Vyplýva to z výskumu „Hodnoty a spoločnosť počas pandémie Covid-19“, ktorý uskutočnil Sociologický ústav SAV.
Výsledky výskumu hovoria, že kým v roku 2017 sa o politiku zaujímalo 36 percent respondentov, v roku 2020 toto číslo stúplo až na 57 percent. Výskumníci vysvetľujú rastúci záujem ľudí o polotiku v čase pandémie tým, že udalosti v krajine viac a priamejšie ovplyvňujú životy jednotlivcov.
Zvýšený záujem o politiku zároveň sprevádza vysoká miera nedôvery voči politickým stranám. Tým nedôveruje 85 percent respondentov, pričom 74 percent súhlasí s názorom, že „väčšina politikov sa stará o vlastné záujmy a záujmy bohatých a mocných“. Až 54 percent respondentom tiež súhlasilo s názorom, že „politické strany sú hlavným problémom Slovenska“ a 54 percent respondentov by malo radšej za poslanca nezávislého občana ako člena politickej strany.
Dôverujeme vede
Viac ako polovica respondentov (52 percent) je nespokojná s prácou a výsledkami súčasnsej vládnej koalície v oblasti sociálnej pomoci a podpory. So zvládaním epidémie koronavírusu je nespokojných 28 percent respondentov.
Najvyššiu mieru dôvery majú vo verejnosti vedecké inštitúcie (64 percent), na druhom mieste sa umiestnila prezidentka SR s 57 percentami.
Až 70 percent respondentov súhlasilo s tvrdením, že „je lepšie, keď sa dôležité politické rozhodnutia prijímajú na základe vedeckých poznatkov nezávislých expertov a nie volených politikov“.
Nechceme, aby nás vláda sledovala
Z ponúknutých troch opatrení, na ktoré by vláda SR mala mať právo počas koronakrízy, ani jedno nenašlo u ľudí väčšinovú podporu.
Najmenej problematické bolo pre respondentov monitorovanie ľudí na verejných priestoroch prostredníctvom kamier. Je to možné vysvetliť už niekoľkoročnou skúsenosťou občanov s takýmto opatrením v mnohých obciach a mestách, ktoré bolo komunikované v záujme zvýšenia bezpečnosti a zníženia kriminality.
Ďalšie dva prostriedky na sledovanie ľudí, ktoré už priamo osobne zasahujú do života občanov boli výraznou väčšinou opýtaných odmietnuté (určite + asi by nemala mať právo). Ide o možnosť vlády SR monitorovať všetky emailové správy a všetky ostatné informácie posielané cez internet (90 percent) a zbierať informácie o ktoromkoľvek obyvateľovi Slovenska bez jeho vedomia (88 percent).
Preferujeme odborníkov pred politikmi
O tom, aké typy politických systémov občania preferujú, svedčia odpovede respondentov zamerané na hodnotenie rôznych typov politických systémov. Respondenti pomocou štvorstupňovej škály (od veľmi dobrý po veľmi zlý) mali možnosť posúdiť každý z týchto štyroch ponúknutých typov.
Takmer tri štvrtiny respondentov (72 percent) považuje za dobrý (veľmi + skôr dobrý) taký systém, v ktorom o krajine nerozhoduje vláda, ale odborníci podľa toho, čo sami považujú za najlepšie pre Slovensko. Rovnako 72 percent opýtaných považuje demokraciu za dobrý politický systém.
Systém, v ktorom funguje vláda silného vodcu, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom a voľbami, považuje za dobrý štvrtina opýtaných a systém, keď armáda spravuje krajinu podporuje 23 percent respondentov. Ide o výstražný signál pre demokraciu, na druhej strane majú tieto dva systémy najvyššiu mieru odmietnutia, teda za zlé ich považujú zhodne niečo viac ako tri štvrtiny (76 percent) opýtaných.
Vládu silného vodcu, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom a voľbami považujú častejšie za dobrý mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov, ľudia s nižším vzdelaním a obyvatelia miest okrem Bratislavy a Košíc.
Vládu odborníkov (nie politikov) považujú častejšie za dobrý muži, starší respondenti vo veku 65 a viac rokov, ľudia s vysokoškolským vzdelaním, obyvatelia z najväčších miest Bratislavy a Košíc a bývajúci v Bratislavskom a Košickom kraji.
Správu krajiny armádou častejšie preferujú ženy, mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov, ľudia s nižším vzdelaním a obyvatelia menších miest od 5 do 20 tisíc obyvateľov.
Demokratický politický systém častejšie preferujú muži, starší respondenti vo veku 55 a viac rokov a ľudia s vysokoškolským vzdelaním.
Rešpektujeme protipandemické opatrenia
Viac ako polovica opýtaných si myslí, že vrcholné štátne inštitúcie sú počas koronakrízy oprávnené (určite + pravdepodobne oprávnené) nariadiť zákaz vychádzania (60 percent), pokutovať nedodržiavanie nových opatrení (napr. zhromažďovanie viac ako 6 osôb) (56 percent) a zatvárať z úradnej moci podniky ako reštaurácie, hotely, obchody atď. (54 percent).
V čase koronakrízy viac ako dve pätiny (44 percent) opýtaných považuje vrcholné štátne inštitúcie za oprávnené získavať informácie o mieste pobytu pozitívne testovaných osôb prostredníctvom mobilnej aplikácie a zverejňovať ich. Zároveň viac ako jedna tretina (36 percent) opýtaných považuje za oprávnené vyhľadávať občanov žijúcich na Slovensku prostredníctvom mobilných operátorov.
Najnižší podiel, teda približne každý piaty respondent (19 percent), si myslí, že vrcholné štátne inštitúcie počas koronakrízy sú oprávnené zhromažďovať informácie o občanoch žijúcich na Slovensku bez ich vedomia.
Výskum Hodnoty a spoločnosť počas pandémie Covid-19 (HODYSE 2020) navrhli a zrealizovali výskumníci zo Sociologického ústave SAV s cieľom získať aktuálne údaje o verejnej mienke v šiestich tematických oblastiach: spoločenská dôvera, politika a demokracia, konšpiračné teórie, názory na očkovanie, životné prostredie a voľný čas.
Výskum sa realizoval v termíne od 3. do 10. novembra na reprezentatívnej vzorke 1021 respondentov prostredníctvom zberu dát Agentúry FOCUS.
Výsledky reprezentatívneho výskumu možno zovšeobecniť na celú populáciu, teda obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 18 rokov a viac. Výsledky reprezentatívneho výskumu zohľadňujú rozloženie obyvateľov Slovenska podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Výber respondentov prebiehal podľa pravidiel daných metódou kvótneho výberu v rôznych mestách a obciach na celom Slovensku. Odpovede respondentov boli zaznamenané prostredníctvom webového dotazníka (CAWI), a taktiež vyškolenými anketármi pri osobnom rozhovore (CAPI).
(TL)
Zdroj: Tlačová správa Sciologického ústavu SAV