V mýtoch sa brečtan spájal s bohmi a božská je aj jeho moc. Ak sa nedávkuje opatrne, môže aj zabiť.
Brečtan popínavý (Hedera helix L.) a jeho plody. Zdroj: iStockphoto.com
Brečtan popínavý je ako rastlinný druh jediným zástupcom čeľade aralkovitých (Araliaceae) na Slovensku. Na dôvažok ho považujeme za treťohorný relikt, ktorý sa zachoval v špecifických podmienkach z obdobia, ktoré sa začalo pred 65,5 milióna rokov.
Rastlinu brečtanu sprevádzajú inšpirujúce mytologické príbehy. V starom Egypte predstavovala symbol boha slnka Osirisa, ktorý bol synom Geba (boha zeme) a Matice (bohyne oblohy). Osiris zdedil trón faraóna a priniesol právo, poriadok a zdvorilosť. Pre rodinné intrigy však skončil tragicky, bol rozštvrtený a časti jeho tela boli rozptýlené po celej zemi.
V starovekom Grécku zas brečtanové vence symbolizovali manželskú vernosť, ale tiež priateľstvo, družnosť a opitosť. Sú typické pre boha úrody, plodnosti, vína a veselosti Dionýza (Baccusa). V prvopočiatkoch ho umelci zobrazovali s brečtanovým vencom, ale keď si ho privlastnili vinohradníci, ozdobili ho vencami z vinnej révy so strapcami hrozna (Rystonová, 2007).
Fytoterapeutické účinky tejto liečivej rastliny boli známe už v staroveku. Grécky lekár, lekárnik a botanik Dioskurides (*40 – †90 n. l.) ju napríklad primiešaval do mastí na popáleniny a vredy alebo ju používal ako liek proti silnej hnačke a horúčke, pri bolestiach hlavy či zubov. Oddávna sa však vedelo, že obsahuje aj jedovaté látky, preto sa s brečtanom ako liečivom zaobchádzalo vždy veľmi opatrne (Kresánek a Krejča, 1982).
Etymológia, pôvod a morfológia rastliny
Brečtan ako symbol uznávali aj básnici. Veď i jeho odborné latinské pomenovanie Hedera helix L. možno odvodiť z gréckych slov: aédón = kantor, spevák i básnik; ale aj eidein = sedieť, a to pre jeho schopnosť pevne priľnúť na kmene stromov, skaly a steny. Pre tvar stonky sa však častejšie spája s keltským hedea = povraz. Svoj význam má aj helix, ktorý je odvodený od helisso = krútiť, vinúť sa alebo kučeraviť sa. Uvedená vlastnosť brečtana sa už v antike pokladala za veľmi nepríjemnú a spisovateľ Plínius (*23 – †79 n. l.), autor prírodopisnej encyklopédie Historia Naturalis, si ťažkal, že táto liana je všade a ničí sochy, steny, náhrobky, domy a obrastené stromy (Kresánek a Krejča, 1982).
Brečtan popínavý (Hedera helix L.) je vždyzelená, a ako už z názvu vyplýva, popínavá rastlina. Rastie prevažne v západnej a strednej Európe, v prednej Ázii; ojedinelejšie vo východnej Európe. Voľne sa vyskytuje ako popínavá liana, ale aj ako pokrývka v lesoch či na skalách. Vyšľachtený brečtan sa pestuje aj ako okrasná drevina (Jindrova a Malovcová, 2010).
Brečtan môže rásť prichytený o podklad (skaly, múry budov) alebo o stromy. Prichytáva sa pomocou špeciálnych „lepivých korienkov“, ktoré vyrastajú vo veľkom počte na jeho stonkách. Z dlhých a tenkých stoniek vyrastajú striedavé listy, ktoré bývajú na pníčkoch srdcovité, trojlaločné až päťpočetné, na plodných konárikoch vajcovité až podlhovasto vajcovité. Výhonky brečtanu sa delia na sterilné a rodivé. Odlišujú sa od seba listami a tiež tým, že na konci rodivých výhonkov sa vytvárajú žltozelené okolíky kvetov. Schopnosť zakvitnúť majú iba jedince, ktoré majú dostatok svetla (v lese sa dostanú do koruny stromov), a až od sedemdesiateho roku svojho života.
Brečtan je popínavá liana, ktorá sa využíva aj na okrasu. Zdroj: iStockphoto.com
Brečtan sa dožíva aj päťsto rokov, podľa niektorých autorov až tisíc. Zelenkasté päťpočetné a pravidelné kvety brečtana sa skladajú do okolíkov. Je výbornou medonosnou rastlinou. Med je pritom biely, voňavý s mentolovou príchuťou, rýchlo však kryštalizuje (Lust, 1974).
Staré jedince môžu mať kmeň s priemerom až 1 meter (len v teplejších krajinách), dĺžka liany (aj na Slovensku) môže byť až 20 metrov.
Modročierne guľovité bobule dozrievajú na jar a sú prudko jedovaté. Brečtanové plody sú v zime hlavnou potravou pre holuby a drozdy, listy zase cennou zelenou potravou pre divé i domáce bylinožravce.
U nás sa ľudia priotrávia bobuľkami brečtana len veľmi zriedkavo, skôr sa stretávame s dotykovou alergiou na chĺpky (trichómy) mladých výhonkov alebo na čerstvé mladé listy (Kresánek a Krejča, 1982).
