Komáre štípu, osy bodajú a muchy sú otravné. Na vážkach je však čosi magické.
Dan Bárta je známy spevák, textár a fotograf. Málokto však vie, že je aj odonatológ, teda entomológ so špecializáciou na vážky.
Svoje štúdium na Ostravskej univerzite pred pár rokmi úspešne ukončil prácou Vážky Guaynského amazonského parku vo Francúzskej Guyane.
Je spoluautorom monografie Vážky Českej republiky, jeho veľkoformátové fotografie viseli v mnohých výstavných priestoroch a ozdobili obrazové prílohy nejednej z kníh o vážkach či prírode.
Podieľal sa tiež na vzniku aplikácie Lovec vážok CZ (Dragonfly Hunter CZ), ktorá pomáha určovať a mapovať vážky priamo v teréne aj laikom a nadšencom.
S výnimkou Antarktídy navštívil všetky kontinenty s cieľom skúmať, fotografovať a skenovať vážky.
S kolegami Alešom Dolným a Robertom Lízlerom totiž vyvinuli a zdokonalili neinvazívnu metódu skenovania živých vážok a ich spoločná práca je súčasťou mnohých odborných publikácií svetových autorov.
V rozhovore okrem iného vysvetľuje, ako sa vážky za milióny rokov zmenili, čím sú jedinečné a prečo je dôležité chrániť hmyz.
Vážky sú vraj jedným z najstarších typov lietajúceho hmyzu. Aké boli vážky pred 300 miliónmi rokov v porovnaní so súčasnými vážkami?
Boli v podstate veľmi podobné tým dnešným, preto im môžeme koniec koncov stále hovoriť vážky. Okrem detailov, napríklad v žilnatine krídel, sa menila hlavne ich veľkosť – podľa všetkého v závislosti od objemu kyslíka v atmosfére a pod tlakom predátorov.
Čím sú vážky jedinečné oproti inému lietajúcemu hmyzu?
Napríklad „konštrukciou” lietacieho aparátu. Ovládajú každé krídlo zvlášť, čo veľmi zvyšuje ich obratnosť. Vo svojej veľkostnej a váhovej kategórii sú vrcholovými predátormi. Ich larvy majú špeciálne a veľmi rýchlo vymrštiteľné loviace zariadenie, tzv. masku. Pokiaľ viem, žiaden iný hmyz sa „takýmto výstrojom a takouto výzbrojou” pochváliť nemôže.
Čo vás viedlo k záujmu o ekológiu a konkrétne o vážky?
To bolo toľko súhier okolností, toľko stretnutí v správny čas a na správnom mieste s tými správnymi ľuďmi, že sa to už ani nedá zrekonštruovať. Záujem o prírodu, obyčajný, hlboký, ale nešpecifikovaný som mal, čo si pamätám. A potom stačil David Procházka v základnej škole, kamarátsky Ondra Pýcha, tropický dažďový les na ostrove Siberut, veľkorysý Dennis Paulson, pankáč Robert Lízler a smelý mladý Erendr Aleš Dolný. A bolo hotovo.
Zaujímate sa študijne či profesionálne aj o iný hmyz ako o vážky?
Viete, na určitej úrovni ma zaujímajú aj rastliny alebo vtáky, každý chrobák, motýľ, čmeliak. Vždy sa snažím zistiť, čo mám pred sebou a prečo, t. j. k akému typu prostredia sa dané zviera alebo daná rastlina viaže, čo mi vlastne pomáha čítať krajinu ako celok. Ale „robím” vážky. Keby som dostal zákazku urobiť atlas pestricovitých, skúsil by som si poradiť, minimálne ako editor, ale len tak sa do toho asi nepustím, nie je na to čas.
Počas dokumentovania vážok ste navštívili mnohé ďaleké miesta. Ako viete, kde vážky hľadať?
Hľadám ich v lete, cez deň a pri vode. Tam vždy nejaké budú.
Je spôsob, ktorým vážky zaznamenávate, humánny? Ide o novú techniku? Dá sa využiť aj na zaznamenávanie iného hmyzu?
Teoreticky áno, ale neskúšali sme to, aj keď máme sken dravého ploskoroha z Francúzskej Guyany, takže pri sieťokrídlovcov by sa to dalo. A čo sa humánnosti týka, my skrátka vážku naskenujeme zaživa a potom ju pustíme, teda je to celkom kamarátsky spôsob obstarania dokladu a určovacej pomôcky. Technika je to „len” vylepšená, ale práve o živosť, editáciu a tlač skenov. Nikto iný ako my sa s tým tak strašne nebabre, ale tiež to nikto na svete nerobí lepšie.
Prečo je dôležité hmyz chrániť? Vie v oblasti jeho ochrany niečo urobiť aj jednotlivec?
Hmyz je zásadnou suchozemskou potravinovou základňou, najdôležitejším opeľovačom, rozkladačom alebo skôr posledným z makrodrtičov mŕtvej organickej hmoty. Svet tak, ako ho poznáme, by bez hmyzu nemohol existovať. Zrútil by sa istejšie ako bez ropy. Možno by stačilo, keby toto každý jednotlivec vedel rovnako jasne a jednoznačne ako to, že jedna a jedna sú dve.
Ak sa zaujímate o mikrokozmos vážok, nezmeškajte webinár, ktorý sa uskutoční v stredu 20. apríla. Dan Bárta počas neho účastníkom predstaví svoj výskum, vďaka ktorému prešiel takmer každý kontinent sveta, a svojím nadšením prebudí vášeň súvisiacu s ochranou a zachovaním diverzity tohto jedinečného hmyzu.
https://www.facebook.com/inspireacademy.sk
Zdroj: Stanislava Obložinská, Kulturmarket.sk
(DK)