Ocenenie Vedec roka SR v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce získal prof. Otokar Grošek


Ocenenie Vedec roka SR v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce získal prof. Otokar Grošek

Prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD., je jeden zo zakladateľov a  koordinátorov stredoeurópskej série konferencií Central European Conference on Cryptology ako aj európskych konferencií  HistoCrypt. Viedol a úspešne dokončil medzinárodný projekt, ktorý bol v roku 2018 vyhodnotený ako najlepší projekt NATO za posledných desať rokov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Absolvoval univerzitné štúdium v roku 1973 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na pravdepodobnosť a matematickú štatistiku. V roku 1974 nastúpil na internú ašpirantúru  na Katedru matematiky Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Vo svojej  kandidátskej práci „Entrópia na algebraických štruktúrach“ študoval súvislosti entropickej teórie a teórie pologrúp. V roku 1987 bol vymenovaný za docenta v odbore matematika a v roku  1998 za profesora v odbore aplikovaná informatika. V roku 1984 začal ako prvý v Československu v rámci postgraduálneho štúdia vyučovať predmet Utajovanie informácií vo verejných počítačových sieťach, ktorý navštevovali odborníci z celej ČSSR počas štyroch rokov. V roku 2000 zrealizoval v rámci odboru Informatika študijný blok s názvom „Bezpečnosť informačných technológií“.

Všetky články z Vedca roka SR 2018

Po  odčlenení Fakulty informatiky a informačných technológií od Fakulty elektrotechniky a informatiky v roku 2004  bol poverený vybudovať na FEI STU novú katedru informatiky, z ktorej sa postupne stal Ústav informatiky a matematiky, ktorý zabezpečuje na FEI STU študijný program Aplikovaná informatika. Postupne sa stal najúspešnejším študijným programom na celej STU.

Prof. Otokar Grošek je jeden zo zakladateľov a  koordinátorov stredoeurópskej série konferencií Central European Conference on Cryptology ako aj európskych konferencií  HistoCrypt. V rokoch  2013 – 2016 viedol a úspešne dokončil  projekt NATO „Secure Implementation of Post-Quantum Cryptography“. Na projekte pracovali aj tímy z Francúzska, Izraela a zo Spojených štátov amerických. V novembri 2018 bol tento projekt vyhodnotený ako najlepší projekt desaťročia vedeckého programu NATO Veda pre mier a bezpečnosť (Science for Peace and Security – SPS) v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

V roku 2018 získal  prof. Grošek v tvrdej zahraničnej konkurencii nový NATO projekt „Secure Communication in the Quantum Era“, kde sa „acceptance rate“ pohybuje na úrovni 10 percent. Obidva projekty sa venujú mimoriadne aktuálnej problematike, tzv. postkvantovej kryptografii. Spoluriešiteľmi nového projektu sú Florida Atlantic University, USA, University of Malta a Universidad Rey Juan Carlos zo Španielska. Ide o riešenie problému tzv.  „Authenticated group key establishment“.

Prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD.

Prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Ocenenie Vedec roka SR v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce ste získali za jedinečný prínos pre propagáciu slovenskej vedy na pôde Severoatlantickej aliancie, dlhodobú úspešnosť v získavaní zahraničných grantov a za získanie ocenenia vedeckého programu NATO Veda pre mier a bezpečnosť „Najlepší projekt NATO za posledných desať rokov v oblasti kybernetickej bezpečnosti“. Mohli by ste nám priblížiť Vaše pôsobenie na pôde Severoatlantickej aliancie a aspoň stručne zameranie Vášho úspešného projektu?    

