Vývoj chromozómu Y je neuveriteľne rýchly. Samičí zostáva do značnej miery nemenný.
Vedcom sa podarilo vôbec po prvýkrát poriadne preskúmať pohlavné chromozómy primátov, pričom odhalili, ako sa správa mužský pohlavný chromozóm Y. Jeho vývoj je neuveriteľne rýchly, zatiaľ čo chromozóm X zostáva do značnej miery nemenný. Pri porovnaní uvedených zistení s ľudským genómom autori štúdie zistili, že náš vlastný druh je veľkou súčasťou tejto evolúcie s rýchlo sa meniacim genetickým kódom mužov.
Rýchle zmeny
Väčšina živočíchov, ktoré patria k druhom hominidov, známych ako Homo sapiens, má vo svojej genetickej výbave dvadsaťtri párov chromozómov. Práve 23. pár, známy aj ako pohlavné chromozómy, je výnimočný. Nesie gény, ktoré definujú biologické pohlavie. U žien je pohlavie vyjadrené dvomi chromozómami X a u väčšiny mužov je vyjadrený jedným X a jedným Y.
V roku 2010 vedci zistili, že ľudský chromozóm Y sa vyvíja veľmi rýchlo – pre mnohých evolučných biológov to bolo prekvapenie, pretože si mysleli, že chromozóm Y ostával roky nemenný. Nová štúdia z Pensylvánskej štátnej univerzity, Národného inštitútu pre výskum ľudského genómu a Washingtonskej univerzity ukazuje, že k rýchlym zmenám dochádza nielen v ľudskom chromozóme Y, ale aj pri iných druhoch ľudoopov, ako sú šimpanzy učenlivé a šimpanzy bonobo, západné nížinné gorily, orangutany bornejské a sumatrianske a vzdialenejšie príbuzné gibony.
Ľudia a šimpanzy majú spoločných viac ako 98 percent svojej DNA, ale len 14 až 27 percent sekvencií DNA na pohlavnom chromozóme Y.
Variabilita chromozómov Y medzi druhmi
Výskumníci použili počítačový softvér na porovnanie chromozómov medzi jednotlivými druhmi, aby zistili, ktoré časti chromozómu sa zmenili a ktoré zostali rovnaké. Pri šiestich druhoch hominidov bol chromozóm Y variabilnejší (premenlivejší) ako chromozóm X.
„Niektoré z týchto druhov sa odčlenili od ľudskej línie len pred siedmimi miliónmi rokov, čo z hľadiska evolúcie nie je veľa času. To ukazuje, že chromozómy Y sa vyvíjajú veľmi rýchlo,“ uvádza Kateryna Maková, jedna z autoriek štúdie.
Dokonca medzi druhmi toho istého rodu, ako sú šimpanzy učenlivé a šimpanzy bonobo, ktoré sa pravdepodobne oddelili len pred 1 až 2 miliónmi rokmi, boli rozdiely medzi chromozómami Y výrazné.
K variabilite na chromozóme Y dochádza pravdepodobne preto, že sa na ňom nahromaďujú mnohé mutácie (straty časti chromozómu, opakovania a podobne). Veľké množstvo spermií si totižto vyžaduje veľa kopírovania DNA. A zakaždým, keď sa DNA skopíruje, je určitá pravdepodobnosť, že dôjde k chybe.
Počas delenia si chromozóm Y nevymieňa genetickú informáciu s inými chromozómami vo väčšej časti svojej dĺžky, čo tiež spôsobuje problémy. V dôsledku toho sa v priebehu času postupne skracoval.
Tím však zistil, že hoci sa chromozóm Y môže skracovať, je nepravdepodobné, že úplne vymizne. Niektoré z jeho génov sú chránené bezpečnostnými mechanizmami, ktoré udržujú dôležité sekvencie nedotknuté.
„Je podstatné si uvedomiť, že všetky tieto druhy ľudoopov sú ohrozené,“ uviedla Maková. „Nielenže sa môžeme dozvedieť viac o ľudskej evolúcii, ale môžeme použiť to, čo vieme o ich genómoch (súbor génov, pozn. red.), aby sme lepšie pochopili biológiu a rozmnožovanie týchto ohrozených druhov.“
Zdroj: IFL Science, Popular Mechanics
(JM)