Akými spôsobmi sme si počas pandémie najviac pomáhali? Čoho sme sa v súvislosti s budúcnosťou najviac obávali?
Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky hľadali vo svojom výskume vedkyne Soňa G. Lutherová, Miroslava Hlinčíková a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Tesne po zavedení prvých mimoriadnych opatrení spustil vedecký tím online dotazníkový prieskum ako pilotnú časť antropologického výskumu o každodennom živote v období epidémie koronavírusu na Slovensku. Dotazník bol dostupný na webe od 18. 3. do 26. 3. 2020, teda v čase, keď mali ľudia čerstvú (1- až 2-týždňovú) skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou, resp. fyzickou izoláciou. Do záverečného spracovania údajov bolo napokon zahrnutých 2 357 výpovedí.
„Ľudia na strach, neistotu a ohrozenie spojené s epidémiou reagovali vytváraním rôznorodých (viac či menej) organizovaných iniciatív alebo sietí podpory a solidarity. Dôležitú úlohu mali aktívne organizácie, angažovaní jednotlivci, samosprávy, ale aj susedské či iné komunity,” komentovala výsledky výskumu Miroslava Hlinčíková.
V čase vypĺňania dotazníku takmer polovica našich respondentov uviedla, že sa už stihla zapojiť do dobrovoľníckej aktivity (46 %) a ďalšia desatina sa zapojiť plánovala. Tretina respondentov sa, naopak, do žiadnej aktivity nezapojila (33 %), pričom ako dôvod zväčša ľudia uvádzali nedostatok času a kapacity vzhľadom na svoje zvýšené nasadenie v práci alebo v domácnosti.
Ľudia si pomáhali rôznymi spôsobmi
Podľa prieskumu vedkýň zo SAV každý druhý respondent či každá druhá respondentka, ktorí sa zapojili do niektorej z dobrovoľníckych aktivít, sa venovali príprave rúšok (43 %). To okrem samotného šitia zahŕňalo distribúciu rúšok, zháňanie látok či gumičiek potrebných na ich výrobu, žehlenie či skladanie. Ľudia tak reagovali na rýchlo zavedené pravidlo nosenia rúšok a masiek a na ich všeobecný nedostatok.
Rúška sa stali symbolom „boja proti pandémii”, znakom solidarity, kolektívnej starostlivosti a vzájomnej zodpovednosti. Mnohí šili rúška sami doma alebo sa organizovali do menších skupín, pričom ich dobrovoľne zabezpečovali pre blízku i vzdialenú rodinu, známych, ľudí zo susedstva, seniorov, zdravotnícky personál, predavačky v obchode i ľudí bez domova.
Druhou najrozšírenejšou podobou pomoci bol príspevok na finančnú zbierku (23 %) na pomoc ľuďom bez domova, na distribúciu zdravotníckych pomôcok, podporu lekárov, umelcov či živnostníkov.
Ďalšou formou zapojenia sa bolo informovanie či šírenie informácií (15 %) – roznášanie informačných letákov s užitočnými informáciami v mieste bydliska, „zdieľanie“ zaujímavých zdrojov na sociálnych sieťach či upozorňovanie na hoaxy, falošné správy.
Medzi často zmieňované dobrovoľnícke aktivity patrili i nákupy pre ohrozené alebo rizikové skupiny obyvateľov (11 %), pre starších, osamelé matky alebo ľudí, ktorí prišli o prácu. Ľudia vo svojich susedstvách, napríklad vo vchodoch bytových domov vyvesili oznam o ponuke nákupu, ale i možnosti venčenia psov či návštevy lekárne.
Mnohí ľudia pociťovali záťaž, strach a stres, aj preto viaceré dobrovoľnícke aktivity respondentov a respondentiek smerovali k aktívnej snahe o podporu a odľahčenie situácie (11 %). Spomínané aktivity zahŕňali šírenie pozitívnych alebo humorných správ, online stretnutia a „chatovacie“ skupiny, pravidelné telefonáty a vytváranie online programu (živé koncerty, cvičenie, online čítanie).
