Počiatky Halloweenu siahajú ku Keltom. Ako vyzerali Dušičky v minulosti?
Tri ženy v kostýmoch počas osláv sviatku v Mexiku. Zdroj: iStockphoto.com
So začiatkom novembra sa spája Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú zaspomínať na svojich príbuzných a známych, ktorí s nimi už nie sú. Navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky na hroboch a ukladajú kvetinové výzdoby.
Aký je pôvod týchto sviatkov a ako s ním súvisí na Slovensku relatívne nový Halloween?
Obdarovali chudobných a žobrákov
Sviatok všetkých svätých alebo tiež Všechsvätých je venovaný pamiatke zosnulým.
V minulosti bol venovaný tým svätým, ktorí sa v rámci cirkevného kalendára neoslavovali jednotlivo. Pôvod siaha do štvrtého storočia k východným cirkvám, keď sa oslavoval prvú nedeľu po Turícach. Etnologička Ľubica Chorvátová vysvetľuje na webe Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, že až v prvej polovici deviateho storočia ho pápež Gregor IV. ustanovil na 1. november a rozšíril ho na celú cirkev.
Podobný charakter má aj Pamiatka zosnulých alebo Dušičky, ktorá pripadá na 2. novembra. Tento deň zaviedli už koncom desiateho storočia. Od 13. storočia sa slávil v celej západnej cirkvi na pamiatku duší v očistci. Verilo sa, že omše, modlitby a dobré skutky môžu prispieť k oslobodeniu duší z očistca. V tomto období sa preto vykonávali zádušné omše a spoločné modlitby za mŕtvych.
Na Slovensku bolo na Dušičky zvykom obdarovať chudobných ľudí a žobrákov jedlom a peniazmi, aby sa modlili za duše zomretých. V minulosti zvykli ľudia na Orave a Liptove v noci z 1. na 2. novembra nechávať na stole časti večere pre duše zosnulých alebo im pripravili chlieb či pálenku. V knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu píše etnologička Emília Horváthová, že k ďalším zvykom patrí pálenie sviečok na hroboch a kladenie vencov či kvetinová výzdoba.
Pozrite si
Počiatky Halloweenu siahajú ku Keltom
Halloween sa spája s posledným októbrovým dňom. V európskych krajinách sa začal udomácňovať v priebehu 90. rokov 20. storočia. V súčasnej podobe sa slávi okrem Európy a Severnej Ameriky, v ktorých sa vyvíjal, aj na území Austrálie, Nového Zélandu, Japonska a Srí Lanky. V článku v knihe Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku upozorňuje etnológ Juraj Zajonc, že hoci sa sviatok javí ako výsledok globalizácie, nadobúda svoje lokálne špecifické črty podľa toho, v akej krajine sa slávi.
Počiatky siahajú do keltskej Británie na konci piateho pred naším letopočtom. Kelti z Britských ostrovov považovali za začiatok roka 1. november a večer 31. októbra slávili sviatok označovaný ako Sambain alebo Samhain. Bolo to obdobie, keď končilo leto a nastupovala zima.
Verili tiež, že v tomto období sa navracajú duše mŕtvych do svojich domovov. Zároveň to bol ideálny čas na realizáciu veštieb ohľadom manželstva, zdravia, šťastia aj smrti. Kelti verili, že v noci na prelome leta a zimy sa otvára ríša mŕtvych, z ktorej prichádzajú do sveta živých duše zosnulých a démonov pod vedením vládcu podsvetia. Ľudia sa pred nimi snažili chrániť zakladaním ohňov na kopcoch a mohylách. Na ochranu pred vládcom podsvetia nosili zas masky a kostýmy, aby ho zmiatli. Okrem toho sa stretávali okolo ohňa a rozprávali si príbehy o mŕtvych.
Kresťanstvo ovplyvnilo aj tento sviatok. Významný vplyv mal hlavne Sviatok všetkých svätých, ktorý sa v deviatom storočí rozšíril naprieč celou cirkvou a slávil sa 1. novembra.
Pôvod názvu Halloween siaha až do stredoveku. Vo vtedajšom Anglicku bol Sviatok všetkých svätých označovaný ako All Hallows. Keďže ho slávili 31. októbra, teda v predvečer alebo večer pred Dňom všetkých svätých, dostal pomenovanie All Hallows’ Eve, prípadne All Hallows’ Evening. V neskorších obdobiach sa k nemu primiešali prvky keltskej kultúry, napríklad zapaľovanie a preskakovanie ohňov či veštenie, a aj kresťanstva.
