Okrasný durman je známy ako anjelské trúby. Zo stromu borrachero z rodu durmanov sa však vyrába narkotikum diablov dych.
Kvety durmanu obyčajného. Zdroj: IŠ
Keď durman obyčajný (Datura stramonium L.) zakvitne kvetmi pripomínajúcimi anjeské trúby, priam láka k tomu, aby k nim človek privoniaval a dotýkal sa ich. Durman je však prudko jedovatý, dokonca až natoľko, že odborníci odporúčajú záhradkárom, aby s ním narábali len v rukaviciach. Navyše je to jeden z najsilnejších halucinogénov.
Jedovatosť durmanu obyčajného sa spomínala už v starých historkách o čarodejniciach a bosorkách. Údajne si z neho varili odvary a keď ich vypili, mali vízie, v ktorých lietali na metle (Kresánek a Krejča, 1984).
Durman obyčajný patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Tá obsahuje asi dvetisícpäťsto druhov. Paradoxom je, že zahŕňa veľké množstvo jedlých plodín (zemiaky, paradajky, baklažány, sladké a štipľavé papriky), krásne dekoratívne voňavé kvety (petúnie, machovky), ktoré s láskou pestujú záhradníci na celom svete, a rastliny obsahujúce najsilnejšie narkotické alkaloidy (okrem durmanu aj ľuľkovec, blen, tabak, mandragora).
Strom borrachero z rodu durmanov pochádza z Južnej Ameriky a tiež má nádherné kvety pripomínajúce trúby anjelov. Z jeho semienok sa však získava narkotikum, ktoré sa nazýva diablov dych, známe aj ako burundanga. Dnes sa používa pri lúpežiach či sexuálne motivovaných útokoch. Obeti sa fúkne do tváre alebo nasype do jedla či nápoja. Pôsobí rýchlo, už niekoľko minút po jeho užití je obeť omámená a bezbranná.
Etymológia, pôvod a morfológia rastliny
Indická legenda o vzniku bielych kvetov durmanu hovorí, že v hlbinách Zeme žili deti dvojčatá – brat so sestrou -, ktoré boli veľmi zvedavé. Vybrali sa teda učiť od ľudí. Za vedomosti, ktoré získali, obdarili každého človeka hlbokým spánkom obsahujúcim informácie, ktoré odkrývali tajomstvá stratených a ukradnutých vecí. Bohom Slnka sa to nepáčilo, a tak dvojčatá, ktoré sa volali Anegla-kiya a Anegda-kiyacitsa, poslali opäť do Zeme. Na mieste, kde sa prepadli, vyrástli rastliny durmanu s vlastnosťou dávať ľuďom sny plné nádherných vízií a snov (Gaire a Subedi, 2013).
Podľa indickej legendy súvisí vznik durmanu so zvedavými dvojčatami, ktoré žili pod zemou. Zdroj pozadia: iStockphoto.com Zdroj centrálneho obrázka: archív IŠ
Prvá časť latinského názvu rastliny Datura stramonium údajne pochádza zo sanskritského dhattura alebo arabského tatórah, čo znamená trubička. Podľa iných vedcov odkazuje na perzské slovo tatula odvodené zo slova tat – pichať, čo naráža na to, že ide o rastlinu s pichliačmi. Autor Ján Svatopluk Presl (*1791 – †1849) v diele O přirozenosti rostlin alebo Rostlinopis z roku 1820 píše, že rastlina má „oučinky na tělo zvířecí i člověčí, že oduruje čili ztřešťuje“ (Kresánek a Krejča, 1984). Podľa tohto vysvetlenia súvisí so slovom oduriť, ktoré pozná aj slovenčina, ale skôr vo význame opuchnúť. V zmysle omámiť sa používa slovo oduriť skôr v zemplínskom nárečí. Pôvod názvu stramonium je ťažké objasniť, aktuálne sa ním označujú prípravky používané v homeopatii.
Aztékovia v 12. až 16. storočí nazývali túto rastlinu menom olollukvi a využívali ju na liečbu takmer všetkých chorôb. Čarodejníci pomocou jej narkotických účinkov vyvolávali kolektívne vízie a dosahovali duchovné zjednotenie ľudí. Semená považovali za posvätné a dávali ich na oltáre aztéckym božstvám.
Pozrite si
Väčšina vedcov pokladá za domovinu durmanu Mexiko a Strednú Ameriku. Iné zdroje však tvrdia, že pochádza z kaspických stepí, odkiaľ sa rozšíril do Afriky a východnej Ázie. Traduje sa, že do Európy ho priviezli kočovní Cigáni, ktorí ho používali ako liečivú rastlinu (Benitez a kol., 2018).
Durman obyčajný je nenáročná rastlina. Rastie často na úhoroch, medziach, rumoviskách, pozdĺž ciest a na ladom ležiacich pôdach bohatých na dusík. Semená sa vyznačujú vzácnou vytrvalosťou, nestrácajú klíčivosť desaťročia (Lust, 1974).
Durman biely je jednoročná bylina, vysoká od 0,3 do 0,8 m. Dichaziálne (bočné rozkonárené) stonky majú striedavé vajcovité hrubo zúbkaté listy. Pazušné alebo koncové pravidelné kvety majú trváci päťzubý rúrkovitý kalich, bielu lievikovitú a v púčiku riasnato zvinutú korunu s piatimi cípmi, piatimi prirastenými tyčinkami a vrchným semenníkom s jedinou čnelkou (Jindrova a Malovcová, 2017).
Dĺžka lievika môže dosiahnuť až 0,25 m. Kvety sú biele, okrasné kultivary ich majú žlté, ružové alebo fialové. Môžu mať jednoduchý zvonovitý tvar s okvetnými lístkami alebo aj zložitejšou špirálovitou štruktúrou. Niektoré druhy kvetov sú úplne bez zápachu, zatiaľ čo iné vydávajú intenzívnu príjemnú arómu. Púčiky kvetov sa otvárajú pri západe slnka a ráno sa zatvárajú.
Plod a semená durmanu obyčajného (Datura stramonium). Zdroj: iStockphoto.com
Plody sú vo veľkých podlhovastých tobolkách. Pokrýva ich hustá tmavozelená pokožka s dlhými ostňami. Vnútro obsahuje 3 – 3,5 mm dlhé čierne semená okrúhleho alebo obličkovitého tvaru. Plodenie začína v júli a pokračuje až do septembra (Benitez a kol., 2018).
Pestovanie
Durman sa rozmnožuje predovšetkým semenami. Aby sme kvitnúce rastliny získali čo najskôr, urobíme si sadenice. Na tento účel sa semená zozbierané v lete sušia a skladujú na chladnom mieste v papierovom vrecku. Vo februári sa namočia na 1 až 2 dni do teplej vody a potom sa zasadia do hĺbky 5 mm do nádob s piesčito-rašelinovou pôdou. Počas klíčenia sa nádoby uchovávajú pri teplote 15 °C. Sadenice sa objavia do 2 – 3 týždňov. Keď majú rastlinky 2 pravé listy rozsadíme ich do oddelených kvetináčov alebo jednorazových pohárov. Jedince následne pestujeme v miestnosti s jasným rozptýleným svetlom pri teplote 18 až 20 °C. Vyžadujú si pravidelné polievanie. Rastliny nakoniec vysadíme na otvorenom priestranstve do sponu vo vzdialenostiach do 0,15 m.
Polyploidizáciou (znásobenie jadrového genómu buniek celého organizmu – pozn. red.) a krížením sa vypestovali na účinné obsahové látky (alkaloidy) bohatšie amfidiploidné jedince, čiže medzidruhový hybrid, ktorý má kompletnú sadu diploidných chromozómov z každej rodičovskej formy. ( Putyrskij a Prochorov, 2005).
Zber a sušenie durmanu
Predmetom zberu je list (Folium stramonii), vňať a semeno. Listy odrezávame podľa možnosti ráno, na začiatku kvitnutia rastliny (jún – september), ale len zdravé, sýtozelené, s krátkou stopkou. Sušia sa rozložené vedľa seba, jednotlivo, potom našuchorené do vrstvy 50 až 60 mm (maximálne teplo do 45 °C). Pomer zosušenia je asi 5 – 7 : 1. V minulosti sa vykupovali aj semená získané zberom nie celkom zrelých toboliek (september – október), ktoré dosúšame na slnku, až sú v tobolkách čierne. Po vytrasení ich ešte presúšame, pomer zosušenia je 1,5 : 1. Listovú drogu treba rýchlo odpredať, je veľmi háklivá na skladovanie, pretože ľahko vlhne (Kresánek a Krejča, 1982).