O. GROŠEK: V roku 2006 som bol pozvaný jednou zo súčastí NATO, European Commission Enterprise and Industry Directorate H: Aerospace, Security, Defence and Equipment, aby som posudzoval projekty, ktoré táto organizácia plánovala podporovať. Pamätám si, ako ma zaujala jedna z výziev na výskum „ako elektronicky podpísať plyn“, ktorý sa dováža vo veľkých tankeroch. Túto činnosť sporadicky vykonávam doteraz, vždy keď ma oslovia. V roku 2012 ma doc. RNDr. Karol Nemoga, CSc., riaditeľ Ústavu matematiky Slovenskej akadémie vied, upozornil na možnosť podať projekt SPS v oblastiach 1a i) Methods for the protection of critical infrastructure, supplies and personnel; 1c ii) Support in developing cyber defence capabilities, including new technologies and support to the construction of information technology infrastructure.

Cieľom projektu bolo popísať a definovať kryptografické opatrenia (návrh systémov, nové algoritmy a spôsoby zabezpečenia) vzhľadom na príchod kvantových počítačov, ktorý spôsobí, že štandardné metódy, postupy a riešenia sa z pohľadu bezpečnosti stanú nedostatočnými nielen pre vojenské účely, ale aj pre širokú verejnosť. Naviac, ak máte nejaký šifrovaný dokument a niekto vlastní jeho kópiu, bude si ju môcť prečítať... No a 29. novembra 2018 som si prebral cenu  Najlepší projekt v rámci „NATO Science for Peace and Security” v oblasti kybernetickej obrany za posledných 10 rokov za náš projekt „Secure Implementation of  Post-Quantum Cryptography“ (Bezpečná implementácia post-kvantovej kryptografie). Cenu som prebral z rúk pani Rose Gottemoeller, zástupkyne generálneho tajomníka NATO.

Ocenenie Osobnosť medzinárodnej spolupráce prof. Otokarovi Grošekovi odovzdala predsedníčka hodnotiacej komisie Mária Omastová, DrSc.

Ocenenie Osobnosť medzinárodnej spolupráce prof. Otokarovi Grošekovi odovzdala predsedníčka hodnotiacej komisie Mária Omastová, DrSc.

M. B.: Projekt riešil medzinárodný tím, ako sa to vlastne udeje?

O. GROŠEK: V prvom rade musíte mať nápad, teda myšlienku, čím by ste mohli prispieť do takejto úlohy. Potom musíte mať domáce aj zahraničné zázemie ochotné ku spolupráci. Ja som mal možnosť kontaktovať výskumné tímy vedené Eranom Tromerom (Tel-Aviv University, Izrael), Viktorom Fischerom (Jean Monnet University v Saint Etienne, Francúzsko) a Rainerom Steinwandtom (Florida Atlantic University, USA). Ďalej si musíte zohnať tzv. „enduserov“. My sme mali  Vojenské spravodajstvo a NBÚ ako domácich, a First data – dodávateľ špeciálnych zariadení pre vládu USA a St Microelectronics – dodávateľ špeciálnych zariadení pre vládu Francúzska.  No a ešte si môžete zohnať aj expertov na rôzne dielčie témy v rámci projektu – my sme mali Thomasa Esenblatta z Worchester University USA (vynikajúceho elektronika) a Petra Horáka z University of Washington, USA (excelentného matematika v oblasti diskrétnych štruktúr).

Spolupráca v takomto medzinárodnom tíme je celkom iná ako sa pracuje u nás... Je tam niekoľko výrazných rozdielov. Napríklad, ak návrh vášho projektu dosiahne hodnotenie 70 až 80 percent, je to vynikajúce hodnotenie. U nás, pokiaľ nemáte hodnotenie 90 percent a viac, tak to nestačí a určite to nie je v kvalite predkladaných projektov... Dostupnosť peňazí na výskum je výrazne jednoduchšia. Obrovské problémy spôsobuje DPH. V zahraničí výskumné inštitúcie a školy neplatia DPH, dokonca napríklad v Španielsku neplatia DPH ani v platbách za hotel alebo letenky, pokiaľ sa to týka projektu. Ja som napríklad musel značnú časť peňazí presunúť na našich partnerov, lebo som, proste, nemal prostriedky na zaplatenie DPH za to, čo nazývame v IT „železo“.

