Singlovstvo nie je puncom osamelosti a vzťah nezaručuje lásku. Oba životné modely potrebujú záchranné siete.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Pred pár desaťročiami boli na Slovensku ľudia, o ktorých dnes hovoríme ako o singles, oproti väčšinovej spoločnosti v nevýhode. Aspoň z ich pohľadu a pre to, ako ich stav hodnotila verejnosť. Ľudia, ktorí žili v socializme, si to môžu dobre pamätať.
Zadaní, či už šťastne, alebo nie, ich označovali ako starých mládencov, staré dievky či staré panny. Označenie starý mládenec ale nemuselo byť nutne negatívne, u niekoho dokonca mohlo vzbudzovať obdiv. Zahŕňalo totiž aj mužov, ktorí nemali o ženy núdzu, len sa odmietali oženiť. U žien však takýto status v očiach „usporiadanej“, v manželstvách žijúcej väčšiny jednoznačne znamenal nevýhodu. Dávala im nálepky „ľahkých žien“, „radodajok“, a keď vychovávali dieťa bez toho, aby boli aspoň chvíľu vydaté, „prespaniek“.
Výraz singles vyspelé spoločnosti oprostili od negatívnych postojových významov, dokonca tiež od rodu. Singles sú rovnako ženy ako muži. Môžu to byť mladí ľudia, ktorí nechcú partnera alebo si ho ešte len hľadajú, osamelé matky i osamelí otcovia, rozvedení ľudia, vdovci aj vdovy a pod. Singlovstvo môže byť dôsledkom okolností, ale aj dobrovoľnou voľbou. V oboch prípadoch však môže predstavovať šťastný a naplnený život a vonkoncom nemusí znamenať osamelosť.
Ohitorisama – japonský kult osamelosti
Štatistici už niekoľko rokov poukazujú na to, že vo svete narastá singlovstvo a aj počet osamelých rodičov. Portál Statista.com upozorňuje, že tento jav možno pozorovať i v geograficky a kultúrne odlišných krajinách, ako sú Spojené štáty americké, Francúzsko a Japonsko. Podľa údajov, ktoré uvádza, žilo v roku 2020 V USA 36,2 milióna ľudí v jednočlenných domácnostiach. V Európskej únii podľa dát z Eurostatu z roku 2021 tvorili 7,8 milióna domácností osamelí rodičia (14 percent domácností s deťmi) a podľa údajov z roku 2020 v nej žilo samo 195,4 milióna ľudí.
Tento trend sa však nedotýka každého. Od roku 2019 mali hinduisti a moslimovia na celom svete najmenšiu pravdepodobnosť, že by žili v domácnostiach, kde by bol prítomný iba jeden dospelý.
Statista.com tiež poukazuje na to, že v Japonsku viedol fenomén singlovstva k vzniku „kultúry“, ktorá sa v japončine nazýva hnutie ohitorisama. Podľa portálu Huffpost sa ohitorisama netýka len dobrovoľného života v osamelosti, ale prenáša sa aj do vzťahov. Prejavuje sa napríklad tak, že ľudia žijúci v pároch si dobrovoľne vyčleňujú čas, ktorý strávia len sami so sebou, napríklad žena sa vyberie na večeru bez manžela.
Neporovnávajte neporovnateľné
Autori štúdie, uverejnenej v októbri minulého roku na platforme SAGE publishing (združuje vyše tisíc vedeckých časopisov z rôznych odborov), sa snažili pochopiť súvislosti, z ktorých pramení životná spokojnosť či nespokojnosť ľudí žijúcich single, ale aj to, ako sami svoje singlovstvo vnímajú.
Upozorňujú, že považujú za skresľujúce, keď vedci hodnotia singlovstvo na základe porovnávania s ľuďmi žijúcimi v partnerstve, ako sa to robilo v niektorých predchádzajúcich štúdiách. Podľa nich ide o porovnávanie neporovnateľného.
Argumentujú zisteniami, že slobodní ľudia čerpajú pocity šťastia a spokojnosti, ale aj frustrácie z celkom iných zdrojov a za celkom odlišných okolností ako zadaní. Upozorňujú, že človek nemusí mať romantický vzťah, aby bol šťastný a zdravý. A ako dôkaz uvádzajú viaceré štúdie, ktoré donedávna panujúce presvedčenie vyvracajú.
U single žien s vyšším vzdelaním klesal pocit životnej spokojnosti pomalšie ako u žien s nižším vzdelaním. Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Navyše aj v manželstve môže pocit životnej spokojnosti časom klesať, tiež ho ovplyvňuje zdravie, odchod do dôchodku či úmrtia. Pocit životnej spokojnosti v partnerskom vzťahu a bez neho sa takisto môže líšiť v jednotlivých krajinách a kultúrach.
Prevažovala spokojnosť, ale s vekom klesala
Autori štúdie počas desiatich rokov skúmali 3 439 ľudí žijúcich single. Podľa jej výsledkov boli so svojím životom aj stavom viac spokojní ako nespokojní, i keď niektoré podskupiny skúmanej vzorky uvádzali negatívnejšie hodnotenia. Nižšiu spokojnosť s uvedeným stavom pociťovali najmä starší dospelí, muži, vysoko vzdelaní ľudia a ľudia s horším zdravím.
