Cena za vedu a techniku v kategórii Osobnosť vedy a techniky bola udelená Ing. Igorovi Lacíkovi, DrSc., za dosiahnuté výsledky a vytvorenie významnej medzinárodnej spolupráce v téme liečby cukrovky transplantáciou enkapsulovaných pankreatických ostrovčekov.
Ocenený Ing. Igor Lacík, DrSc., je riaditeľom Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied v Bratislave a vedúcim Oddelenia pre výskum biomateriálov na tomto pracovisku. Je medzinárodne uznávaným odborníkom na polymérne biomateriály určené pre medicínu a na kinetiku radikálovej polymerizácie vodorozpustných monomérov. V Ústave polymérov SAV vytvoril expertné pracovisko pre vývoj, charakterizáciu a testovanie polymérnych mikrokapsúl pre enkapsuláciu a imunoprotekciu transplantovaných pankreatických ostrovčekov.
Na národnej úrovni je koordinátorom APVV projektov od roku 2002 doteraz. Na medzinárodnej úrovni so svojim tímom vstúpil do Bioencapsulation Research Group (od roku 2004), Chicago Diabetes Project (od roku 2007) a od roku 2014 do prestížneho Enkapsulačného konzorcia Juvenile Diabetes Research Foundation (PI a co-PI JDRF projektov). Vedie vedeckú a kontraktovú spoluprácu s mnohými svetovými univerzitami a firmami pracujúcimi v oblasti transplantácie pankreatických ostrovčekov. Je autorom a spoluautorom vyše 120 vedeckých článkov (HI 33) vo vysoko impaktovaných zahraničných časopisoch.
Pri príležitosti udelenia významného ocenenia sme Ing. Igora Lacíka, DrSc., požiadali o rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: V rámci Týždňa vedy a techniky ste získali Cenu za vedu a techniku 2018 v kategórii Osobnosť vedy a techniky. Čo pre Vás znamená toto ocenenie?
I. LACÍK: Toto ocenenie vnímam v prvom rade ako poďakovanie mne osobne, môjmu tímu na Ústave polymérov SAV a mojim spolupracovníkom v zahraničí za dlhoročné úsilie a doteraz dosiahnuté výsledky v téme liečby cukrovky transplantáciou enkapsulovaných ostrovčekov. Veľmi si cením, že naša práca v tejto vedeckej oblasti je videná odbornou aj laickou verejnosťou pozitívne. Je to náročná téma, ktorá zatiaľ, bohužiaľ, celosvetovo neposkytuje pre diabetického pacienta klinické riešenie. Sme aktívnymi hráčmi prestížneho enkapsulačného konzorcia a v kontakte s najvýznamnejšími tímami vo svete. Táto téma vyžaduje v prvom rade profesionálny a multidisciplinárny tím, ktorý vo všetkých súvisiacich činnostiach musí pristupovať zodpovedne, profesionálne, proaktívne – od prvých krokov navrhnutia enkapsulačných systémov, prípravy roztokov až po transplantáciu mikrokapsúl do pokusných zvierat a rôzne analýzy. Som rád, že sa nám podarilo vytvoriť takýto medzinárodný tím, že má svoju históriu, budúcnosť a plány, v ktorých naozaj dominuje úloha priblížiť sa ku klinickým testom.
Tím Ústavu polymérov SAV pod vedením Ing. Igora Lacíka, DrSc.
M. B.: Kedy a kde sa u Vás zrodil prvotný nápad, že sa budete venovať výskumu liečby cukrovky práve transplantáciou enkapsulovaných pankreatických ostrovčekov?
I. LACÍK: Vedecká kariéra sa dá plánovať avšak nie absolútne. Je o možnostiach, pripravenosti využiť ponúknuté príležitosti, o aktivite a určite aj o šťastných náhodách. Moja kariéra začínajúceho vedca v polymérnej vede bola v nemedicínskej oblasti, ktorá sa týkala syntézy a charakterizácie vodorozpustných polymérov, ktorých rôzne formy sa napríklad používajú ako superbasorbenty v detských plienkach, ako flokulanty na čistenie vody, ako pomocné látky pre ťažbu ropy, pre kontrolované uvoľňovanie liečiv, a v mnohých ďalších aplikáciách. Mal som šancu pracovať na prestížnych pracoviskách v Austrálii a neskôr vo Francúzsku. Počas tohto pobytu som dostal pozvanie do vznikajúcej enkapsulačnej skupiny vo Vanderbilt univerzite v Nashville v USA, vďaka mojim skúsenostiam práve v oblasti vodorozpustných polymérov, ktoré sú podstatou mikrokapsúl. Na začiatku som túto tému chápal ako technický problém, ktorý potrebuje nájsť riešenie. Vtedy som ešte netušil, že táto téma sa mi postupne stane základom mojej profesionálnej kariéry a že ju budem mať možnosť rozvíjať na Slovensku v takomto meradle.
M. B.: Čo si najviac ceníte na medzinárodnej spolupráci?
I. LACÍK: Možnosť poskytovať a získavať. Spoluprácu, zdieľanie výsledkov, vzájomné učenie sa a komplementárnosť, kariérny rast všetkých zúčastnených. Vedecké prostredie a kvalitu, v ktorom funguje systém a v ktorom sa nehovorí o ťažkostiach a politike, ale len o práci. Tiež rozpoznanie Slovenska v zahraničí, a zrejme mnoho ďalších faktorov, ktoré sú súčasťou súčasného vedeckého sveta. A hlavne v oblasti ako táto, ktorá vyžaduje multidisciplinárny tím a expertízu, ktorá nie je k dispozícii na Slovensku.
M. B.: Máte pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa výsledky vášho výskumu budú môcť využívať v klinickej praxi?
I. LACÍK: Túto tému neriešime z čírej vedeckej zvedavosti, ktorá je, samozrejme, prirodzená hnacia sila akéhokoľvek vedeckého poznania a následne všadeprítomných inovácií. Túto tému riešime ako problém, ktorý má nesmierne veľa úskalí a ktoré sa snažíme postupne odhaliť s tým, že na konci riešenia vidíme diabetického pacienta. Našim plánom je významne prispieť do tejto oblasti medicíny buď našimi materiálmi a postupmi alebo pomôcť ďalším tímom, ktoré majú iné a možno vhodnejšie riešenie ako my. Táto cesta v mojom prípade je naozaj dlhá a trvá už 20 rokov. Som schopný posúdiť, že táto oblasť potrebuje viac zmysluplných dát a viac skúseností z predklinických testov, ktoré nám, verím, priblížia možnosť klinických testov. Veľa otázok bude určite zodpovedaných v najbližších rokoch.
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
I. LACÍK: Relaxujem najradšej v prírode a pohybom. Prechádzky, dlhšie túry, cyklotúry, v posledných rokoch joga. Som veľmi rád, keď tieto aktivity robím s manželkou, rodinou, priateľmi a našimi psami.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor. Aj v mene redakcie Vám blahoželáme k oceneniu.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT a z archívu Ing. Igora Lacíka, DrSc.