Predstavujeme finalistov ocenenia ESET Science Award

10. okt. 2019 • Iný

Predstavujeme finalistov ocenenia ESET Science Award

Aby sme sa stali modernou a prosperujúcou krajinou, potrebujeme špičkový výskum. A ten môžeme na Slovensku vybudovať iba vďaka prvotriednym odborníkom, ktorých tu máme, no často o nich ani nevieme. Sú o tom presvedčení predstavitelia Nadácie ESET, ktorí sa rozhodli výnimočným osobnostiam slovenskej vedy a pedagógom zložiť poctu prostredníctvom ocenenia ESET Science Award.

Vo výbere tohoročných finalistov sú mená, ktoré Slovensko výrazne reprezentujú vo svetovom výskumnom priestore, inovujú vysokoškolský vzdelávací proces alebo predstavujú mladé vedecké talenty. „Výnimoční vedci si zaslúžia pozornosť, úctu a uznanie, aby sa stali inšpiráciou pre celú spoločnosť a najmä pre mladých ľudí, keď sa rozhodujú o svojej budúcnosti,“ konštatoval Richard Marko, generálny riaditeľ spoločnosti ESET.

Projektová manažérka ocenenia Paulína Böhmerová je presvedčená, že všetci nominovaní sú v pravom zmysle slova výrazné osobnosti. „Pri hodnotení prihlásených sme sa opreli o merateľné scientometrické údaje, ale zohľadňovali sme aj zapojenie do medzinárodných vedeckých projektov, kreativitu, komunikáciu, princípy vedeckej etiky, potenciálny dopad vedeckej práce, aj ohlas blízkych spolupracovníkov či študentov. Medzi finalistami sú aktívni vedci a pedagógovia, pre ktorých prípadný titul laureáta bude určite znamenať výrazný impulz do ďalšej práce pre vedu, výskum a vzdelávanie na Slovensku. Myslím, že obstojí tvrdenie, že v slovenskej vede, výskume a vysokom školstve sa napriek ťažkým podmienkam dejú zaujímavé veci,“ hovorí.

Vizitky finalistov ocenenia ESET Science Award v jednotlivých kategóriách:

Výnimočná osobnosť slovenskej vedy

prof. Ing. Marián Brestič, CSc. pôsobí na Katedre fyziológie rastlín Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Zaoberá sa vplyvom klimatických zmien na poľnohospodárske rastliny. Špeciálnemu výskumu – fenotypovaniu, ktoré dnes patrí k trendom v rastlinných vedách, sa venuje dlhodobo. Cieľom je zlepšenie vlastností plodín a stabilita úrody počas klimatickej zmeny. Využívajú sa pritom neinvázne metódy, zamerané najmä na prepojenie výsledkov štúdia mechanizmov tolerancie rastlín k stresom s praktickými aplikáciami v hodnotení fenotypu.

Ing. Igor Lacík, DrSc. pracuje v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied. Je medzinárodne uznávaným odborníkom na polymérne biomateriály určené pre medicínu, konkrétne liečbu cukrovky. Vytvoril expertné pracovisko pre vývoj, charakterizáciu a testovanie polymérnych mikrokapsúl pre enkapsuláciu a imunoprotekciu transplantovaných pankreatických ostrovčekov.Vedie vedeckú a kontraktovú spoluprácu s mnohými svetovými univerzitami a firmami pracujúcimi v oblasti transplantácie pankreatických ostrovčekov. Je autorom a spoluautorom vyše 120 vedeckých článkov vo vysoko impaktovaných zahraničných časopisoch.

doc. RNDr. Zdenko Machala, PhD. - jeho pôsobiskom je Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa výskumom studenej plazmy. Tá vďaka svojim reaktívnym vlastnostiam nachádza v súčasnosti množstvo nových aplikácií v chemickej a biologickej dekontaminácii a v medicíne. Zdenko Machala sa venuje výskumu a rôznym aplikáciám plazmy a elektrických výbojov v laboratóriu. Napríklad skúma, ako s ich pomocou zabíjať nebezpečné baktérie alebo rozbíjať škodlivé látky vo vzduchu či vode.

prof. RNDr. Igor Podlubný, DrSc. pôsobí v Ústave riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Patrí medzi svetovú špičku v aplikovanej matematike a teórii riadenia procesov. Je odborníkom na derivácie a integrály neceločíselného rádu a ich aplikácie v matematickom modelovaní a v riadení technologických objektov a procesov, a tiež diferenciálne rovnice neceločíselného rádu.