Účastníci a účastníčky prieskumu uvádzali aj ďalšie podoby pomoci: vzdelávanie (tipy na vzdelávacie aktivity, cvičenia, interaktívne aplikácie) a prepájanie ľudí pri vzájomnej pomoci (pri hľadaní práce či zbere informácií).
Viacerí sa angažovali priamo pri tvorbe ochranných opatrení v susedstve, obci či meste alebo pôsobili v rámci pomáhajúcich profesií. Najmä mladší ľudia sa aktívne zapájali ako dobrovoľníci v karanténnych centrách, nemocniciach alebo boli aktívni v iných potrebných aktivitách. Mnohí spomínali aj podporu lokálnych podnikov, obchodov a umelcov. Ako formu podpory spomínali aj svoje rozhodnutie, že nevrátili už zakúpené lístky na predstavenia alebo si pravidelne objednávali jedlo a potraviny vo forme donášky domov.
Čo nás čaká v budúcnosti?
V čase, keď ľudia vypĺňali online dotazník, bolo ťažké predpokladať, aké budú mať karanténa, fyzická izolácia a čiastočné „vypnutie ekonomiky” dopady na Slovensko. Ako vtedy ľudia opisovali svoje predstavy o vplyve epidémie koronavírusu na ich život po jej ústupe?
Napriek veľmi neistej situácii štvrtina respondentov verila, že epidémia koronavírusu po ústupe ich život neovplyvní (26 %). Podobného názoru bola aj desatina respondentov, ktorá hovorila o tom, že epidémia ich nezasiahne ani finančne a ani pracovne (11 %). Boli to najmä starší ľudia nad 60 rokov, ale i rodičia na materskej či rodičovskej dovolenke. Vplyv epidémie nevedelo vyhodnotiť 15 % respondentov a respondentiek. Naproti tomu približne štvrtina respondentov a respondentiek (24 %) predpokladala, že sa budú musieť uskromniť, resp. budú mať finančné problémy. Boli to najmä respondenti a respondentky v produktívnom veku 30 až 39 rokov.
Viacerí ľudia vo svojich výpovediach spontánne uviedli, že ich pravdepodobne bude čakať „zhustená“ práca. Na druhej strane mnohí predpokladali, že sa im bude v práci ťažšie rozbiehať a budú mať menej pracovných príležitostí.
Obavy v spojitosti s prácou sa týkali i strachu z jej straty. Báli sa jej najmä straší respondenti a staršie respondentky vo veku 50 až 59 rokov, ktorí si na trhu práce na Slovensku i v EÚ všeobecne ťažšie hľadajú zamestnanie.
Pozitívnejšie predpoklady spájali účastníci a účastníčky výskumu najmä s návratom k socializácii. Ľudia si prvýkrát hlbšie uvedomili hodnotu sociálnych väzieb a kontaktov, času stráveného s rodinou a priateľmi. Niektorí respondenti a niektoré respondentky sa na druhej strane obávali opätovných stretnutí s ľuďmi, predpokladali väčšiu opatrnosť, strach z osobného kontaktu (podanie rúk, objatie) a z hromadných podujatí.
Obavu vyvolávalo aj cestovanie do zahraničia, ktorému sa ľudia plánovali na čas vyhnúť, a dovolenku sa rozhodli stráviť na Slovensku. Ľudia spomenuli i možné pozitíva, napríklad to, že rodina bude zomknutejšia aj vzhľadom na intenzívnejší čas, ktorý spolu v izolácii jej členovia strávili. Niektorí tiež plánovali, že po uplynutí epidémie začnú dávať väčší dôraz na svoje zdravie a oddych, upravia svoje životné tempo a celkovo si viac budú vážiť, čo majú.
Tu nájdete podrobnejšie údaje. V prípade záujmu o ďalšie informácie kontaktujte Soňu G. Lutherovú (sona.lutherova@savba.sk), Miroslavu Hlinčíkovú (miroslava.hlincikova@savba.sk), Ľubicu Voľanskú (lubica.volanska@savba.sk).
Zdroj: Tlačová správa SAV
(DK)
