Prechod na ekologické poľnohospodárstvo by podľa odborníkov uživil rastúcu populáciu za dvoch podmienok. Prvou je obmedziť plytvanie potravinami a druhou znížiť spotrebu mäsa.
Do roku 2050 by mala svetová populácia narásť na 9,8 miliardy ľudí. Do roku 2100 až na 11,2 miliardy. Aby bolo možné ľudstvo nakŕmiť, bude potrebné zvýšiť poľnohospodársku produkciu. Pri zachovaní súčasných stravovacích návykov je to ale obrovská výzva a pre životné prostredie nemalá záťaž. Dopyt po mäse ma rastúci trend a zvyšujúci podiel živočíšnej výroby so sebou prináša okrem iného nárast emisií oxidu uhličitého a vysokú spotrebu vody.
„Je kľúčové zaistiť potrebné množstvo potravín, ale obmedziť negatívne dôsledky poľnohospodárskej výroby na životné prostredie,“ píšu autori štúdie Výskumného inštitútu pre organické poľnohospodárstvo (FiBL), ktorú zverenil prestížny vedecký časopis Nature Communications.
Navrhujú niekoľko opatrení na riešenie hroziacej potravinovej krízy.
Medzi nimi napr. zvýšenie efektivity pri pestovaní plodín a pri využívaní zdrojov, zníženie plytvania potravinami, zníženie spotreby živočíšnych výrobkov či väčšie využívanie ekologických metód v poľnohospodárstve, tzv. agroekológie.
Ekologický prístup ako riešenie krízy potravinových systémov
Kritici argumentujú, že ekologické poľnohospodárstvo zaberie viac pôdy a nie je preto reálnou alternatívou.
„Ekologické poľnohospodárstvo je konkrétny, no kontroverzný návrh na zlepšenie udržateľnosti potravinových systémov,“ uvádzajú autori štúdie. Nepovoľuje použitie umelých hnojív a pesticídov, podporuje využitie metód ako rotácia plodín, využíva úrodnosť pôdy a kolobeh živín.
Otázkou ale zostáva, či má zelené poľnohospodárstvo schopnosť uživiť ľudstvo. Výnosy v ekologickej produkcii totiž môžu byť nižšie ako konvenčná úroda, ktorá je podporovaná chemickými prostriedkami ako ochrane proti škodcom alebo v podobe umelých hnojív.
Ekologické poľnohospodárstvo preto potrebuje väčšiu plochu na dosiahnutie rovnakých výsledkov ako konvenčná produkcia.
Výhody má, ale je skutočne schopné uživiť všetkých?
Odborník na environmentálne systémy, Adrian Müller, spoločne s kolegami namodeloval scenáre budúcich potravinových systémov. Výsledky hovoria, že potreby ľudstva by vedela naplniť aj ekologická produkcia. Už pri prechode 60 % súčasnej poľnohospodárskej produkcie na ekologickú by sme do roku 2050 vedeli zaistiť dostatočné množstvo potravín.
Plytvanie potravinami by sme ale museli znížiť o polovicu. Využívanie ornej pôdy na pestovanie krmiva by sme taktiež mali znížiť o polovicu. To by si ale vyžadovalo zníženie spotreby mäsa asi o tretinu.
Na vytvorenie udržateľného potravinového systému je podľa Müllera potrebné využiť práve tento doteraz premárnený potenciál.
„Predstavte si, že tretinu produkcie nebudeme vyhadzovať do koša a 40 % svetovej ornej pôdy nebudeme využívať na dopestovanie krmiva pre dobytok za účelom vysokej produkcie mäsa. Uvoľníme tým obrovské kapacity,“ vysvetľuje.
Pri takomto scenári vieme podľa autorov dosiahnuť dostatočnú produkciu plodín a zároveň zlepšiť stav životného prostredia. Pestovanie plodín ekologicky znamená obmedzenie použitia dusíkatých hnojív, menej okysľovania pôd, vodných zdrojov a menej emisií skleníkových plynov. Takisto to prinesie menej chemikálii v životnom prostredí a menšie riziko pre biodiverzitu hmyzu a lokálnych ekosystémov.
Podľa autorov by sme mali využiť všetky potenciálne stratégie a prístupy bez tohot, aby sme sa orientovali len na jednu extrémnu.
Autor: Katarína Nikodemová
Zdroj: EurActiv.sk
Publikované: 23. 11. 2017
Uverejnila: MB
