Naši predkovia verili, že v prelomových momentoch kalendárneho roka, akým je letný a zimný slnovrat, je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priestupná, že pred Veľkou nocou sa raj a peklo otvárajú a duše zomrelých môžu prebývať so svojimi príbuznými do obdobia Turíc.
Etnologička doc. RNDr. Tatiana Bužeková, PhD., z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa zaoberá spracovaním zvykov a tradícií, odhalila, že „slovanským zvykom bolo chodiť počas Veľkej noci na hroby a v prítomnosti mŕtvych sa najesť, pritom im na hroboch nechať kraslice a jedlo.“ Verilo sa, že ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, keďže ten je v tom čase otvorený.
Podľa našich predkov mali nadprirodzené sily počas veľkonočného týždňa najväčšiu moc a preto sa bolo treba pred nimi chrániť. Na Slovensku sa verilo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom. Na ochranu pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa šibal dobytok a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky. Keďže sa verilo, že zlí duchovia a strigy sa boja hluku, plašili ich rapkaním na rapkáčoch. Slovenským zvykom tiež bolo nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skoro hovoriť.
Pečenie koláčov k Veľkej Noci v Kurove v roku 1969. Foto: J. Podolák
Kresťanské veľkonočné obrady našich predkov boli prepojené s rozmanitými domácimi tradíciami, ktoré majú korene v dávnej minulosti a súviseli s ich spôsobom života. V jednotlivých oblastiach Slovenska sa odlišovali. Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie korbáčom zo spletených vŕbových prútov, čo malo zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia a sily. Na strednom a východnom Slovensku sa však praktizovalo skôr kúpanie a oblievanie dievčat mládencami. Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe praktiky a v niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali.
K najvýraznejším prvkom veľkonočných zvykov patrili zeleň a voda, ktoré súvisia so symbolikou plodnosti a zdravia. S plodnosťou súvisí aj zvyk trasenia ovocnými stromami, aby dobre rodili, či mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina. Vŕbové prúty, ktoré sa svätili na Kvetnú nedeľu, sa považovali za magické predmety na celom Slovensku. Využívali sa nielen na ochranu proti zlým silám, proti búrke, ale aj v liečebných praktikách.
Informácie poskytla: Mgr. Lenka Miller, Oddelenie vzťahov s verejnosťou, Univerzita Komenského v Bratislave
Zdroj foto: Fond Katedry etnológie a muzeológie FiF UK
Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR