Schopnosť naladiť sa na konkrétny ľudský hlas nie je podľa vedcov dôsledok domestikácie, ale pravidelného vystavenia sa ľuďom.
Napriek tomu, že sa tigre, gepardy a snežné leopardy môžu zdať rezervované, reagujú tieto majestátne tvory, rovnako ako domestikované mačky, odlišne na známe a neznáme hlasy.
Vyhýbajú sa skupinovému životu a pôsobia odťažito, no sociálne sú celkom zdatné, tvrdí nová štúdia.
V prípade mačiek žijúcich v domácnostiach vedci už dávnejšie potvrdili, že dokážu rozlíšiť hlas svojho majiteľa od hlasov iných ľudí. Z nových zistení však vyplýva, že túto schopnosť majú aj divoké šelmy. Rôzne tóny rozlišujú najmä vtedy, keď žijú v zajatí.
Podľa spoluautorky štúdie profesorky Jennifer Vonkovej z Oaklandskej univerzity v Rochesteri v štáte Michigan by pozorovaná schopnosť mohla odrážať potrebu zvierat identifikovať vo voľnej prírode svoje mláďatá a sledovať okolie. Vďaka tejto zručnosti by mali byť šelmy tiež schopné zaznamenať poplašné volanie iných druhov.
Pozorovali šelmy v zajatí
Vedci v rámci výskumu sledovali levy, niekoľko druhov leopardov, servaly a ďalšie exotické druhy mačkovitých šeliem žijúcich v zajatí, v zoologických záhradách a prírodných rezerváciách. Na pilotnej štúdii sa zúčastnilo sedem šeliem piatich druhov. Následne sa tím vedcov pustil do ďalšej štúdie, zahŕňajúcej 24 šeliem desiatich druhov, z ktorých šestnásť bolo odchovaných človekom a osem vlastnou matkou.
Každá mačka bola vystavená zvukovým nahrávkam neznámych aj známych ľudí, ktorí hovorili rovnaké vety: „Dobré ráno. Ako sa dnes máš?“ Tím vedcov pritom zaznamenával a dôkladne analyzoval prípadnú zmenu pohľadu každej zo šeliem, pohyb jej hlavy, pohyb smerom k zvuku alebo od neho, zavrčanie či zasyčanie.
Pokus potom zopakovali, no do viet pridali i meno konkrétnej šelmy. Výsledky ukázali, že bez ohľadu na pohlavie alebo na to, či boli šelmy odchované človekom alebo vlastnou matkou, reagovali oveľa rýchlejšie a prejavovali sa intenzívnejšie, ak hlas, ktorý k nim prehováral, poznali. Zahrnutie mena šelmy do frázy malo podľa vedcov len minimálny efekt.
Výsledky napokon potvrdili, aj keď zo štúdie vylúčili levy – jedinú mačkovitú šelmu, o ktorej je známe, že žije vo veľkých skupinách.
Dôsledok pravidelného vystavenia sa ľuďom
Schopnosť naladiť sa na jednotlivé ľudské hlasy nie je podľa vedcov dôsledok domestikácie, ale pravidelného vystavenia sa ľuďom. Ak by sa šelmy vo voľnej prírode pravidelne konfrontovali s ľuďmi, zrejme by reagovali podobne.
Zdroj: The Guardian, České noviny
(af)