Presne 100 rokov od prvého sčítania ľudu v mladom Československu naše domácnosti nenavštívia sčítací komisári. Čo bude ešte iné?
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Sčítanie domov a bytov, dokonca bez účasti obyvateľov – len s využitím existujúcich registrov prebieha už od 1. júna 2020 a 12. februára 2021 končí. O tri dni nato, t. j. 15. 2. 2021 začína elektronické sčítanie obyvateľov Slovenskej republiky, ktoré skončí 31. 3. 2021.
Štatistický úrad SR ubezpečuje, že bude absolútne bezpečné a pohodlné. Obyvatelia jednoducho a z domova vyplnia elektronický formulár na www.scitanie.sk alebo ho vyplnia pomocou mobilnej aplikácie pod názvom SODB 2021, ktorá bude dostupná pre operačné systémy Android aj iOS. Avšak nainštalovať sa bude dať až v deň spustenia sčítania.
Ak sa nemôžete alebo neviete sčítať sami, máte možnosť využiť službu asistovaného sčítania, ktoré sa uskutoční v termíne 1. 4. 2021 – 31. 10. 2021. V každej obci bude zriadené kontaktné miesto, kde vám so sčítaním pomôže stacionárny asistent. Na území obce budú tiež pôsobiť mobilní asistenti, ktorí navštívia domácnosť obyvateľa v prípade, že o takúto službu požiada (napríklad z dôvodu imobility), teda počas prvých 2 týždňov doby sčítania zavolá na obecný úrad alebo call centrum.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa Štatistického úradu SR sa sčítanie ľudu na našom území vykonávalo pravdepodobne už v stredoveku. Oprávnene ho teda možno považovať za najstarší druh štatistiky. Ako sa postupne vyvíjala spoločnosť, menil sa cieľ, účel, rozsah i metódy zisťovania údajov a spracovania výsledkov.
Posledné sčítanie ľudu, čiže obyvateľov, domov a bytov na území Slovenskej republiky sa uskutočnilo v roku 2011 k 21. máju. Bolo výnimočné tým, že všetky členské štáty Európskej únie sa vtedy zaviazali uskutočniť sčítanie podľa rovnakých, respektíve porovnateľných definícií. A tiež tým, že po prvý raz v histórii si mohli obyvatelia vybrať, či sčítacie formuláre vyplnia v listinnej podobe alebo v elektronickej forme. Vo všeobecnosti prebieha zber štatistických údajov o obyvateľoch každých desať rokov a každé je nejakým spôsobom výnimočné.
Aké národnosti tu máme
Sčítanie ľudu v Československu pred sto rokmi predbiehalo mimoriadne sčítanie ľudu v roku 1919. Približuje ho Mgr. Nikola Regináčová, PhD., z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „Viedli k nemu problémy spojené s vytýčením hraníc územia Slovenska aj to, že situácia po prvej svetovej vojne si vyžiadala zaznamenávanie podrobných demografických dát o obyvateľstve novovytvorenej Československej republiky,“ spresňuje.
Cieľom mimoriadneho sčítania ľudu v roku 1919 bolo zistiť presný počet obyvateľov Slovenska a ich zloženie podľa národnosti. „Výsledky mali byť využité na parížskych mierových rokovaniach, kde sa diskutovalo aj o otázke hraníc územia Slovenska,“ objasňuje Nikola Regináčová. „Zaznamenávané boli podrobnejšie dáta o populácii, čo umožnilo detailnejšie charakterizovať prítomné obyvateľstvo z pohľadu využívania väčšieho množstva zisťovaných znakov a ich kombinácií. Ich využiteľnosť bola najmä z praktického hľadiska, a to pre štátnu správu, samosprávu, vojenskú, demografickú či spoločensko-ekonomickú oblasť.“
Časti dokumentu o sčítaní ľudu na území Československa v roku 1921. Zdroj: Slovakiana.sk
Počet ľudí v Košiciach a Bratislave je päťnásobný
Po tomto predbežnom sčítaní bolo potrebné zabezpečiť celoštátne sčítanie, ktoré sa konalo 15. februára 1921. Podľa jeho výsledkov žilo na Slovensku 3 000 870 obyvateľov. V Bratislave bývalo 93 189 a v Košiciach 52 898 ľudí. Obe mestá majú dnes – o sto rokov neskôr – päťnásobný počet obyvateľov, počet občanov SR atakuje hranicu 5,5 milióna obyvateľov.
