Husia koža predstavuje reflex, ktorý máme vďaka evolučnému vývoju.
Zimomriavky plnia užitočné funkcie. Zdroj: iStock.com/Asergieiev
Husiu kožu má každý jeden z nás. Tušíte však prečo? Súvisí to s evolučným vývojom. Kedysi dávno sme mali takmer celé telo pokryté chlpmi. Keď boli naši opičí predkovia ešte veľmi chlpatí a stretli predátora, naježili sa im chlpy tak ako napríklad mačke, keď cíti nebezpečenstvo. Túto vlastnosť majú dodnes niektorí naši najbližší príbuzní, napríklad šimpanzy. Podľa organizácie Chimpanzee Sanctuary Northwest sa šimpanzy vzpriamujú, keď im stoja chlpy z dôvodu úzkosti alebo vzrušenia. To sa deje aj nám v podobe husej kože, len teraz máme menej chlpov.
Husia koža je teda reflexom, ktorý v súčasnosti však už neslúži na svoj pôvodný účel, teda na odplašenie predátorov. Husia koža však plní aj iné užitočné funkcie.
Počas dlhšej zimy sú naše nervy aktívnejšie
Predstavte si, že vám niekto hodí za tričko kocku ľadu. Tá vám spôsobí husiu kožu, pretože spustí sympatický nervový systém tela, ktorý koordinuje a reguluje naše podvedomé telesné funkcie. Tento mimovoľný systém dáva príkazy malým hladkým svalom pod kožou nazývaným arrector pili, ktoré sú spojené s vlasovými vačkami v koži. Ľudia využívali tieto svaly na izoláciu tela proti zime a teplu. Vďaka nim sa všetkým cicavcom ježia chĺpky, zároveň vytvárajú okolo tela vrstvu teplého vzduchu.
No keďže v súčasnosti nemáme hustú srsť, táto reakcia sa stala bezvýznamnou. Svaly arrector pili sú priamo napojené na nervový systém, takže ich stiahnutie nevieme ovládať. Sú to práve tieto svaly, ktoré spôsobujú husiu kožu – keď sa napnú, vytvoria v koži jamku a jej okolie zasa vystúpi dohora.
Svaly arrector pili sa môžu stiahnuť pre chlad, ale aj v dôsledku strachu či vzrušenia. A keďže nemáme srsť, má to aj tu minimálny účinok. V prípade niektorých druhov je však efekt oveľa zjavnejší. Napríklad dikobraz dokáže predĺžiť svoje ostne a mačky sa zježia celé, a tak odstrašia prípadných útočníkov.
Podľa štúdie z roku 2020 sú sympatické nervové vlákna ako stuha omotané i okolo kmeňových buniek vlasových folikúl, teda tkanív, ktoré obaľujú vlas a z ktorých vlas vyrastá. Počas dlhšieho obdobia chladu sa zvýšila aktivita nervov, navyše sa spustila regenerácia kmeňových buniek vlasových folikúl a rast nových vlasov.
Signál na zahriatie tela
Husia koža poskytuje telu určitý druh úľavy v krátkodobom horizonte. Pokiaľ je nám zima a chlad pretrváva, husia koža je signálom pre kmeňové bunky, aby došlo k vytvoreniu nových vlasov či chĺpkov, ktoré by nás mohli potenciálne zahriať. Vlasové folikuly vylučujú proteín regulujúci tvorbu hladkého svalstva, ktoré potom priťahuje sympatický nerv. V dospelosti sa potom interakcia obracia, pričom nerv a sval spoločne regulujú kmeňové bunky starého vlasového folikulu, aby vznikol nový.
Zimomriavky mávame tiež pri pozeraní filmu, počúvaní hudby, sledovaní nejakého vystúpenia či predstavivosti. Každý mozog je jedinečný, preto inak prežívame jednotlivé situácie. Podľa štúdie, publikovanej v časopise Cell, majú ľudia, ktorým behá mráz po chrbte, viac vlákien spájajúcich sluchovú kôru s oblasťami mozgu spojenými so spracovaním emócií. To umožňuje týmto dvom oblastiam lepšie komunikovať a znamená to, že ľudia, ktorí zažívajú mráz prechádzajúci po chrbte, prežívajú intenzívne emócie inak ako tí, ktorí ho nezažívajú.
Autori štúdie z roku 2001 uverejnenej vo vedeckom časopise PNAS požiadali niekoľkých hudobníkov, aby identifikovali pasáže hudby, pri ktorých im spoľahlivo behal mráz po chrbte. Porovnávali mozgovú aktivitu pri počúvaní pasáží, ktoré im vyvolávali zimomriavky, a tých, ktoré im zimomriavky nevyvolávali. Zimomriavky či mráz prechádzajúci po chrbte sú spojené so silnou aktiváciou siete hlbokých mozgových oblastí, ktoré všeobecne súvisia s odmeňovaním.
Zdroje: Cell, IFL Science
(RR)
