Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prieskum: Po uvoľnení majú Slováci menej depresívnych pocitov než počas druhej vlny

VEDA NA DOSAH

Vo všetkých vekových skupinách sa častejšie vyskytovalo depresívne prežívanie u nezaočkovaných.

Ilustračná fotografia. Podľa najnovšieho prieskumu depresívne pocity prevažujú u nezaočkovaných ľudí. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračná fotografia. Podľa najnovšieho prieskumu prevažujú depresívne pocity u nezaočkovaných ľudí. Zdroj: iStockphoto.com

Na Slovensku od novembra minulého roka klesá miera prežívania depresívnych pocitov. Podľa prieskumu Ako sa máte, Slovensko? depresívne pocity prevažujú u nezaočkovaných ľudí. Najčastejšie zažívajú stres tí respondenti, ktorí ešte nie sú rozhodnutí, či sa dajú zaočkovať.

Desiata vlna výskumu prebehla od 15. do 20. júla 2021. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad dvanásť rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie.

Depresívne pocity klesajú

Od novembra 2020 sústavne klesá trend v prežívaní depresívnych pocitov Slovákov a Sloveniek. Kým v novembri iba pätina opýtaných odpovedala, že vôbec nezažívala depresívne pocity, v júli tohto roka to bola už skoro tretina ľudí. Rovnako klesá počet tých, ktorí zažívajú depresívne pocity väčšinu času. Kým počas vlaňajšej jesene to bolo 7,6 percenta ľudí, teraz je to iba 4,7 percenta.

V kontexte súčasnej diskusie o očkovaní na Slovensku zaujme, že vo všetkých vekových skupinách sa častejšie vyskytovalo depresívne prežívanie u nezaočkovaných ako u zaočkovaných. Kým v júli tohto roka približne len pätina zaočkovaných respondentov uviedla, že často prežívala depresívne pocity, u nezaočkovaných to bola takmer tretina respondentov.

Dlhodobo častejšie prežívajú depresívne pocity mladší respondenti. Ešte v máji 2021 práve respondenti do tridsať rokov najčastejšie uvádzali, že neprežívajú žiadne pozitívne pocity. Avšak začiatkom júla to boli respondenti vo veku 30 až 39, spomedzi ktorých sa až štyridsať percent cítilo veľmi často smutne a neprežívalo žiadne pozitívne pocity.

„Pri bližšom pohľade na túto vekovú skupinu vidíme, že práve v nej sa nachádza najmenej zaočkovaných respondentov. Na základe výsledkov prieskumu môžeme predpokladať, že zaočkovanosť súvisí i s pozitívnejším prežívaním respondentov,“ poznamenáva Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (ÚVSK SAV).

Prežívaný stres klesá pomalšie

Pokiaľ v novembri vôbec nezažívala stres štvrtina respondentov, v máji to bolo len tridsať percent a v júli 28,5 percenta. Konštantne sa ukazuje, že najčastejšie zažívajú stres respondenti do štyridsať rokov.

„Kým v miere depresívneho prežívania sledujeme výrazný pokles, miera zažívaného stresu klesá oveľa pomalšie a predpokladáme, že súvisí i s inými osobnými, pracovnými či spoločenskými udalosťami na Slovensku,“ konštatuje Kamila Urban.

Vnímaný stres, rovnako ako depresívne prežívanie, tiež súvisí s tým, či je respondent už zaočkovaný. Opýtaní, ktorí nevedia, či sa dajú zaočkovať, zažívali začiatkom júla stres najčastejšie. Väčšinu času zažívalo stres až deväť percent nerozhodnutých ľudí, avšak len tri percentá už zaočkovaných a vyše päť percent tých, ktorí sa zaočkovať neplánujú. Takmer tretina respondentov, ktorá sa neplánuje dať zaočkovať, odpovedala, že vôbec nezažívala začiatkom júla stres.

„Vysvetľujeme si to tým, že takmer polovica týchto respondentov uviedla, že sa nikto v ich okolí koronavírusom nenakazil, a teda vnímajú vlastnú možnosť nakazenia sa ako málo pravdepodobnú. Daný predpoklad potvrdzuje aj to, že až štvrtina z nezaočkovaných ľudí odpovedala, že sa vôbec necíti byť ohrozená epidémiou koronavírusu. Pocit ohrozenia výrazne súvisí s mierou prežívaného stresu. Čím viac sa respondenti cítia ohrození epidémiou, tým častejšie sú nervózni alebo reagujú na svoje okolie prehnane,“ doplnila výskumníčka.

Ľudia na Slovensku sa zmenili k horšiemu

Tretina opýtaných si myslí, že sa ľudia na Slovensku od marca minulého roka zmenili skôr k horšiemu v porovnaní s tým, akí boli pred príchodom koronakrízy. Až štyridsať percent si myslí, že naša spoločnosť sa zmenila skôr k horšiemu.

To, či si respondenti myslia, že sa spoločnosť alebo ľudia na Slovensku zmenili skôr k lepšiemu alebo horšiemu, tiež súvisí s tým, či sú respondenti zaočkovaní alebo nie. Kým len približne štvrtina zaočkovaných si myslí, že sa po príchode koronakrízy v marci 2020 spoločnosť a ľudia zmenili skôr k horšiemu, takmer šesťdesiat percent nezaočkovaných si myslí, že sa spoločnosť zmenila k horšiemu.

„Pocit ohrozenia koronavírusom a spokojnosť s postupom vlády ovplyvňuje ochotu Slovákov a Sloveniek dať sa zaočkovať a tiež vplýva na ich psychické zdravie – prežívaný stres a depresívne pocity a v neposlednom rade negatívne ovplyvňuje ich vnímanie spoločnosti a ľudí na Slovensku,“ dodáva Kamila Urban z ÚVSK SAV.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a štyrikrát v roku 2021.

Dáta zo série výskumov budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát (http://sasd.sav.sk). Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko.

Zdroj: Tlačová správa Seesame

(MAT)

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.