Čo vplýva na prírastok
„Terajší stav zaľudnenia Slovenska je výsledkom zložitého a dlhého vývinu, na ktorý vplývali rôzne faktory. Najväčší nárast počtu obyvateľov bol zaznamenaný v 50. a 60. rokoch 20. storočia, a to vďaka zvyšovaniu životnej úrovne, industrializácii a sociálnej starostlivosti. Najnižší prírastok bol zaznamenaný v rokoch 1980 až 1990. Na zvyšovanie či znižovanie početnosti obyvateľov vplýva popri už spomenutých faktoroch aj úroveň zdravotníctva, bytová politika, nezamestnanosť, životný štýl či ekonomická sebarealizácia,“ vysvetľuje historička, ktorá sa tejto problematike venuje odborne niekoľko rokov. Koncom roka 2020 jej vyšla monografia s názvom Košice a sčítania obyvateľov: Vývoj počtu obyvateľov Košíc v rokoch 1800 – 1921.
Cieľ sčítať obyvateľov každých 5 rokov sa nikdy nenaplnil
Zákon č. 256/1920 Zb. o sčítaní ľudu určil povinnosť opakovať sčítanie každých päť rokov, čo sa však nikdy nenaplnilo. „Po vzniku Československa ostával naďalej v platnosti rakúsky zákon o sčítaniach obyvateľov, podľa ktorého sa najbližšie sčítanie malo uskutočniť 31. decembra 1920. Teda podľa desaťročných cyklov, ktoré platili v monarchii v období dualizmu a konali sa v rokoch 1870, 1880, 1890, 1900 a 1910. Podľa nového zákona sa mal druhý československý cenzus uskutočniť po piatich rokoch. V dôsledku zhoršenia finančnej situácie štátu sa však jeho uskutočnenie javilo ako príliš nákladné. Ministerstvo vnútra využilo túto situáciu na doplnenie a obmenu zákona o sčítaní ľudu z roku 1920. Poslednou verziou bolo prijatie desaťročných sčítacích intervalov, ako tomu bolo pri sčítaniach z druhej polovice 19. storočia v Uhorsku.“
Nasledujúce sčítanie sa uskutočnilo v roku 1930 a potom až po druhej svetovej vojne v roku 1950. Odvtedy sa koná raz za desaťročie – 1961, 1970, 1980, 1991, 2001, 2011 a 2021.
Za číslami sa skrývajú osudy
Kým pri sčítaní nášho obyvateľstva pred sto rokmi sa za dôležitú považovala otázka národnosti, pri aktuálnom sčítaní sa za takú považuje otázka, či máte aj inú národnosť (a aký je váš materinský jazyk). Otázka na inú národnosť vyvolala veľkú spoločenskú diskusiu, dokonca sa uvažovalo o jej vypustení. Vyvolal ju poslanec Juraj Gyimesi (OĽaNO), ktorému sa na nej nepáčilo, že podporuje multietnicitu. No vzhľadom na to, že diskusia prišla na začiatku januára, na jej menenie už bolo neskoro. Tvorcovia dotazníka ju navyše obhajujú tým, že jej cieľom má byť zistenie prípadného rozdielu medzi tým, k akej národnosti sa človek hlási oficiálne a s akou sa vnútorne stotožňuje.
Z 18 otázok, ktoré sčítací formulár obsahuje, je zaujímavá aj otázka Mali ste od roku 1980 nepretržitý pobyt v zahraničí v trvaní najmenej 12 mesiacov? Podiel Slovákov dochádzajúcich za prácou do zahraničia je totiž najväčší v rámci Európskej únie. Výsledky poslednej analýzy z jari minulého roku, ktoré priniesla spoločnosť WOOD & Company na základe údajov Eurostatu a Štatistického úradu SR, hovoria, že ich je až 138 300. I keď samozrejme, kladnú odpoveď na túto otázku môžu dať aj ľudia, ktorí boli v zahraničí na študijnom pobyte, výsledné číslo prispeje k istému obrazu našej spoločnosti.
Vo všeobecnosti patria sčítania obyvateľov k veľmi hodnotným zdrojom množstva štatistických údajov.
„Sú právom považované za podstatný prameň poznania historickej minulosti danej spoločnosti – prinášajú informácie o populácii v konkrétnom čase a priestore, takže získané údaje napomáhajú dotvoriť súvislosti spojené s výskumom spoločnosti,“ zdôrazňuje historička, ktorá sa tejto problematike venuje odborne niekoľko rokov. Koncom roka 2020 jej vyšla monografia s názvom Košice a sčítania obyvateľov: Vývoj počtu obyvateľov Košíc v rokoch 1800 – 1921.
Nikola Regináčová však prízvukuje, že vývoj obyvateľstva nie je možné popísať len na základe strohých čísiel. Za štatistickými údajmi sa totiž skrývajú osudy ľudí, ktorí boli nositeľmi historického vývoja a zároveň aj jeho objektom.
Zdroje: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Štatistický úrad SR
WOOD& Company