Ing. Ján Tkáč, DrSc. sa v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied venuje výskumu včasnej diagnostike rakoviny prostaty. Spolu s kolegami sa snaží hľadať špecifickejšie biomarkery, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť šancu na včasné odhalenie ochorenia. Zameriavajú sa na aminokyselinu sarkozín - medziprodukt, ktorého hladiny v moči aj v krvi sú pri rakovine prostaty zvýšené.

Výnimočný mladý vedec do 35 rokov

Ing. Zuzana Barbieriková, PhD. pracuje v Ústave fyzikálnej chémie a chemickej fyziky Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej Univerzity v Bratislave. Prostredníctvom unikátnej metódy (elektrónovej paramagnetickej rezonančnej spektroskopie) sa snaží pozorovať tvorbu a prítomnosť voľných radikálov v rôznych materiáloch, napríklad v oxide titaničitom. Prispieva k vývoju nových fotokatalyzátorov, ktoré napríklad pomáhajú pri odstraňovaní nežiaducich nečistôt v životnom prostredí.

Ing. Tomáš Bertók, PhD. – jeho pôsobiskom je Chemický ústav Slovenskej akadémie vied, pracuje na Oddelení glykobiotechnológií. Okrem iného sa snaží nájsť spoľahlivejšie, lacnejšie a rýchlejšie spôsoby diagnostiky rôznych ochorení (väčšinou rakoviny). Pracuje na príprave špecifického a vysoko citlivého biosenzora, ktorý dokáže odhaliť skoré štádiá vybraných ochorení, a tým prispieť k úspešnej liečbe. Vypracoval novú ultra citlivú metodiku na detekciu glykánov (komplexných sacharidov) na molekulách proteínov.

doc. Ing. Peter Drotár, PhD. je docentom na Katedre počítačov a informatiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Zameriava sa na systémy na podporu rozhodovania, biomedicínsku informatiku, kognitívne výpočty, analýzu rukopisu, výber funkcií, ale aj spracovanie biomedicínskeho signálu. V rokoch 2010 až 2012 pôsobil v spoločnosti Honeywell International, Advanced Technology Europe ako vedec pre komunikačné a sledovacie systémy.Od roku 2012 do roku 2015 pracoval vo výskumnom stredisku SIX na Vysokej škole technickej v Brne.

Mgr. Matúš Hyžný, PhD. z Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho tím prispel k lepšiemu pochopeniu evolúcie pištoľových kreviet. Pomocou invazívnych aj neinvazívnych metód rozanalyzovali prvé nespochybniteľné fosílie týchto pozoruhodných tvorov a podarilo sa im určiť ich minimálny vek: 28 miliónov rokov. Venuje sa napríklad aj obdobiu kambria, počas ktorého život zažil revolúciu – milióny rokov dozadu sa rozvinuli mnohobunkové organizmy.

RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. sa ako vedeckovýskumná pracovníčka Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zaoberá využitím slín na diagnostiku a monitoring rôznych chorôb. Ide najmä o obličkové ochorenia a ochorenia ústnej dutiny. Publikovala množstvo experimentálnych prác a klinických štúdií, v rámci ktorých analyzovala markery oxidačného a karbonylového stresu v plazme aj v slinách. V súčasnosti sa zameriava na projekty riešiace skorú, jednoduchú a bezbolestnú diagnostiku porúch pečene.

