„Už ako malá som mala záujem o morskú biológiu a o biológiu vo všeobecnosti. Dá sa povedať, že už odvtedy ako sme s rodinou navštívili národné akvárium v Baltimore v USA. Keď som videla ako tam potápači kŕmili ryby v obrovských nádržiach, povedala som si, že chcem byť ako oni,“ hovorí Dagmar Budd o tom, ako jej učarovala biológia už v detstve. Dnes už ako študentka gymnázia pokračuje v plnení svojich detských snov, a to aj prostredníctvom účasti v súťaži stredoškolskej odbornej činnosti. Vo svojej práci sa zamerala na hodnotenie ekologického stavu rieky Nitry na základe bentických rozsievok a v celoštátnom kole SOČ 2018 vyhrala prvé miesto v kategórii Biológia.
Snom Dagmar bolo pôvodne stať sa morskou biologičkou. Keďže na Slovensku more nemáme, rozhodla sa venovať aj iným odvetviam biológie. Vhodnú tému pre svoju prácu objavila vďaka ochotnej algologičke z Karlovej Univerzity v Prahe, ktorá študovala rozsievky aj v ďalekej Antarktíde. „Priznám sa, že v tom čase som mala veľmi hmlistú predstavu o tejto oblasti biológie. Veľmi sa mi však páčilo ako hovorila o svojej práci. Pozvala ma do Prahy na vyučovanie, ktoré viedla. Tak som ako 15 ročná sedela spolu s prvákmi, vysokoškolákmi a počúvala jej prednášku. Bola som fascinovaná, povedala som si, že toto je niečo pre mňa. Tým sa začala naša spolupráca a moja cesta do hlbín poznávania malých mikroskopických rias zvaných rozsievky. Napriek tomu, že školiteľka neskôr odišla na materskú dovolenku a naša spolupráca nemohla pokračovať, základy už boli položené. Vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva v Bratislave sme, s pomocou môjho profesora chémie, našli novú školiteľku a vďaka nej sa mi podarilo celý projekt doviesť do konca“.
Teoretickú časť práce tvorili prevažne informácie zo zahraničných zdrojov, štúdií a publikácií. Najrozsiahlejšia časť práce je praktická činnosť, teda samotný výskum. „Výskum som robila na troch lokalitách na rieke Nitra. Vzorky som identifikovala do najnižšej možnej taxonomickej úrovne pomocou určovacieho kľúča, ale hlavne s pomocou mojej školiteľky na pôde VÚVH v Bratislave. Na základe zistených informácií a s použitím ich softvéru som sa naučila vyhodnotiť rozsievkové indexy a následne aj závery práce,“ približuje Dagmar postup svojho výskumu.
Ako bolo už vyššie spomenuté, práca bola zameraná na hodnotenie ekologického stavu rieky na základe bentických rozsievok. Z toho vyplýva, že predmetom skúmania boli bentické rozsievky, ktoré sú veľkou triedou bičíkatých rias. „Cieľmi mojej práce bolo zistiť taxonomické zloženie bentických rozsievok, vypočítať hodnoty zvolených rozsievkových indexov IPS, CEE, EPI-D a EQR (pomer ekologickej kvality) a zhodnotiť ekologický stav toku rieky Nitry na vybraných lokalitách na základe zistených hodnôt týchto rozsievkových indexov,” objasňuje konkrétne ciele svojej práce.
Po naštudovaní potrebných informácií k danej problematike začala Dagmar so svojím terénnym výskumom. „Najprv som odoberala vzorky rozsievok z kameňov; zbierala som iba kamene ponorené vo vode z tzv. eufotickej zóny a pokryté hnedým, slizovitým povlakom. Hnedým kvôli tomu, že rozsievky obsahujú hnedé farbivo fukoxantín. Vzorky som odoberala za každú lokalitu osobitne, a to v dvoch obdobiach – v lete a na jeseň z dôvodu porovnávania výsledkov v druhovej diverzite a početnosti. Vzorky som na mieste konzervovala formaldehydom (CH2O),“ stručne opisuje postup pri skúmaní vzoriek. „Po odbere vzoriek nasledovala tvorba trvalých preparátov, keď sme po niekoľkých odstredeniach a vypálení organického obsahu peroxidom natrvalo zakonzervovali naše vzorky, ktoré tak boli pripravené na mikroskopické spracovanie. Samotné určovanie druhov rozsievok sme urobili pomocou determinačného kľúča a najmä vďaka znalostiam mojej školiteľky.“ Zistené údaje ďalej zadali do programu, ktorý vypočítal samotné rozsievkové indexy, z ktorých nakoniec spracovali tabuľky. „Skúmané úseky toku rieky Nitry sme potom zaradili do prislúchajúcich stupňov ekologického stavu. Na základe výsledkov som si sama spracovala tabuľky hodnôt rozsievkových indexov a grafy abundancie rozsievok za obidve sledované obdobia,“ opisuje Dagmar postup práce až do samotného konca výskumu.
Výsledkom práce boli vyhodnotenia ekologickej kvality jednotlivých úsekov, ktorými boli lokalita Kľak – prameň, Prievidza – mestský park a lokalita Chalmová. S krátkym odstupom času Dagmar hodnotí svoju víťaznú prácu pozitívne. Ako sama hovorí, pri písaní práce sa naučila veľa a to hlavne pri praktickej časti, teda výskume. „Keď sa na to pozerám teraz, myslím, že sme zvolili správny postup. Je pravda, že kvôli času sme na odstredenie vzoriek využili centrifúgu, pričom ponechať vzorky prirodzenému procesu sedimentácie by bola bývala lepšia voľba, lebo by sa nám zachovali aj niektoré krajšie avšak krehkejšie druhy rozsievok, ale inak som s postupom práce spokojná. Myslím si, že dopadla lepšie ako som dúfala. Do budúcnosti by som chcela s prácou pokračovať, viac sa zamerať na návrhy riešenia problémových lokalít a použiť aj chemické analýzy. Čo sa týka práce ako takej, nič by som na nej nemenila. Bol to zaujímavý projekt. Pri práci na ňom mi pomáhalo veľa odborníkov, z rôznych inštitúcií na Slovensku, ale aj v ČR. Bez ich pomoci, ale aj podpory školy a rodičov by to bolo pre mňa oveľa ťažšie. Aj my stredoškoláci potrebujeme podporu odborníkov z výskumných pracovísk, lebo len tak sa môžeme posúvať dopredu. Preto ďakujem a veľmi si vážim všetkých, ktorí mi venovali čas, podelili sa o vedomosti a pomáhali mi.“
A čo ďalej ? V predstavách o svojej budúcnosti má Dagmar úplne jasno. „Biológia, ako už názov článku hovorí, je mojou životnou láskou. Uchvátila ma už v detstve a s každým novým objavom, či výskumom ma neprestáva ďalej fascinovať. Vlastne si ju ako svoju budúcu profesiu nepotrebujem veľmi predstavovať. Už dávno viem, že budem ´bio´ ďalej študovať. Zatiaľ ešte nie som úplne rozhodnutá, ktorou oblasťou sa budem zaoberať v budúcnosti lebo je to veľmi rozmanitá veda a mňa fascinuje veľa rôznych odborov.“
Spracoval: kolektív NCP VaT pri CVTI SR
Foto: archív Dagmar Budd
Uverejnila: VČ