Charakter Halloweenu sa postupne menil. Pribudli nadprirodzené bytosti známe z miestnych povier, ktoré vyvolávali strach. Niektoré zvyky sa pozmenili, napríklad pôvodné poďakovanie za úrodu sa zmenilo na hru. Odtiaľto je známa hra s jablkami, ktoré treba vyloviť z nádoby s vodou bez použitia rúk.
Sviečky na hrobe. Zdroj: iStockphoto.com
Ako sa zo sviatku írskych katolíkov stal americký Halloween
S migráciou obyvateľstva z Britských ostrovov a hlavne z Írska do Severnej Ameriky v 19. storočí migrovali aj zvyky a sviatky.
„Halloween sa spočiatku menil začleňovaním do kultúry východného pobrežia Ameriky, neskôr celkovo do americkej masovej kultúry a zo sviatku írskych katolíkov sa postupne stal americký sviatok,“ vysvetľuje Zajonc.
Zvyky a výzdoba sa postupne začleňovali do tamojšej kultúry koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Spočiatku zvykli chlapci a mladí muži poprevracať kôlne a porozbíjať okná. Neskôr boli aktívnejšie deti, ktoré chodili od domu k domu v kostýmoch a maskách s upozornením, že ak nedostanú sladkosti, tak urobia nejaké darebáctvo. Obchôdzky sa stali obľúbenou zábavou detí zo všetkých spoločenských vrstiev.
Pôvodný význam nosenia masiek a kostýmov za účelom pomýlenia nadprirodzených bytostí u Keltov sa zmenil. V súčasnosti deti nosia masky, aby vystrašili a pobavili zúčastnených. Z tohto dôvodu predstavujú masky také postavy z filmov či literatúry, ktoré sú strašidelné, napríklad čarodejnice, zombie, upíri a podobne.
Prečo sa vyrezávajú tekvice počas Halloweenu?
Tradícia pochádza ešte z Britských ostrovov, kde sa používali halloweenske lampáše so sviečkou, ktoré sa volali jack-o’-lantern. Tie vyrezávali z kvaky, cvikly alebo zemiakov na pripomienku duší zomrelých. Írska legenda hovorí, že miestny opilec Jack, ktorý viackrát oklamal diabla, zomrel počas Halloweenu. Jeho dušu nemohli prijať ani do neba, ani do pekla. Diabol však daroval Jackovi uhlík, aby si posvietil na cestu.
Ten si ho uschoval do vydlabanej repy a s takýmto lampášom potom putoval do sveta ľudí. Na Halloween si preto ľudia svietia takýmto lampášom a veria, že ich ochráni pred zlými silami. V Amerike si prisťahovalci volili lacnejšiu zeleninu – oranžovú tekvicu.
Sviečky a kvety na hrobe v Mexiku. Zdroj: iStockphoto.com
Návrat Halloweenu domov
Sviatok začal prenikať do Európy v 90. rokoch 20. storočia prostredníctvom reemigrantov, filmov, televízie, internetu a médií. Zajonc upozorňuje, že hoci prevzal viaceré spoločné črty, nadobudol v krajinách starého kontinentu iný charakter a obsah ako v Spojených štátoch.
Výskumníci zistili, že aj na Slovensko postupne prenikajú prvky Halloweenu v takej podobe, ako ho oslavujú v západných krajinách.
„Mŕtvi a predstavy o záhrobí sú prvkami, ktoré sú obsiahnuté aj v Halloweene, čo je základným predpokladom zbližovania a prelínania týchto troch sviatkov. A to aj napriek tomu, že v spomienkových sviatkoch sú mŕtvi predmetom úcty a spomínania a počas Halloweenu sú zdrojom zábavy založenej na inscenovanom strašení a strachu, ktorý vyvolávajú mŕtvi, hroby, cintoríny, kostlivci, ľudské kosti a podobne,“ píše etnológ.
U nás sa preto čoraz častejšie stretávame s udomácnenými formami Halloweenu. Oživuje sa výroba tekvicových dekorácií, nosenie strašidelných masiek a kostýmov, príprava špeciálnych jedál, organizovanie osláv či obchôdzky detí po domoch. Zaujímavosťou je, že aj na Slovensku ľudia vyrezávali tekvice do podoby tváre a zapaľovali v nich sviečky ešte pred rozšírením halloweenskych zvykov zo západných krajín. Takéto tekvice sa nazývali svetlonos a slúžili na strašenie, neskôr ako dekorácie.
Zdroje: Juraj Zajonc: Je Halloween na Slovensku cudzincom?, Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, web Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