Zľava: prof. Viktor Fischer (Francúzsko), Dr. Rainer Steinwandt (USA), prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD. (Slovensko), Rose Gottemoeller (NATO)

Prevzatie ceny Za najlepší projekt NATO za posledných desať rokov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Zľava: prof. Viktor Fischer (Francúzsko), Dr. Rainer Steinwandt (USA), prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD. (Slovensko) a Rose Gottemoeller (NATO) v Bruseli

M. B.: Čo považujete za najdôležitejšie v práci vedca – výskumníka a pri rozhodovaní sa pre túto náročnú prácu?

O. GROŠEK: Nedať sa odradiť rôznymi domácimi „kritériami“. V zahraničí často netušia, čo sú to CC časopisy. Posudzuje sa to, či sú vaše výsledky vo vedeckej komunite dobré alebo nie, či publikujete v časopisoch, ktoré táto komunita uznáva. Kto sa v tom trochu vyzná vie, ako tento zoznam vznikol. Oveľa dôležitejšie je riešiť problémy, ktoré takáto komunita považuje za dôležité a nevenovať sa okrajovým, často umelo vytvoreným, problémom.

M. B.: Aký máte názor na získavanie skúseností v zahraničí?

O. GROŠEK: Je to nevyhnutná súčasť rastu človeka. Ja sám som bol na niekoľkých dlhodobých pobytoch, počas ktorých som prednášal alebo robil výskum.

Ocenenie Vedec roka SR 2018. Vľavo prof. Otokar Grošek

Ocenenie Vedec roka SR 2018. Zľava prof. Otokar Grošek, Ing. Jozef Zohn, prof. Ján Piteľ a doc. Vladimír Zeleňák

M. B.: Čo si myslíte o úrovni univerzít na Slovensku?

O. GROŠEK: Nie som odborník na všetko... Ale predsa niekoľko zásadných pripomienok. Po prvé. Podľa mňa bolo naše prírodovedné a technické školstvo (stredné aj vysoké školy) pred rokom 1989 na vynikajúcej úrovni. Potom prišlo viacero neuvážených zásahov. Bolo treba riešiť obrovskú nezamestnanosť a tak vznikli univerzity „v každom okrese“, hoci na to neboli kapacity... Po druhé. Pred rokom 1989 tu boli isté obmedzenia na štúdium najmä humanitných odborov. Toto sa úplne uvoľnilo, bez ohľadu na možnosti trhu absorbovať také množstvo absolventov, a tak vznikol stav, kedy máme absolventov, ktorí vo vyštudovanom odbore nepracujú, alebo pracujú na miestach, kde vysokoškolské vzdelanie netreba. Po tretie. Ďalšou vecou je, že politici navštívia niektorú zahraničnú vzdelávaciu inštitúciu a hneď sa ide prijímať ich model, bez ohľadu na naše tradície, alebo elementárnu konzultáciu napríklad s našimi ľuďmi, ktorí v takejto krajine dlhodobo pôsobia a dokážu lepšie zhodnotiť možnosti realizácie takejto zmeny. A po štvrté, nakoniec tu boli nezmyselné rozhodnutia o znížení počtu hodín matematiky na stredných, ale aj vysokých školách, ktoré nemajú obdobu ani na už spomínaných zahraničných inštitúciách. To bola fatálna chyba, ktorú budeme teraz naprávať možno aj desaťročia.

M. B.: Čo pre Vás znamená ocenenie Vedec roka SR?

O. GROŠEK: Veľmi si to vážim a, samozrejme, uznanie patrí aj kolegom – spoluriešiteľom, ktorými sú: Eugen Antal, Tomáš Fabšič, Ondrej Gallo, Viliam Hromada, Matúš Jókay, Pavol Marák, Milan Vojvoda a Pavol Zajac.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor. Aj v mene redakcie Vám blahoželáme k oceneniu.

 

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR        

Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR a z archívu prof. RNDr. Otokara Grošeka, PhD.

Súvisiace:

Hore
TVT 2019
QUARK
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Rast baktérii sa dá zrýchliť aj po 27 rokoch, napriek tomu, že ide o 50-tisícu generáciu.
Zistite viac