Dôsledky klimatickej krízy budú oveľa závažnejšie, než sa predpokladalo. Ak ich ešte nezhorší použitie jadrových zbraní.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Najnovšiu správu Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) doslova prehlušili udalosti súvisiace s prebiehajúcim rusko-ukrajinským konfliktom.
Panel IPCC zverejnil v poradí už šiestu správu o klimatickej zmene, ktorá sa podrobne zaoberala dôsledkami, adaptáciou a zraniteľnosťou. Kým v prvej časti fyzikálnych základov sme sa dozvedeli o príčinách a dôsledkoch pre globálny ekosystém a jeho jednotlivé časti, najnovšia časť sa zaoberá klimatickou krízou vo vzťahu k ľudským spoločnostiam a našou schopnosťou čeliť jej.
Aj v tomto prípade zisťujeme, že dôsledky otepľovania postupujú rýchlejšie a vo väčšom rozsahu, ako sa mnohí vedci domnievali v minulosti. V stredne až dlhodobom horizonte budú dôsledky klimatickej krízy oveľa závažnejšie ako prebiehajúce konflikty, samozrejme, iba v prípade, ak nedôjde k použitiu jadrových zbraní.
Najnovšia správa IPCC konštatuje, že až 3,5 miliardy obyvateľov planéty je v súvislosti s otepľovaním zraniteľná, polovica pociťuje v nejakej podobe následky sucha v priebehu roku a tretina je vystavená extrémnemu riziku vĺn horúčav. Tento počet sa do konca storočia zvýši na polovicu až tri štvrtiny.
Až miliarda ľudí žijúcich pri pobreží bude do polovice tohto storočia vystavená každoročným záplavám pre narastajúcu hladinu oceánu.
Pripomienkou reality klimatickej krízy v týchto dňoch je informácia o rekordných zrážkach, záplavách a zosuvoch pôdy v Brazílii, kým Argentína a Čile zápasia s rozsiahlymi lesnými požiarmi. Austrálsky Queensland a Nový Južný Wales takisto bojujú s rekordnými zrážkami a Tasmánia, naopak, trpí najhorším suchom za posledných štyridsať rokov. Všetky tieto fenomény majú prirodzený pôvod, avšak dôsledkom klimatickej krízy sa prejavujú výraznejšie.
Kumulatívny vývoj zrážok v austrálskom Brisbane (Queensland) v sezóne 2021 – 2022. Žltá krivka znamená málo zrážok a extrémne sucho, fialová predstavuje extrémne vlhko a modrá označuje priemernú vlhkosť. Zdroj: Guardian a austrálsky Meteorologický úrad
Príklad Sýrie a „karavan z Hondurasu“
V bohatších častiach sveta, akou je napríklad spomínaná Austrália, dokáže spoločnosť absorbovať škody relatívne lepšie a obvykle bez rizika masovejšej migrácie. Rovnaké tvrdenie už neplatí pre chudobnejšie časti sveta, prípadne tam, kde výrazné etnické napätie už existuje.
Collin Kelley z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare v štúdii z roku 2015 publikovanej v časopise PNAS spolu s ďalšími dvoma spoluautormi ukázal, že extrémne sucho v rokoch 2007 až 2010 zohralo dôležitú úlohu pri vypuknutí vojny v Sýrii v roku 2011. Jej následkom bola rozsiahla migračná vlna, keď stovky tisíc ľudí hľadali útočisko aj v Európskej únii. Príklad Sýrie ukazuje, že v prípade zlomových udalostí v ľudských spoločenstvách zohráva úlohu vždy niekoľko, obvykle aj dlhodobých, faktorov spoločne. I keď niektoré susedné štáty, ktoré postihlo sucho podobného rozsahu, občianskej vojne čeliť našťastie nemuseli.
Štúdia publikovaná o rok neskôr v rovnakom časopise pod vedením Carl-Friedricha Schleussnera z Postupimského inštitútu pre výskum dopadov klímy v Nemecku síce nezistila priamu súvislosť medzi prírodnými katastrofami a ozbrojenými konfliktmi, takéto udalosti môžu však pôsobiť ako „znásobovače“ rizika, a to najmä v oblastiach, kde už výrazná hrozba nejakého konfliktu existuje.
Minulý rok zaujal pozornosť médií „karavan z Hondurasu“, keď sa približne dve tisícky utečencov z Hondurasu a Salvádoru snažili dostať cez Mexiko až do USA. Formálna vedecká štúdia k príčinám migrácie zo Strednej Ameriky zatiaľ neexistuje, a nepochybne aj v tomto prípade vstupuje do hry rad vplyvov, no niektorí utečenci udávali ako jednu z príčin opakujúcu sa neúrodu spôsobenú extrémnym počasím.
V tejto súvislosti možno spomenúť prácu ekonóma Solomana Hsianga z Kalifornskej univerzity a fyzika Adama Sobela z Kolumbijskej univerzity publikovanú v roku 2016 v časopise Scientific Reports. Podľa nej hrozí aj v prípade mierneho oteplenia o 2 stupne Celzia (zatiaľ je to 1,2 stupňa Celzia) riziko potenciálnej migrácie ľudí z tropického a subtropického pásma v priemere až o 1000 kilometrov.