Životná spokojnosť ľudí žijúcich osamote bola pravdepodobnejšia, keď počas desaťročného obdobia, v ktorom sa nimi zaoberali vedci, mali aspoň jeden intímny vzťah. Avšak vyššia spokojnosť s daným statusom bola spojená s nižšou pravdepodobnosťou, že za toto obdobie nadviažu aspoň jeden vzťah.
Inými slovami, šťastnejší ľudia mali tendenciu sa časom stať partnermi a tí, ktorí boli šťastní, že sú slobodní, sa menej pravdepodobne časom stávali partnermi. Účinok ich vnútorného postoja bol však veľmi malý, u žien šanca nájsť si partnera s vekom klesala.
Významný vplyv na pocit životnej spokojnosti malo aj vzdelanie. U single žien s vyšším vzdelaním klesal pomalšie ako u žien s nižším vzdelaním. V prípade druhej skupiny žien ho vedci zaznamenali už skôr. Muži s vyšším vzdelaním vykazovali v súvislosti so stúpajúcim vekom najprv pokles životnej spokojnosti a potom vzostup, zatiaľ čo muži s menším vzdelaním vykazovali neustály pokles spokojnosti v súvislosti so stúpajúcim vekom.
Singlovstvo neznamená životný neúspech
Byť single nutne neznamená byť nešťastný či neúspešný vo výbere partnera. V doplnkovej prieskumnej analýze autori štúdie zistili, že ľudia žujúci single, ktorí mali v priebehu štúdie viacero partnerských vzťahov, čerpali životnú spokojnosť a spokojnosť so svojím statusom vo vzťahoch s priateľmi a rodinnými príslušníkmi. V podobnej miere to bolo aj v menšej skupine skúmaných ľudí, ktorí boli dôslednejšie single.
Vyplýva z toho, že význam osamelosti alebo jej význam pre pocit životnej spokojnosti sa môže v súvislosti s jednotlivými ľuďmi žijúcimi single líšiť a ich porovnávanie len s ľuďmi žijúcimi v stabilných partnerstvách skresľuje výsledok výskumov.
Vo Veľkej Británii sa negatívnym dopadom osamelosti venujú už od roku 2017, keď k ministerstvu športu a sociálnych vecí pridelili aj oddelenie stratégie osamelosti a vymenovali ministerku osamelosti. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Spokojnosť so slobodným životom a spokojnosť so životom boli mierne stabilné v čase. Autori štúdie pozorovali, že slobodní ľudia boli spokojní so svojím životom aj singlovstvom, aj keď obe formy spokojnosti v priebehu desiatich rokov výskumu klesli. Pokles spokojnosti so singlovstvom v tomto časovom horizonte však možno vnímať ako analógiu k tomu, že aj spokojnosť vo vzťahoch časom klesá.
Nemožno povedať, že singlovstvo neprináša problémy. Avšak sú odlišné od problémov, ktoré prináša manželstvo či dlhodobé partnerské vzťahy.
Pomoc potrebuje rodina aj ľudia žijúci sami
Sociológovia aj psychológovia poukazujú na to, že z narastajúceho fenoménu môžu vyplynúť psychické ťažkosti, napríklad v podobe depresií, a to najmä u starých ľudí. Nutnosť izolácie v súvislosti s pandémiou to len zvýraznila, na čo upozorňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vo Veľkej Británii sa negatívnym dopadom osamelosti venujú už od roku 2017, keď k ministerstvu športu a sociálnych vecí pridelili aj oddelenie stratégie osamelosti a vymenovali ministerku osamelosti. Viac si o tom, ako aj o výskume Petra Halamu z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV, ktorý sa zaoberal fenoménom osamelosti u dôchodcov, môžete prečítať v článku na portáli Veda na dosah TU.
Na fenomén singlovstva možno nazerať z viacerých uhlov pohľadu. Ak čoraz viac ľudí uprednostňuje život osamote, je tomu tak aj preto, že model rodiny trpí zásadnými neduhmi. Napokon, aj tie sa zvýraznili v dôsledku izolácie, ktoré podnietila pandémia. V partnerských vzťahoch rástlo domáce násilie. Ukázal sa aj problém existenčnej a psychickej závislosti od partnera, ktorý môže blízky vzťah umocňovať.
Singlovstvo zbavuje rizika problémov, ktoré prináša spolužitie vo vzťahu, avšak jednotlivcom aj spoločnosti prináša problémy nového druhu. Zdá sa, že ľudskú krehkosť zdôrazňujú oba modely a oba budú potrebovať rozsiahlejší výskum, väčšiu pomoc odborníkov, ale aj viaceré druhy pomoci zo strany štátneho aparátu.
Zdroje: https://doi.org/10.1177/01461672211049049;
Statista.com, Eurostat, Huffpost, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
