Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Uplynulo 80 rokov od zhodenia prvej atómovej bomby

Zuzana Šulák Hergovitsová

Pred 80 rokmi zasiahla svet správa o apokalypse, keď USA zhodili atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr na Nagasaki.

Trosky mesta Hirošima po výbuch atómovej bomby 6. augusta 1945.

Trosky mesta Hirošima po výbuchu atómovej bomby 6. augusta 1945. Zdroj: Wikimedia Commons/Maarten Heerlien

Pred 80 rokmi použili USA prvú jadrovú zbraň v dejinách, keď zhodili atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Cieľom bolo prinútiť Japonsko ku kapitulácii. Aj napriek prvému útoku, ktorý sa uskutočnil 6. augusta 1945, sa Japonsko nemienilo vzdať. Washington tak rozhodol o ďalšom útoku na mesto Nagasaki.

Po nátlaku zo strany USA a pod vplyvom ďalších okolností (Sovietsky zväz vypovedal Japonsku 8. augusta vojnu) sa cisár Hirohito 14. augusta 1945 rozhodol prijať podmienky kapitulácie. Útoky tak dali poslednú tragickú bodku za vojnou v Pacifiku a ukončili druhú svetovú vojnu.

Odhady celkových strát na životoch vrátane obetí radiácie udávajú 160 000 až 240 000 mŕtvych. Tí, ktorí prežili, trpeli na následky priameho výbuchu alebo na následky rádioaktivity, ktorá potom zamorila prostredie. Mnohí ochoreli a zomreli na leukémiu, iné druhy rakoviny alebo ďalšie vedľajšie účinky žiarenia.

Prvý bol Little Boy, nasledoval Fat Man

Prvá atómová bomba použitá ako zbraň spôsobila dovtedy nepoznanú spúšť, deštrukciu a utrpenie desiatok tisíc ľudí. V Hirošime sa v čase útoku nachádzalo okolo 300 000 ľudí. Z obavy pred očakávanými náletmi opustila časť obyvateľstva mesto.

Little Boy (Chlapček), kódové označenie pre bombu v rámci projektu Manhattan, bola uránová bomba s výbušnou silou zodpovedajúcou 15 000 tonám TNT. USA ju zhodili 6. augusta 1945 o 8.15 miestneho času z bombardéra B-29 Enola Gay nad mestom Hirošima z výšky približne 9 400 metrov. Na palube sa nachádzali štyria vedci a deväťčlenná posádka, ktorej velil plukovník Paul Tibbets z Floridy.

Posádka bombardéra Enola Gay pomenovaného po matke veliteľa Paula W. Tibbetsa, uprostred. Zdroj: Wikimedia Commons

Posádka bombardéra Enola Gay, pomenovaného po matke veliteľa Paula W. Tibbetsa, ktorý sa nachádza uprostred. Zdroj: Wikimedia Commons

Krátko nato bomba vybuchla vo výške približne 550 metrov nad Hirošimou. Všetko v blízkosti epicentra sa premenilo na uhoľ, vtáky sa vznietili vo vzduchu. Bomba zničila a spálila približne 70 percent všetkých budov. Výbuch zabil 78-tisíc ľudí (a ďalších 13-tisíc zostalo nezvestných) a približne rovnaký počet mal popáleniny a bol zasiahnutý radiáciou. Podľa odhadov zomrelo do konca roka 1945 viac než 140 000 ľudí.

O tri dni neskôr, teda 9. augusta 1945, nasledoval ďalší útok, tentoraz na približne 400 kilometrov vzdialené mesto Nagasaki. Druhá bomba, o niečo väčšia a tiež ničivejšia, obsahovala plutónium. Pre svoj krátky guľovitý tvar dostala označenie Fat Man (Tlsťoch). Mierne minula cieľ a explodovala nad okresom Urakami. Zničila 6,7 štvorcových kilometrov mesta a do konca roka 1945 zabila 74 000 ľudí. Teplota pôdy dosiahla takmer 4 000 °C, v dôsledku čoho došlo k rádioaktívnym zrážkam.

Devastačné dôsledky jadrových útokov

Výbuch atómovej bomby trval iba niekoľko sekúnd, počas ktorých sa najprv objavila ohnivá guľa a následne sa objavil obrovský oblak pripomínajúci hríb. Výbuch však spôsobil deštrukciu a utrpenie dovtedy nevídaných rozmerov, ktorých dosah pretrval desaťročia a poznačil celé generácie.

Jadrový výbuch. Zdroj: iStock/Pixilated Planet

Jadrový výbuch. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/Pixilated Planet

V oboch mestách nebol v okruhu jedného kilometra možný život. Bezprostredný výbuch atómovej bomby ľudí doslova vymazal – vyparili sa a ich tiene zostali vypálené do stien budov, zhoreli alebo boli roztrhaní tlakovou vlnou. Tí, ktorí prežili, trpeli akútnymi ochoreniami spôsobenými ožiarením, otvorenými ranami, vnútorným krvácaním.