Existuje aj rad štúdií, ktoré našli príčinnú súvislosť medzi rastúcou globálnou teplotou a mierou kriminality na individuálnej úrovni. Štúdia Ryana Harpa a Kristophera Karnauskasa z Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) v Colorade konštatuje, že v rokoch 2020 až 2099 možno v USA následkom teplejšieho podnebia očakávať o 2 až 3 milióny viac násilných trestných činov. Takéto výsledky nie je možné automaticky extrapolovať na globálnu úroveň, avšak obavy zo zvyšujúceho sa bezpečnostného rizika sú opodstatnené. Ten najhorší možný scenár, ktorý si dnes vieme predstaviť, súvisí s použitím jadrových zbraní.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com.
Smrť, radiácia, neúroda a hladomor
Prestížny časopis Nature si už pred dvoma rokmi položil otázku, ako by mohli vyzerať následky jadrovej vojny, hoci uvažovaný hypotetický scenár predpokladal roztržku medzi Indiou a Pakistanom v oblasti Kašmíru. V prvých dňoch konfliktu a po vypustení desiatok jadrových hlavíc by zahynuli desiatky miliónov ľudí.
Bol by to však len začiatok. Hustý dym a prachové častice zo spálených miest by sa dostali vysoko do atmosféry podobne, ako sa to deje pri veľkých sopečných výbuchoch. Následne by sa prach rozptýlil po celej planéte, priniesol by „nukleárnu zimu“, ktorá by znamenala globálnu neúrodu nasledovanú hladomorom trvajúcim najmenej niekoľko rokov. Prvé vedecké štúdie o možnej „nukleárnej zime“ sa začali objavovať spolu s nástupom studenej vojny v minulom storočí a vo svojom dôsledku prispeli k tomu, že nakoniec tento scenár nenastal. Po konci prvej studenej vojny však financovanie výskumu výrazne kleslo a systematicky sa tejto problematike venuje len niekoľko vedcov.
„Jadrové El Niňo“
Okrem závažných dôsledkov na súši by znamenala jadrová vojna existenčné problémy aj pre koralové útesy v oceánoch. Globálne ochladenie by podľa práce Nicole Lovenduski z Coloradskej univerzity spôsobilo dočasné zvrátenie poklesu pH v oceánoch, ale následne by opätovne pokleslo. Zároveň by došlo k narušeniu rovnováhy nasýtením aragonitu, čo by znásobilo negatívne pôsobenie klesajúceho pH. Konkrétne štúdie o tom, ako by sa takéto zmeny v chemizme oceánov prejavili na rôznych organizmoch tvoriacich vápenaté schránky, chýbajú, s istotou však vieme, že by boli závažné. Okrem toho ďalším závažným dôsledkom v oceánoch by bolo takzvané jadrové El Niňo, teda niečo ako klasické El Niňo, ale s tým rozdielom, že by bolo oveľa intenzívnejšie a trvalo by až sedem – osem rokov. V prípade obmedzeného jadrového konfliktu by fenomén trval kratšie.
Nová štúdia pod vedením Charlesa Charles Bardeena z amerického Národného centra pre výskum atmosféry v Boulderi publikovaná v časopise Journal of Geophysical Research sledovala vplyv dymu a prachu, ktorý by sa uvoľnil do atmosféry z požiarov po zhodení jadrových bômb. Autori študovali pôsobenie menšej regionálnej vojny, pri ktorej sa uvoľní 5 miliónov ton prachu, a globálnej vojny s uvoľnením až 150 miliónov ton prachu. V prípade globálneho konfliktu by množstvo ozónu kleslo v globále okamžite po vojne o 75 percent a na severnej pologuli vo svojom maxime až o 80 percent (Obr. 1). Je to výrazne viac, ako predpokladali predošlé štúdie s použitím jednoduchších modelov chemizmu atmosféry. Regenerácia obsahu ozónu by trvala ďalších 15 rokov.
Zmena koncentrácie ozónu (O3) na severnej pologuli po uvoľnení 150 miliónov ton prachu do ovzdušia. Na porovnanie sú uvedené aj staršie štúdie s použitím jednoduchších modelov. Zdroj: Bardeen a kol. 2021
V prípade regionálnej jadrovej vojny by pokles množstva ozónu predstavoval vo svojom maxime až 25 percent a trvalo by 12 rokov, kým by sa úplne obnovil. K poklesu globálnej teploty a neúrode by sa tak k negatívnym následkom pridalo aj poškodenie všetkých živých organizmov (rastlín i živočíchov) zvýšenou dávkou UV žiarenia. Jedným z dôvodov rýchleho úbytku ozónu je zvýšenie teploty stratosféry. Jej dôsledkom je spomalenie fotochemických procesov, ktoré prispievajú k tvorbe ozónu.
Jeden zo spoluautorov štúdie a popredný svetový expert na dôsledky jadrovej vojny tak trochu prorocky upozornil už minulý rok začiatkom decembra v článku pre časopis Eos. Vyzval v ňom na jadrové odzbrojenie a celosvetový zákaz jadrových zbraní práve pre rastúce riziko skutočnej vojny vedenej týmito zbraňami. Tieto obavy vyjadril ešte pred prebiehajúcim rusko-ukrajinským konfliktom.
Vzhľadom na hrozivé klimatické, ekologické a humanitárne dôsledky prakticky na celej planéte nezostáva iné, než dúfať, že takýto scenár vývoja sa nikdy v budúcnosti nenaplní.
Zdroje: IPCC; Nature; DOI: 10.1073/pnas.1421533112; DOI: 10.1073/pnas.1601611113; DOI: 10.1088/1748-9326/ab6b37; DOI: 10.1038/d41586-020-00794-y; DOI: 10.1029/2019GL086246; DOI: 10.1029/2021JD035079; EOS (1, 2)
