Hlavnou príčnou ich vzniku môžu byť podľa vedcov protilátky proti proteínu, ktorý sa volá trombocytový faktor 4 (PF4).
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com, Zdroj: iStockphoto.com
Siedmeho apríla 2021 Európska lieková agentúra (EMA) uznala, že vakcína od spoločnosti AstraZeneca môže vo veľmi zriedkavých prípadoch spôsobiť nezvyčajné krvné zrazeniny s nízkou hladinou krvných doštičiek.
Nedávno, konkrétne dvadsiateho apríla 2021, prišla EMA s odborným stanoviskom aj v prípade jednodávkovej vakcíny od americkej spoločnosti Johnson and Johnson. Aj v súvislosti ňou potvrdili odborníci možnú spojitosť medzi očkovaním a výskytom nezvyčajných krvných zrazenín.
Pri oboch vakcínach agentúra zdôrazňuje, že benefity, ktoré prinášajú, sú stále omnoho vyššie ako riziko zdravotných komplikácií.
V Európe lekári zaočkovali vakcínou od spoločnosti AstraZeneca viac ako 34 miliónov ľudí, pričom podozrenia na krvné zrazeniny sa objavili u najmenej 222 pacientov.
Vakcínu od spoločnosti Johnson and Johnson dostalo v Spojených štátoch amerických približne sedem miliónov ľudí. V ôsmich prípadoch zaznamenali lekári u pacientov tvorbu krvných zrazenín.
Vedci zdôrazňujú, že problémy v žiadnom prípade neznamenajú, že by mali lekári prestať adenovírusovými vakcínami očkovať.
V magazíne Science odborníci upozorňujú, že lacné a ľahko sledovateľné vakcíny sú stále najlepšou nádejou ako zaočkovať veľký počet obyvateľov v krajinách s nízkym a stredným príjmom.
Obe vakcíny sú vektorové adenovírusové vakcíny, čiže fungujú na rovnakom princípe.
Prestížny časopis The New England Journal of Medicine uverejnil dve štúdie, ktoré naznačujú, že problém, prečo vo výnimočných prípadoch u pacientov vznikajú krvné zrazeniny, by mohol byť práve v mechanizme, ktorý adenovírusové vakcíny využívajú.
Zriedkavá reakcia
Na krvné zrazeniny (trombózu) zomrelo po zaočkovaní vakcínou od spoločnosti AstraZeneca v Európe viac ako tridsať ľudí. Rizikovou skupinou boli najmä ženy a pacienti v mladšom veku.
Lekári navyše zaznamenali u pacientov aj nízke hladiny krvných doštičiek, takzvaných trombocytov.
Krvné doštičky vznikajú v kostnej dreni. Ich hlavnou funkciou je zastaviť krvácanie po poranení tým, že vyvolajú proces zrážania krvi.
Okrem toho sú však aj významnou časťou imunitného systému. Krvné doštičky pomáhajú nielen pri hojení rán, ale aj pri tvorbe rastových faktorov, cytokínov a chemokínov.
V nových štúdiách dva vedecké tímy prichádzajú s teóriou, čo by mohlo byť hlavnou príčinou tvorby krvných zrazenín u pacientov po zaočkovaní vakcínou od spoločnosti AstraZeneca.
Prvý tím opisuje prípady jedenástich pacientov z Nemecka a Rakúska, zatiaľ čo druhý hovorí o piatich pacientoch v Nórsku.
Oba tímy sa zhodujú v tom, že pacienti mali v tele neobvyklé protilátky, ktoré vyvolali zrážanie krvných doštičiek.
Práve tento proces mohol viesť k upchatiu ciev a u niektorých mohol dokonca vyvolať mŕtvicu či embóliu.
Červené krvinky zhlukujúce sa v tepne. Zdroj: iStockphoto.com
Podobnosť s heparínom
Lekári hovoria, že nezvyčajné príznaky sa podobajú veľmi zriedkavej reakcii na liečivo heparín, ktorá sa nazýva aj heparínom indukovaná trombocytopénia.
Imunitný systém pri nej vytvára protilátky proti komplexu vytvorenému z heparínu a proteínu, ktorý sa volá trombocytový faktor 4 (PF4).
Prítomnosť špecifických protilátok v tele spôsobí, že sa krvné doštičky začnú spájať do nebezpečných krvných zrazenín a pacientom sa zníži ich hladina.
Vedci zistili, že protilátky proti PF4 sa vytvorili aj v tele pacientov, ktorí boli zaočkovaní vakcínou od spoločnosti AstraZeneca a následne trpeli neželaným zrážaním krvných doštičiek.
Tímy, ktoré skúmali zrazeniny pacientov po podaní vakcíny, nazvali tento syndróm vakcínou vyvolaná imunitná trombotická trombocytopénia.
Aký je mechanizmus?
Rakúsko-nemecký vedecký tím pod vedením Andreasa Greinachera, odborníka na zrážanie krvi, vyjadril aj hypotézu o možnej príčine vzniku protilátok, ktoré spôsobujú nebezpečné krvné zrazeniny.
Hovorí, že jednou z možných príčin môže byť samotný dizajn adenovírusovej vektorovej vakcíny.
Vakcína od spoločnosti AstraZeneca obsahuje približne 50 miliárd vírusových častíc. Práve tie slúžia na to, aby sa ľudský imunitný systém naučil rozpoznávať nový koronavírus.
„Každá z týchto 50 miliárd častíc sa však môže rozpadnúť a uvoľniť svoju DNA,” vysvetľuje pre magazín Science Adreas Greinacher.
Hovorí, že uvoľnená DNA má negatívny elektrický náboj, vďaka čomu sa môže viazať na spomínaný PF4, ktorý ma pozitívny náboj.
Spolu vytvoria komplex, ktorý môže spustiť tvorbu protilátok, a to najmä vtedy, keď je imunitný systém po podaní vakcíny ešte v strehu.
Ďalšou možnosťou podľa vedcov je, že pacienti mali protilátky, ktoré vyvolávajú zrážanie krvných doštičiek už pred očkovaním, a vakcína iba podporila ich tvorbu.
Protilátky proti PF4 môžu mať v tele aj zdraví ľudia, avšak ich imunitný systém ich dokáže udržať dostatočne pod kontrolou. V odbornej literatúre sa tento mechanizmus nazýva aj periférna tolerancia.
Formácia krvnej zrazeniny. Zdroj: iStockphoto.com
Môže pomôcť zníženie dávky
Počas klinického testovania vakcíny od spoločnosti AstraZeneca vedci zistili, že pri podaní iba polovičnej dávky majú pacienti menej nežiaducich účinkov.
Autori oboch štúdií preto navrhujú, aby odborníci preskúmali vplyv polovičnej dávky na vznik nežiaducich protilátok, ktoré môžu zapríčiniť zrážanie krvných doštičiek.
Na rovnakom princípe ako vakcína Vaxzervia od spoločnosti AstraZeneca funguje nielen vakcína Janssen od spoločnosti Johnson and Johnson, ale tiež ruská vakcína Sputnik V.
Avšak to, či má táto vakcína rovnaký problém, doposiaľ nie je známe.
Zdroj
