Vtáčie zobáky sú ich výraznou črtou, ktorou sa odlišujú od cicavcov. Sú navyše mimoriadne rozmanité.
V zaujímavej novej štúdii výskumníci zistili, že materiál, ktorý si vtáky vyberajú na stavbu hniezda, sa spája s veľkosťou a tvarom ich zobáka. Tím odborníkov z Univerzity v Bristole a Univerzity v St. Andrews analyzoval údaje až 6000 druhov vtákov. Inovatívny prístup k štúdii zahŕňal použitie algoritmu strojového učenia na koreláciu tvaru a veľkosti vtáčieho zobáka s typom hniezdnych materiálov.
Nemusíme používať len ruky
Schopnosť manipulovať s predmetmi môže mať významné evolučné dôsledky, pretože časti tela sa na základe manipulácie s predmetmi počas hľadania potravy, prepravy alebo stavby môžu v čase meniť. Napríklad efektívna schopnosť výroby nástrojov je spojená so špecifickými morfologickými charakteristikami rúk, ako sú široké končeky prstov alebo zväčšené svaly na palci a malíčku.
„Vieme toho toľko o rukách primátov a labkách ďalších cicavcov, ale veľmi málo o tom, ako svoje končatiny, ústa a zobáky využívajú pri manipulácii s predmetmi iné zvieratá,“ konštatuje prvá autorka štúdie Catherine Sheardová.
Stavba vtáčieho hniezda je obzvlášť užitočným príkladom manipulácie bez využitia rúk. Väčšina zo zhruba 10 000 druhov vtákov si stavia hniezda a existuje značná rôznorodosť v ich štruktúre a použitých materiáloch od blata, trávy, vetvičiek, peria až po umelé materiály, ako je plast či dokonca cigaretové ohorky.
Na stavbu je obľúbená tráva
Cieľom výskumníkov bolo predikovať len na základe údajov o veľkosti a tvare zobáka, ktorý materiál si vták vyberie na stavbu svojho hniezda. Boli prekvapení, keď sa im v prípade 60 percent druhov podarilo predpovedať, ktorý materiál je ten správny. Pri niektorých dosiahla ich prediktívna presnosť až 97 percent. V niektorých prípadoch mohol ich výsledky ovplyvniť aj fakt, že nie všetky vtáky majú rovnaký prístup ku všetkým typom hniezdneho materiálu.
Mnohé materiály obľubujú viaceré druhy, napríklad trávu používajú vtáky s rôznymi veľkosťami a tvarmi zobákov (okrem malých, špicatých). Naopak, hodváb používajú vo všeobecnosti len druhy s malým zobákom a spojivový materiál ako blato, piesok, sliny, rašelinu, trus využívajú vtáky s obzvlášť objemným zobákom nehľadiac na jeho veľkosť.
Viac o využití zobáka
Vtáčie zobáky sú ich výraznou črtou, ktorou sa odlišujú od cicavcov. Sú mimoriadne rozmanité, čo odráža schopnosť vtákov prispôsobiť sa rôznym prostrediam a podmienkam.
Uspôsobené na hľadanie a spracovanie potravy
Veľkosť a tvar vtáčieho zobáka nám môže veľa napovedať o spôsobe obživy a správaní. Napríklad vtáky, ktoré jedia semená, majú často silné krátke zobáky na ich roztrhnutie, zatiaľ čo vtáky, ktoré sa živia nektárom, napríklad kolibríky, majú dlhé tenké zobáky, aby sa dostali do kvetov. Dravé vtáky majú, naopak, ostré zakrivené zobáky na trhanie mäsa, zatiaľ čo pobrežné vtáky oplývajú tenkými zobákmi, ktoré im slúžia na hľadanie bezstavovcov v bahne.
Niektoré vtáky, napríklad vrany a papagáje, používajú svoje zobáky ako nástroje na hľadanie potravy a manipuláciu s predmetmi.
Sú indikátorom zdravotného stavu
Vtáčie zobáky zohrávajú úlohu pri regulácii telesnej teploty. Niektoré druhy, najmä tie, ktoré žijú v horúcom podnebí, môžu zvýšiť prietok krvi do zobákov, a tým sa ochladiť.
Zobák je tiež zmyslový orgán s nervovými zakončeniami, ktorý poskytuje podrobné informácie o prostredí a potrave. V prípade mnohých druhov môžu byť jeho farba a zdravotný stav indikátormi kondície, ktoré zohrávajú úlohu pri výbere partnera. Taktiež môže slúžiť na komunikáciu a signalizáciu niektorých prejavov.
Zdroj: Earth, DOI: 10.1098/rstb.2022.0147
(JM)