chuť na jedlo.
Svätá Hildegarda z Bingenu (*1098 – †1179) ako významná bylinkárka, prírodovedkyňa a botanička odporúčala fenikel pri prechladnutí, chrípke či chorobách srdca, na zlepšenie nálady, trávenia i telesného pachu. Anglický lekár a astrológ Nicholas Culpeper (*1616 – †1654) vo svojej knihe The English Physician, ktorá bola zdrojom farmaceutickej a bylinárskej tradície, napísal: „fenikel odstraňuje z rýb sliz, taký nepríjemný pre ľudí“, pričom „slúži na zastavenie vetrov, zvýšenie tvorby mlieka, čistenie zakalených očí a na upokojenie bolesti v žalúdku chorých“.
Kolonisti priviezli fenikel ako jednu zo základných bylín do Severnej Ameriky, kde si ju veľmi rýchlo obľúbili. Dôkazom je dielo amerického básnika Henryho Wadswortha Longfellowa (*1807 – †1882), v ktorom sú nasledovné verše: „Týči sa vysoko nad bylinami drobnými fenikel s kvetmi svojimi žltými, v dobách dávno minulých bol obdarený zázračnými silami, dokázal totiž navrátiť zrak slepým.“
Z pohľadu botanika
Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare L.) je dvojročná až trváca rastlina, zriedka len jednoročná. Stonku má jemne ryhovanú a lysú. Dorastá do výšky až 2 metrov (m). V prvom roku vegetácie má rastlina prízemnú ružicu listov. Listy sú jemné, nitkovité, v druhom roku pošvovité a krídlato perovité. Kvety má drobné, voňajúce, usporiadané do dvakrát zloženého plochého okolíka sýtožltej farby, päťpočetné a obojpohlavné, dlhé 5 až 12 milimetrov. Plody fenikla bývajú oválne, podlhovasté a rebrovité dvojnažky. Medzi piatimi rebrami sa nachádza silicový kanálik. Tisíc semien váži od 2 do 7 gramov (g). Majú sladkastú slabo štipľavú chuť a príjemne voňajú.
Stonku má jemne ryhovanú a lysú. Zdroj: iStockphoto.com
Fenikel pochádza z južnej Európy a zo stredozemných krajín, v minulosti rástol ako divoká rastlina. V súčasnosti sa už kultivuje a pestuje v záhradkách či na poliach ako bežná potravina.
Ako zelenina je vo všeobecnosti obľúbený v Taliansku, a to nielen pre svoje zoštíhľujúce a omladzujúce účinky. Má sladkastú aromatickú vôňu a všetky jeho časti sú jedlé a chutné. Keďže netrpí chorobami ani škodcami, ide o nenáročnú zeleninu, vhodnú aj na ekologické pestovanie.
Poznáme dva druhy fenikla: sladký fenikel (Foeniculum vulgare var. dulce) tvoriaci chutnú buľvu a fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare var. vulgare), ktorý sa používa ako voňavé korenie.
Veľkoplošné pestovanie
V súvislosti s agroekologickými požiadavkami na pestovanie tejto špeciálnej plodiny sú dôležité teplé a slnečné podmienky. Na klíčenie vyžaduje teplotu pôdy až 15 – 16 stupňov Celzia (°C). Počas zimného obdobia môže pri holomrazoch vymrznúť. Keď kvitne a tvorí plody, vyžaduje teplotu 20 – 23 °C. Feniklu sa dobre darí na pôdach zásobených živinami, hlinitých, piesočnatohlinitých a nezamokrených pôdach. Najvyššie nároky na vlahu má v období predlžovania stoniek až kvitnutia. V chladnom daždivom počasí dochádza v priebehu kvitnutia k redukcii tvorby plodov.
Feniklu sa dobre darí na pôdach zásobených živinami, hlinitých, piesočnatohlinitých a nezamokrených pôdach.
Najvhodnejšími predplodinami fenikla sú obilniny a hnojené okopaniny. Základnú prípravu pôdy robíme na jeseň orbou. Pri klasickej príprave je možná orba do hĺbky 0,22 – 0,26 m so zapracovaním priemyselných hnojív. Na jar čo najskôr pripravíme pozemok na sejbu, osivové lôžko vyhĺbime do 60 milimetrov (mm) na ľahkých a 40 mm na ťažkých pôdach. Drobnohrudkovitá štruktúra pôdy a šetrenie vlahou sú základné ciele predsejbovej prípravy fenikla.
Fenikel produkuje veľké množstvo nadzemnej biomasy ročne, presnejšie 40 – 60 ton na hektár (t.ha-1), preto rastlina vyžaduje veľké množstvo živín. Pri strednej zásobe živín vyžaduje pre tvorbu priemernej úrody 0,9 t.ha-1 v prvom a 1,3 t.ha-1 v druhom úžitkovom roku 45 – 65 kg fosforu, 50 – 80 kg draslíka a 60 – 90 kg dusíka.
Na Slovensku sa spravidla pestuje ako 2- až 3-ročná plodina. V ďalších rokoch nie je pestovanie rentabilné. Keďže fenikel dozrieva v prvom roku neskoro, je potrebné urobiť sejbu čo najskôr, a to začiatkom marca. Medziriadková vzdialenosť je 0,40 – 0,50 m, hĺbka sejby 20 – 30 mm. Na hektár vysievame 9 – 11 kg osiva (600- – 800-tisíc klíčivých semien).