Liečebne aktívne komponenty
Účinné obsahové látky (0,1 až 0,4 percenta) sú vysoko toxické alkaloidy tropanovej skupiny, ktorých pomocou analytických metód identifikovali až dvadsaťdeväť. Sú to najmä hyoscyamín, atropín, menej skopolamín, skopulín a apoatropín, z vedľajších substancií sú to triesloviny (4,5 percenta), stopy silice, derivát kumarínu umbeliferón a anorganický dusičnan draselný. Hlavnými komponentmi silice sú steroly a ich deriváty, ktoré majú alelopatické účinky (priamo alebo nepriamo škodia inej rastline – pozn. red. ). Dali by sa teda využiť v záhrade na ochranu pred škodcami a na zamedzenie rastu burín (Babiker a kol., 2017).
Fytoterapia a nebezpečné aplikácie rastliny
Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára. Rastliny durmanu slúžia najmä na izoláciu alkaloidov a ako antiastmatikum. Niekedy sa u nás vyrábali antiastmatické cigarety. Dym z 1,25 g listov obsahuje asi 0,3 až 0,5 mg atropínu, ktorý sa najväčšou mierou pričiňoval na terapeutickom pôsobení (Kresánek a Krejča, 1982).
Chemický vzorec atropínu, jedného z 29 vysokotoxických alkaloidov tropanovej skupiny, ktoré obsahuje rastlina durman. Zdroj: iStockphoto.com
Vždy musíme mať na pamäti, že atropín, skopolamín a hyoscyamín sú najsilnejšie psychotropné látky, ktoré môžu nielen spôsobiť vážne poškodenie fyzického a duševného zdravia, ale dokonca môžu zabiť aj fyzicky silného dospelého človeka.
Otrava týmito alkaloidmi sa prejavuje stimulačným účinkom na centrálny nervový systém a súčasne útlmom periférnych nervov. Príznaky otravy zahŕňajú zvýšenú srdcovú frekvenciu, suchú sliznicu, suchý kašeľ a možné záchvaty. V počiatočnom štádiu expozície sa pozoruje vzrušenie (niekedy sa prejavuje vo forme nesúvislej reči a nerozumného smiechu, zábudlivosti, pomalého stavu, ktorý sa mení na opakované obdobia činnosti. Objavujú sa aj živé halucinácie a bludy. V niektorých prípadoch je pozorovaný extrémny hnev a deštruktívne správanie. Po obdobiach vzrušenia obvykle nasleduje dlhý hlboký spánok sprevádzaný živými snami a halucináciami, často so sexuálnym obsahom. Po prebudení sa dostaví opica (rovnako ako keď to človek preženie s alkoholom), respektíve celková strata pamäti a pocit, že sa všetko stalo inej osobe (Duke a kol., 2002).
Narkotikum s názvom burundanga, respektíve diablov dych, ktoré súvisí so stromom borrachero z rodu durman, sa v Európe objavilo len pred zhruba piatimi rokmi. Ide o zmes hyoscyamínu a benzodiazepínov alebo iných chemických zlúčenín na podporu prechodnej globálnej amnézie, takzvanej TGA. Ide o neurologickú poruchu, charakteristickú dočasnou alebo úplnou stratou pamäti.
Avšak dokázať prítomnosť burundangy v krvi je veľmi ťažké, pretože z krvného obehu sa stráca už po dvoch hodinách (Benitez a kol., 2018).
Použitá literatúra
Benitez, G., March-Salas, M., Villa-Kamel, A., Chaves-Jimenez, U., Hernandez, J., Montes-Osuna, N., Moreno-Chocano, J., Carinanos, P. , 2018: The Genus Datura L. (Solanaceae) in Mexico and Spain – Ethnobotanical Perspective at the Interface of Medical and Illicit Uses. Vol. 219, Iss. 1, p. 133-151;
Babiker, F., Jamal, P., Mirghani, M. E. S., Ansari, A. H., 2017: Characterization, Purification and Identification of Some Alkaloids in Datura stramonium L.. In: International Food Research Journal, vol. 24, p. 540 – 543;
Gaire, B.P., Subedi, L., 2013: Review on the Pharmacological and Toxicological Aspects of Datura stramonium L.. In: Journal of Integrative Medicine-Jim, Vol. 11, Iss. 2, p. 73-79;
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.;
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.;
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.;
Putyrskij, I.N., Prochorov, V.N. 2005: Boľšaja kniga sovetov – lekarstvennyie rastenija. Knižnyj dom: Minsk, Belorussija, 704 s.
