Už od roku 2008 vyhlasuje každoročne Medzinárodný inštitút pre výskum organizmov IISE (International Institute for Species Exploration) nezvyčajnú anketu. Odborná porota v nej vyberá zo všetkých nominovaných druhov objavených v predchádzajúcom roku desať tých najzaujímavejších.
Na to, aby sa nový druh dostal do nominácie, musí spĺňať presné podmienky: byť popísaný podľa správneho kódu botanickej, zoologickej alebo mikrobiologickej nomenklatúry a byť oficiálne pomenovaný v predchádzajúcom kalendárnom roku, v tomto prípade v roku 2015. Keďže nových druhov je veľmi veľa, ani to nestačí na zaradenie do zoznamu. Porota sa snaží vyberať organizmy s výnimočnými črtami, nájdené na osamotených alebo ťažko dostupných miestach alebo organizmy, ktoré sú špeciálne dôležité pre človeka.
Napriek veľkej snahe vedcov je však množstvo druhov zatiaľ neobjavených a predpokladá sa, že niektoré vyhynuli bez toho, že by sme mali možnosť ich spoznať. Podľa odhadov Medzinárodného inštitútu pre výskum organizmov čaká na svoje odhalenie 10 – 12 miliónov žijúcich druhov. Tento odhad však nezahŕňa objavy v oblasti mikrobiológie, kde sa predpokladá vďaka novým, presnejším a zlepšujúcim sa metódam výskumu oveľa vyšší počet nových druhov.
V roku 2013 sa podarilo dostať sa do vybranej spoločnosti desiatky najlepších aj Slovákom. Ako súčasť slovensko-nemeckého výskumného tímu objavili a popísali unikátneho treťohorného svetielkujúceho švába Lucihormetica luckae. Tento živočích už pravdepodobne vyhynul. Jedinou známou oblasťou jeho výskytu boli koruny ekvádorských pralesov, toto miesto však pred niekoľkými rokmi zničila sopka Tungurahua. Napriek tomu sa tím v zložení Peter Vršanský, Robert Ševčík a Miroslav Hain zo Slovenskej akadémie vied, Dušan Chorvát z Medzinárodného laserového centra a Nemec Inge Fritzsche navždy zapísal do histórie tejto ankety.
Do desiatky tých najvýznamnejších sa v aktuálnom ročníku dostalo niekoľko unikátnych druhov, medzi ktorými sú napríklad pleistocénny predok človeka, ryba nosiaca baterku, obria mäsožravá rastlina či strom so zvláštnym spôsobom opeľovania kvetov.
Záchrana korytnačiek
Minulý rok sa podarilo vyriešiť problematickú taxonómiu galapágskych korytnačiek a na základe morfologických a genetických dát sa vyčlenil nový samostatný druh. Práve na rode Chelonoidis pozoroval Charles Darwin evolúciu. Keď v roku 1835 navštívil Galapágske ostrovy, všimol si, že menšie korytnačky s krátkymi krkmi žijú na vlhkých ostrovoch a naopak, na suchých ostrovoch žijú väčšie korytnačky a s dlhšími krkmi. Aj to mu pomohlo pochopiť, ako funguje prirodzený výber. Populácia korytnačiek Chelonoidis donfaustoi sa skladá z 250 jedincov žijúcich na východe ostrova Santa Cruz. Kvôli menšiemu počtu jedincov korytnačky viac ohrozujú vplyvy mutácií v populácii. Aby sa toto číslo ešte nezmenšilo, práve odlíšenie od sesterského druhu Chelonoidis porteri, do ktorého bola doteraz zaraďovaná, pomôže pri jej cielenej ochrane.
Benjamín v rodine predkov
Približne pol metra vysoký primát Pliobates cataloniae s prezývkou Laia pochádza zo Španielska. Paleontológom sa podarilo nájsť zachovanú väčšiu časť jeho lebky, zubov a fragmenty prednej končatiny. V súčasnosti sa považuje za najmladšieho spoločného predka gibonov (malé ľudoopy) a hominidov (veľké ľudoopy). Do objavenia rodu Pliobates vedci predpokladali, že drobné postavy malých ľudoopov boli odvodeným znakom. Pravdou však je, že už spoločný predok mal menšiu postavu a práve väčšie telá veľkých ľudoopov sú derivovaným znakom. Za svojich čias, asi pred 11,6 milióna rokov, sa Laia šplhala v korunách stromov a pri tom si pochutnávala na ich sladkých plodoch, o čom svedčia škrabance na zuboch. Fosílie primátov sa našli aj na území Slovenska. Starší bol Pliopithecus v Devínskej Novej Vsi a jeho mladší vzdialený príbuzný Paradolichopithecus v Novej Vieske.
Neobyčajný strom
Až do minulého roku vedci v botanicky dobre preskúmanom parku v Gabone prehliadali tento neobyčajný strom Sirdavidia solannona, patriaci do čeľade anonovitých. Rodové meno zdedil po sirovi Davidovi Attenboroughovi, známom predovšetkým z prírodovedných dokumentov BBC. Jeho kvet pripomína ľuľok (Solanum), po ktorom dostal svoje druhové meno. Najbližší príbuzný rastie až 3 000 km od miesta jeho výskytu. Zaujímavosťou je proces opeľovania, ku ktorému dochádza chvením vyvolávaným pohybmi včelích krídel. Koľko takýchto stromov ešte čaká na objavenie?
Autor: Bc. Lucia Šmídová, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Foto: Adalgisa Caccone; Marta Palmero, Institut Catalá de Paleontologia Miquel Crusafont (ICP); Thomas Couvreur
Uverejnila: ZVČ
Viac o ďalších ocenených druhoch za rok 2015 v súťaži Medzinárodného inštitútu pre výskum organizmov, sa dočítate v časopise Quark (číslo 8/2016), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.