Pestovanie, zber a sušenie
Brečtan rastie divo v tienistých lesoch a na skalách. Avšak už stáročia sa pestuje ako záhradná rastlina za účelom pokrytia pôdy alebo stien budov, živých plotov, altánkov, oblúkov, konštrukcií a priečok. Známe sú viaceré odrody, ktoré majú rôzne žltozelené ornamenty na listoch.
Môžeme ho množiť semenami, ale v dekoratívnom kvetinárstve sa zvyčajne používa jednoduchšia vegetatívna metóda množenia odrezkami. Odrezky sa získavajú z vrcholových výhonkov a dajú sa rezať počas celého roka. Ľahko sa zakorenia vo vlhkom substráte (čistý piesok, prípadne piesok zmiešaný s rašelinou).
Treba však brať do úvahy, že brečtan nemá rád priame slnečné svetlo, uprednostňuje dobre osvetlené miesto a nemá rád zmeny umiestnenia vo vzťahu k zdroju svetla. V lete má rád hojnú zálievku, pričom musí mať neustále vlhkú pôdu. V zime potrebuje zalievať len mierne, zem by mu nemala vyschnúť, ale nemala by byť ani príliš vlhká. Rastlina miluje vlhký vzduch, preto vyžaduje časté striekanie v lete, ako aj v zime, ak je v teplej miestnosti (Jindrova a Malovcová, 2010).
Brečtan nie je náročný na pôdu, rastie takmer v akomkoľvek substráte. Teplota vzduchu by mala byť mierna alebo chladná, v lete nie viac ako +20 °C, v zime je potrebné ju ochladiť na asi +12 °C až +16 °C.
Od marca do augusta mu môžeme pridávať komplexné hnojivo pre okrasné a listnaté izbové rastliny. Často ho však poškodzuje rôzny hmyz, čím sa mu listy deformujú, žltnú a odumierajú.
Na jeho ošetrenie môžeme použiť špeciálne insekticídy. V súčasnosti sa liečebne uplatňujú laločnaté listy (Folium hederae helicis), ktoré sa trhajú na jar alebo v lete (jún – júl). Rýchlo sa sušia v tenkých vrstvách na dobre vetranom mieste, ktoré môže byť aj slnečné. Pomer zosušenia je asi 3 – 4 : 1 ((Kresánek a Krejča, 1982).
Liečebne aktívne komponenty
Rastliny obsahujú predovšetkým saponíny (do 5 percent), ktoré sa súborne nazývajú hederakozidy. Po chemickej stránke majú triterpénový charakter. Známy je hederakozid hederasaponín A, ktorý má genín hederagenín a cukrové zložky po jednej molekule glokózy a arabinózy. Čo sa týka množstva, najviac (asi 4 percentá) je hederasaponínu C a hederasaponínu B, ktoré ľahko prechádzajú na hederín s vysokým hemolytickým indexom (= 150 000). Uvedené obsahové látky sú rozložené po celej rastline, ale osobitne v plodoch. Rastlina obsahuje aj ďalšie horké glykozidy, trieslovinu a fytoncídne látky, pôsobiace proti baktériám a mnohým hubám. Prítomný je tiež tuk, rutín, kumarín – skopolín, cholesterol, vitamín E (tokoferol) a jód (Roşca-Casian a kol., 2017).
Čaj z brečtanu môže pomôcť napríklad pri zápale priedušiek, uľahčuje vykašliavanie. Liečivé sú iba listy brečtana, plody má prudko jedovaté a na fotografii slúžia len pre ilustráciu. Zdroj: iStockphoto.com
Liečebné účinky a dávkovanie
Brečtan sa v medicíne používa oddávna, vnútorne ako odvar hlavne pri zápaloch dýchacích ciest, pretože podporuje vykašliavanie. Pri pľúcnych chorobách slúži ako pomocný liek. V malých dávkach spôsobuje rozširovanie ciev, vo veľkých však cievy zužuje a zároveň spomaľuje tep. Okrem toho podporuje činnosť pečene a žlčníka a posilňuje slabú menštruáciu. Pri vonkajšom použití možno brečtan aplikovať na popáleniny, vyrážky, vredy a zápaly.
Droga má veľmi dôležité miesto medzi saponínovými drogami. Jej výťažky sa uplatňujú v priemyselne vyrábaných prípravkoch proti čiernemu kašľu a pri spastických bronchitídach (zápaly priedušiek). Vyrábajú sa z nej rôzne liekové formy, ako sú kvapky, čapíky, tabletky, a používa sa i v aerosólovej forme.
Na prípravu čaju sa aplikuje presne plná kávová lyžička drogy na šálku horúcej vody. Čaj pijeme trikrát denne, pričom v takejto terapeutickej dávke nemá nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. List sa v ľudovom liečiteľstve používal nielen ako expektorans (uvoľňuje hlien), ale aj pri reumatizme, dne, na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka. Pri žlčníkových bolestiach spojených s kamienkami sa pol čajovej lyžičky drogy, to je asi 1 gram, maceruje za studena asi osem hodín v šálke vody – odporúča sa piť po dúškoch cez deň. Zvonka sa brečtan kedysi aplikoval ako prostriedok na rany a pri ochoreniach spôsobených parazitmi (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Zistilo sa, že brečtan máva rozdielnu účinnosť v závislosti od stanovišťa a odrody. Vzhľadom na uvedené toxické pôsobenie je jeho upotrebenie bez lekárskeho dozoru nebezpečné a zakázané. Väčšie dávky môžu totiž vyvolať otravu (Grieve, 1931).
