Niektoré zvieratá, napríklad mačky, psy, ale i kone, hýbu pri počúvaní ušami. Vedci dokázali, že aj človek sa snaží podvedome pohnúť ušami.
Uši sa nepatrne pohybujú za zvukom. Zdroj: iStock.com/Wavebreakmedia
Pri počúvaní hýbu zvieratá ušami, pretože sa takýmto spôsobom snažia zamerať na konkrétne zvuky a zistiť, z ktorého smeru prichádzajú. Vedci prišli na to, že aj ľudia sa snažia pri intenzívnom počúvaní podvedome pohnúť ušami.
Uši sa sústredia na jeden konkrétny zvuk
Kedysi sme dokázali hýbať ušami, túto schopnosť však naši predkovia stratili pred 25 miliónmi rokov. Ako uvádzajú autori z vedeckého časopisu Frontiers, podvedomé hýbanie ušami je evolučným pozostatkom.
Tím vedcov vykonal experiment na 20 dospelých ľuďoch, ktorým pustil audioknihu aj podcast na rovnakom mieste v rovnakom čase len z iného zariadenia. Otestovali ich rovno tromi spôsobmi.
V jednom momente bol podcast tichší ako audiokniha, no s veľkým rozdielom v hlasitosti. Neskôr im odborníci prehrali dva podcasty naraz spolu s audioknihou. Jeden z podcastov bol hlasnejší, pričom ten druhý mal rovnakú hlasitosť ako zvuk z audioknihy. Takýmto spôsobom chceli zistiť, či je ľudské ucho citlivejšie, keď sa mozog viac sústredí na konkrétny zvuk. Prirovnávali to k situácii, počas ktorej je človek v rušnej reštaurácii a snaží sa zachytiť jeden konkrétny zvuk.
Pohyby neboli až také výrazné
Každý z účastníkov výskumu musel absolvovať sériu experimentov rovno dvakrát. Pohyb uší sa snažili výskumníci zachytiť pomocou elektromyografie, teda metódy zachytávajúcej elektrickú aktivitu svalov, a počítača, ktorý vyhotovil detailný videozáznam uší každého účastníka experimentu. Vďaka tomu mohli odpozorovať rôzne odchýlky či pohyb.
Navyše účastníkov po každom pokuse požiadali, aby ohodnotili, koľko námahy vynaložili na počúvanie audioknihy.
Vedci týmto pozorovaním zistili, že uši sa hýbali v závislosti od zmeny intenzity zvuku. Menil sa tiež smer pohybu, ktorý opäť závisel od toho, odkiaľ zvuk prichádzal. Pohyby uší, ktoré vedci zaznamenali, boli však veľmi nepatrné.
Oba súbory experimentov odhalili drobné mimovoľné pohyby ušných svalov najbližšie k smeru daného zvuku. Len čo im počas jedného zvuku pustili ďalší, prístroj zaznamenal, že sa uši snažili pohnúť k preferovanému zvuku.
Pozrite si
Poznatok môže prispieť k vývoju načúvacích prístrojov
Výsledky experimentu naznačujú, že uši sa snažia hýbať tým smerom, odkiaľ ide zvuk, ktorému človek venuje pozornosť. Takáto zvýšená aktivita ušných svalov počas reakcie na konkrétny zvuk môže viesť hoci k nepatrným, ale stále k viditeľným pohybom ušného laloka.
Tento poznatok by sme mohli využiť napríklad aj pri vývoji lepších načúvacích pomôcok, ktoré snímajú elektrickú aktivitu v ušných svaloch a zosilňujú zvuky, na ktoré sa snaží človek sústrediť, a zároveň minimalizujú ostatné zvuky.
Zdroj: Frontiers in Neuroscience, eLife Sciences
(RR)