Päť až šesť rokov po bombardovaní výrazne vzrástol počet prípadov leukémie u preživších. Po približne desiatich rokoch trpeli preživší nadpriemerným výskytom rakoviny štítnej žľazy, prsníka, pľúc, ako aj inými druhmi rakoviny.

U tehotných žien, ktoré prežili, sa častejšie vyskytovali potraty a úmrtia detí. Deti mali vyššiu pravdepodobnosť mentálneho postihnutia, porúch rastu a zvýšené riziko rakoviny.

38 000 detských obetí

Zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki si podľa odhadov vyžiadalo aj životy 38 000 detí. Niektoré osudy a príbehy sú známe, mnohé obete však nepoznáme.

Pri príležitosti 80. výročia od jadrových útokov na mestá Hirošima a Nagasaki bol v roku 2025 zriadený virtuálny pamätník The Children’s Peace Memorial na pamiatku detských obetí. Pamätník bol založený z iniciatívy Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní (The International Campaign to Abolish Nuclear Weapons – ICAN) s podporou rôznych iných organizácií.

Obsahuje 431 profilov detí, ktoré zahynuli. Súčasťou je aj ich príbeh, niektoré deti tam majú fotografiu. „Aby sme dosiahli svet bez jadrových zbraní, je nevyhnutné, aby ľudia na celom svete – najmä v štátoch s jadrovými zbraňami – pochopili skutočnú hrôzu týchto najhorších nástrojov teroru a hromadného ničenia a to, prečo by ich nikto nemal vlastniť, nieto používať. Iba zmenou srdca a myslenia dosiahneme významný pokrok smerom k naliehavému cieľu ich odstránenia,“ píše sa na stránke venovanej detským obetiam.

Bez lekárskej pomoci

Rozsah deštrukcie v mestách Hirošima a Nagasaki v podstate znemožnil akúkoľvek pomoc. Viac ako 90 percent lekárov a zdravotných sestier zahynulo alebo bolo zranených, 42 zo 45 nemocníc a zdravotných stredísk bolo zničených, 70 percent obetí malo viacpočetné zranenia, vo väčšine prípadov išlo o ťažké popáleniny.

V Hirošime a Nagasaki zomrela väčšina obetí bez toho, aby bolo ich utrpenie zmiernené akoukoľvek liečbou. Niektorí z tých, ktorí prišli do miest po bombardovaní, aby poskytli pomoc, tiež na následky ožiarenia zomreli.

Podobne ako v roku 1945, tak ani dnes by nebola v prípade výbuchu atómovej bomby možná pomoc. Demonštruje to aj video Červeného kríža nižšie, ktoré vysvetľuje, prečo je to tak.

Dokážeme pomôcť obetiam jadrových útokov? Zdroj: Youtube/International Committee of the Red Cross (ICRC)

Odkaz občianskeho hnutia Hibakuša

V reakcii na jadrové útoky v auguste 1945 vzniklo celosvetové občianske hnutie známe aj pod názvom Hibakuša, ktoré tvoria preživší oboch útokov.

Jeho členovia upozorňujú na katastrofálne humanitárne dôsledky použitia jadrových zbraní s cieľom ochrániť svet pred touto hrozbou. Za svoje neúnavné úsilie udelil v roku 2024 švédsky Karolínsky inštitút organizácii Nihon Hidankjó Nobelovu cenu za mier.

Organizácia Nihon Hidankjó poskytla k dnešnému dňu tisíce svedeckých výpovedí, vydala rezolúcie a verejné výzvy a každoročne vysielala delegácie do OSN a na mierové konferencie, aby svetu pripomenula naliehavú potrebu jadrového odzbrojenia.

Hrozba nových jadrových pretekov

Zhodenie atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki je mementom pre ďalšie generácie, že niečo také sa už nesmie opakovať. Odkaz Hibakuše preberajú ďalšie angažované generácie v Japonsku, ktoré inšpirujú a vzdelávajú ľudí na celom svete. Týmto spôsobom pomáhajú udržiavať nažive jadrové tabu, ktoré je predpokladom mierovej budúcnosti ľudstva.

Od čias studenej vojny, keď sa svet párkrát ocitol na prahu jadrovej vojny, je pritom globálna situácia vážna. Nedávno na to vo svojej výročnej správe upozornil aj nezávislý Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI). Jadrové zbrojenie je podľa SIPRI na vzostupe – jadrové mocnosti modernizujú a zlepšujú svoje arzenály a ďalšie krajiny sa pripravujú na získanie jadrových zbraní.

Hoci dnes existuje „len“ približne 12 500 jadrových zbraní, mnohé z nich sú v pohotovostnom stave. Moderná jadrová zbraň má pritom mnohonásobne väčšiu výbušnú silu ako bomba zhodená na Hirošimu – v niektorých prípadoch až 7- až 30-násobnú. Jeden jediný strategický útok by dnes nezničil jedno mesto, ale celú metropolitnú oblasť. A podľa simulácií by mohla aj regionálna jadrová vojna ohroziť viac ako dve miliardy ľudí hladomorom, ktorý vedci označujú ako jadrovú zimu.

Zdroj: ICAN Austria (1, 2), Children’s Peace Memorial, ICAN, VND (1, 2, 3), defense.gov

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup