Ak by si ľudia mohli vybrať z dvoch možností, ako zastaviť šírenie koronavírusu, vybrali by si radšej lockdown ako celoplošné testovanie.
K lockdownu sa úplne priklonilo 21,4 percenta respondentov, kým povinné testovanie má 14,8 percenta jasných zástancov. Pri započítaní menej vyhranených odpovedí, ktoré sú skôr v prospech jednej alebo druhej možnosti, je pomer zástancov lockdownu 40,7 percenta k 23,1 percenta zástancom testovania. Zároveň je relatívne veľká skupina respondentov (36,1 percenta), ktorá sa neprikláňa k žiadnej z týchto dvoch možností.
Vyplýva to zo zistení šiestej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame. Zber dát sa realizoval od 10. do 14. decembra 2020.
Platí, že k povinnému testovaniu sa výrazne častejšie hlásia respondenti, ktorí schvaľujú postup vlády pri zvládaní pandémie. Medzi respondentmi, ktorí sú veľmi alebo skôr spokojní s tým, ako postupuje vláda pri zvládaní pandémie, preferuje testovanie 32,6 percenta.
Naopak, medzi respondentmi nespokojnými s postupom vlády je len 18 percent zástancov povinného plošného testovania. Za testovanie sú tiež častejšie respondenti, ktorí súhlasia s tvrdením, že plošné testovanie pomohlo v boji s epidémiou na Slovensku. Lockdown ako riešenie častejšie odmietajú respondenti, ktorí dôverujú vláde. Z hľadiska základných sociodemografických charakteristík (pohlavie, vzdelanie, vek) nie je medzi prívržencami lockdownu a testovania žiadny signifikantný rozdiel.
Stredovú pozíciu, ktorá sa neprikláňa ani k lockdownu, ani k testovaniu, si častejšie vyberali respondenti, ktorí s postupom vlády pri zvládaní pandémie nesúhlasia. Pozíciu v strede medzi oboma možnosťami tiež častejšie volili respondenti, ktorí sa epidémie koronavírusu obávajú menej.
„Zdá sa, že pri voľbe lockdown alebo povinné celoplošné testovanie si respondenti pomerne jednoznačne volia lockdown. K zástancom povinného testovania patrí len zmenšujúca sa skupina respondentov, ktorá schvaľuje postup vlády pri zvládaní pandémie. Vidím dve možné vysvetlenia tohto výsledku. Jedným je silné naviazanie testovania na osobu premiéra a jeho klesajúcu popularitu – v tom prípade je otázka na testovanie (aj) odpoveďou o schvaľovaní postupu premiéra. Druhé vysvetlenie je, že povinné testovanie vnímajú ľudia ako silnejší zásah do súkromia (vyžadujúci navyše aktívnu participáciu) než obmedzenia, ktoré prichádzajú s lockdownom,“ hovorí Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji, septembri, na prelome októbra a novembra a v decembri.
Použité výskumy: Ako sa máte, Slovensko?, December 2020, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 10. 12. – 14. 12. 2020, N=1000
Použité výskumy sú reprezentatívne pre online populáciu Slovenska. Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát (http://sasd.sav.sk).
(TL)
Zdroj: Tlačová správa Seesame