Fenikel je možné vysievať aj začiatkom novembra, v tom prípade osivo vyklíči na jar, keď teplota pôdy dosiahne 6 – 8 °C. Ak sejeme fenikel na jeseň, je vyššia šanca dozretia semien v prvom roku.
Fenikel sa pre veľkú hmotnosť nadzemnej biomasy a neskoré dozrievanie semien zberá pomerne ťažko. V prvom roku obyčajne v októbri, v druhom a treťom roku v septembri. Na zber používame kombajn a semená zbierame v čase, keď je väčšina vo voskovej zrelosti a nemôžeme ich roztlačiť prstom. Semeno je potrebné v každom prípade dosušiť. Teplota nesmie byť vyššia ako 40 °C. Predpokladané úrody sú v prvom roku 0,4 – 0,6 t.ha-1 a v druhom roku 1,0 – 1,5 t.ha-1.
V súčasnosti sa fenikel pestuje na celom svete v miernych podnebných pásmach. Spolu s kôprom, bedrovníkom anízovým a rascou sa zaraďuje medzi aromatické liečivá a koreniny.
Účinné látky
Fenikel je známy najmä vo forme feniklového čaju, korenia či ako surovina na varenie. Obsahuje množstvo aktívnych látok a disponuje bohatým nutričným zložením (bielkoviny, sacharidy, vláknina, draslík, sodík, vitamíny A, B, C, E, K, vápnik, železo, horčík, fosfor, zinok, meď, mangán, selén, kyseliny pantoténová a listová, cholín, karotény, luteín a zeaxantín). Kvalitná semenná droga obsahuje 4 – 6 percent silice, hlavnú zložku tvoria terpény: anetol (až 60 percent), horký a gáfrový fenchón, fenikulín, metylchavikol, karvol a ďalšie. Anetol je aromatická zlúčenina s charakteristickou chuťou a vôňou.
Vzorec anetolu. Zdroj: Wikimedia Commons
Použitie a účinky na zdravie
Semená fenikla pôsobia spazmolyticky (uvoľňujú kŕče). Svojou schopnosťou podporovať tvorbu sekrétov je fenikel účinný pri odkašliavaní. Významne pomáha pri nadúvaní a známe sú aj jeho močopudné účinky. Výraznou mierou zvyšuje laktáciu dojčiacich žien. Priamo pomáha činnosti žalúdka. Môže sa užívať aj pri črevných kolikách, chronickej zápche, žlčníkových a obličkových kameňoch a nepravidelnej menštruácii. Zanedbateľný nie je ani protizápalový účinok rastliny.
Pri zápalových ochoreniach očí sa používa zápar z drogy. Očnú vodu si vyrobíme z rovnakých dielov rozdrveného fenikla, nechtíka a vňate očianky Rostkovovej.
Feniklová silica má tiež mnohostranné účinky. Je dokázané, že rozpúšťa hlieny, podporuje vykašliavanie, uvoľňuje kŕče, pôsobí proti nadúvaniu, urýchľuje pohyb tráveniny (chýmu) v žalúdku a črevách a pôsobí proti baktériám. Okrem uvedeného sa výborne hodí aj do kúpeľa. Na regeneráciu pokožky pridajte do vody 10 – 18 kvapiek silice.
Na lekárske účely sa používa predovšetkým horký fenikel. Ako zložka rozpúšťajúca hlieny je obsiahnutý v mnohých čajoch a sirupoch proti kašľu.
Recepty
Fenikel konzumujeme najmä vo forme čaju. Šálku s lyžičkou semien horkého feniklu zalejeme vriacou vodou a necháme 10 – 15 minút lúhovať. Jedna šálka čerstvo pripraveného teplého čaju sa pije 2- až 3-krát denne medzi jedlami. Pri kataroch dýchacích ciest sa sladí medom.
Fenikel konzumujeme najmä vo forme čaju. Zdroj: iStockphoto.com
Pri ťažkostiach s dojčením, poruchách trávenia, infekciách močových ciest a prechladnutí vložíme semená do hrnca, zalejeme vodou, chvíľu povaríme a po odstavení necháme 15 minút lúhovať. Čaj scedíme a pijeme dve šálky denne.
Odvar na odtučňovaciu kúru urobíme z 25 g feniklovej vňate, ktorú zalejeme 0,5 l studenej vody, privedieme do varu a varíme štvrť hodiny na miernom ohni. Pije sa jedna šálka čaju po obede a večeri.
Použitá literatúra
Castleman, M. 2004: Velká kniha léčivých rostlin. 1. vydanie, Columbus, s.r.o., Praha, ČR, 636 s., ISBN: 80-7249-177-6
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
Golasovská, M. 2020. Bylinková terapie – Léčivé elixíry pro zdraví a krásu. 1. vyd., Grada Publishing: Praha, ČR, 253 s., ISBN: 9788027129195
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.
Herbs – študijný materiál – liečivé a aromatické rastliny pre podporu farmárov, 2012, DVD, Trebag Ltd., Budapešť
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.
Schilcher, H., Kammerer, S. 2003: Leitfaden Phytotherapie. 2. Auflage, Urban & Fischer. Munchen, Jena, Deutschland, 998 s.
Small, E. 1997: Culinary Herbs. the 1st eds. Ottawa, Ontario, Canada: NRC Press, 710 s.
(af)