Výnimočný vysokoškolský pedagóg

prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD. pôsobí v Ústave informatiky a matematiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Je jedným zo zakladateľov a koordinátorov stredoeurópskej série konferencií Central European Conference on Cryptology, ako aj európskych konferencií HistoCrypt. V rokoch  2013 – 2016 viedol a úspešne dokončil projekt NATO „Secure Implementation of Post-Quantum Cryptography“. Na projekte pracovali aj tímy z Francúzska, Izraela a zo Spojených štátov amerických. V novembri 2018 bol tento projekt vyhodnotený ako najlepší projekt desaťročia vedeckého programu NATO Veda pre mier a bezpečnosť (Science for Peace and Security – SPS) v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

prof. Ing. Tomáš Havlík, DrSc. je riaditeľom Ústavu recyklačných technológií Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach. V rámci vedecko-výskumných aktivít sa zameriava na spracovanie a recykláciu odpadov, hydrometalurgiu primárnych a sekundárnych surovín, fázové transformácie v tuhom stave behom reálnych procesov, ale aj kvalitatívnu a kvantitatívnu fázovú analýzu so špeciálnym zreteľom na chemické a hutnícke procesy. Ako pedagóg sa podpísal pod vytvorenie študijného odboru Environmentálne inžinierstvo a študijného programu Spracovanie a recyklácia odpadov.

doc. Ing. Peter Peciar, PhD. pracuje v Ústave procesného inžinierstva Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Je odborníkom v oblasti procesnej techniky, špecifického interdisciplinárneho odboru prepájajúceho oblasť strojárstva a chemického inžinierstva.Jeho vedeckovýskumná činnosť je zameraná na energetickú stránku procesov homogenizácie partikulárnych materiálov, tvorbu modelov na výpočet, simulácie procesov pomocou DEM metódy, procesy vysokotlakového lisovania spôsobom tabletovania, kompaktovania a briketovania. Je spoluautorom viacerých unikátnych technológií a patentovaných zariadení v merítku pilot-plant. Má za sebou 24 realizovaných priemyselných výskumných projektov pre domáce a zahraničné spoločnosti.

doc. Ing. Martin Straka, PhD. pôsobí v Ústave logistiky a dopravy Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Hlavnou oblasťou jeho práce je logistika, t.j. riadenie tokov hlavne materiálových, informačných, finančných. Špecializuje sa na logistiku distribúcie, ktorú je možné chápať ako subsystém logistiky, pričom prvky tvoria prostriedky skladovania, balenia, tovar, personál a väzby medzi prvkami. Zjednodušene, ide o zabezpečenie efektívneho fungovania trhu pre potreby realizácie výrobkov na trhu.

doc. Mgr. Tomáš Vinař, PhD. z Katedry aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave sa venuje bioinformatike a funkčnej analýze biologických systémov. Cieľom je odhaliť funkcie jednotlivých génov a ich vzájomných interakcií v rámci komplexných regulačných sietí. Dôvody takéhoto prístupu sú akademické (odhalenie a spoznanie molekulárnej podstaty zaujímavých biologických fenoménov), biotechnologické (identifikácia priemyselne využiteľných produktov génov a ich následná komercionalizácia) a medicínske (identifikácia diagnostických alebo terapeutických cieľov).Modelové organizmy, na ktorých spolu s tímom realizujú výskum, sú vybrané druhy mykobaktérií a široké spektrum druhov kvasiniek.

Na čele komisie bude nositeľ Nobelovej ceny

Ocenenie ESET Science Award vzniklo z iniciatívy Nadácie ESET na sklonku minulého roka s cieľom vyzdvihnúť osobnosti slovenskej vedy, ktorých prínos je významný v medzinárodnom priestore, alebo ktoré dosahujú prelomové objavy.

Laureátov kategórií Výnimočná osobnosť slovenskej vedy a Výnimočný mladý vedec do 35 rokov určí medzinárodná komisia na čele s nositeľom Nobelovej ceny za chémiu Danom Shechtmanom. Spolu s ním pricestujú do Bratislavy ďalší členovia poroty: matematik László Lovász, fyzička Ursula Keller, biológ Carl-Philipp Heisenberg a technológ Chris Csíkszentmihályi.

O laureátovi kategórie Výnimočný vysokoškolský pedagóg rozhodnú zástupcovia významných slovenských univerzít.

Všetkých laureátov predstaví Nadácia ESET verejnosti počas slávnostného galavečera v piatok 18. októbra 2019.

 

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová)

Zdroj: ESET Science Award

Uverejnila: ZH

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
TVT Utorok s prírodou 2019
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Predstavte si, koľko tranzistorov z počítačového procesora sa zmestí na povrch červenej krvinky.
Zistite viac