7.11.2019 Vedátor na Matfyze v čase od 9:30 do 13:30 hod. v posluchárni F1. Ide o podujatia Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2019.
Radovan Harman: Replikačná kríza z pohľadu matematickej štatistiky
Juraj Tóth: Od asteroidov a komét k planétam
Pri vzniku Slnečnej sústavy rovnaký materiál a v princípe podobné procesy viedli k vzniku veľmi rozdielnych telies, asteroidov, komét, mesiacov, trpasličích planét ako aj klasických planét. Čo bolo príčinou vzniku tak rozdielnych „svetov“ u nás, v našej sústave a čo môžeme očakávať pri iných planetárnych sústavách pri iných hviezdach?
Eva Steinová: Odkiaľ sa vzali úvodzovky? Krátke dejiny európskej citačnej kultúry
Ak dnes otvoríme knihu, považujeme za samozrejmosť, že v nej nájdeme pasáže označené úvodzovkami – buď preto, že ide o priamu reč, alebo preto, že tieto interpunkčné znamienka vyznačujú citáciu v texte. V najstarších dochovaných knihách sa však s touto vymoženosťou ešte nestretneme. Prax vyznačovať citácie totiž nie je žiadnou samozrejmosťou. Niekto musel ako prvý prísť s myšlienkou, že značiť citácie v texte je užitočné či potrebné. Tejto myšlienke trvalo ďalších päť storočí, pokým v európskom prostredí zapustila korene a stala sa normou. V mojej prednáške sa pozrieme na týchto prvých päťsto rokov úvodzoviek a budeme sa baviť o tom, prečo nakoniec prevládla tá forma interpunkčných znamienok, ktorú používame aj dnes, o čom vypovedajú zmeny v ich používaní, ako sú doložené v historických dokumentoch, a či je možné na základe týchto zmien hovoriť v Európe o vývoji určitej mentality citovania
Broňa Brejová: Ako čítať DNA (s porozumením)
V molekulách DNA je uložená informácia, ktorú bunky potrebujú pre svoj život a ktorú si odovzdávajú z generácie na generáciu. Na prednáške budeme hovoriť o sekvenovaní DNA, čo je biotechnologický proces, ktorý umožňuje prečítať túto informáciu a ďalej ju analyzovať informatickými a matematickými technikami. Ukážeme si, čo sa môžeme dozvedieť sekvenovaním DNA najrôznejších organizmov od vírusov a baktérií až po kosti neandertálcov.