Pred nami sú veľkonočné sviatky, s ktorými sa dlhodobo spájajú rôzne zvyky a tradície. Popri náboženských rituáloch k nim neodmysliteľne patrí šibačka či oblievačka, ale aj vinše a pozdravy, ako napríklad tento: Korbáč, vodu, kraslíc moc, nech prinesie Veľká noc. Zdravie, šťastie, úsmev v tvári, želáme vám k sviatkom jari.
V súvislosti s Veľkou nocou sme požiadali o rozhovor etnologičku PhDr. Katarínu Popelkovú, CSc., z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Aký je hlavný význam veľkonočných sviatkov?
K. POPELKOVÁ: Veľkonočné sviatky tvoria dnes v Slovenskej republike štyri za sebou nasledujúce voľné dni – od Veľkého piatka do Veľkonočného pondelka a sú po Vianociach druhým najdlhším sviatočným obdobím. Kresťanské cirkvi spájajú tieto sviatky s náboženskými rituálmi pripomínajúcimi ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Evanjelici považujú za „najväčší“ sviatok Veľký piatok, katolíci Veľkonočnú nedeľu.
Určovanie termínu kresťanskej Veľkej noci (prvá nedeľa po prvom splne po jarnej rovnodennosti) ako pohyblivého výročného sviatku sa od nicejského koncilu v roku 325 nezmenilo. Počas tejto doby sa termín sviatku i jeho obsah stali pevnou súčasťou historickej tradície v kresťanských oblastiach sveta, a teda aj v strednej Európe.
Všeobecnú rozšírenosť spôsobov slávenia Veľkej noci podporil významnou mierou fakt, že cirkev hneď na začiatku do nich okrem svojho učenia začlenila čiastočne jednak prvky starších antických osláv agrárnych božstiev, jednak „pohanské“ obyčaje živé v roľníckych kultúrach Európy. V období nastupujúcej jari a začínajúceho roľníckeho roka plnili v predkresťanskej mágii dôležitú úlohu predovšetkým voda, oheň, mladá zeleň a vajíčka. Ako symboly zdravia, čistoty, plodnosti a hojnosti boli v rôznych formách prítomné v obradoch i zvykoch, vo sviatočnej veľkonočnej strave, výtvarnom prejave a folklóre. To sú príčiny faktu, že pokým náboženská, liturgická podoba Veľkej noci je všade jednotná, ľudové zvyky spojené s týmto obdobím vykazujú v jednotlivých krajinách či regiónoch veľkú pestrosť.
M. B.: Aké sú zvyky na Slovensku?
K. POPELKOVÁ: Tradičnými veľkonočnými obyčajmi, ktoré sa vo vidieckych spoločenstvách na Slovensku ako ucelený systém udržiavali v symbióze s kresťanskými rituálmi asi do polovice 20. storočia, boli:
– kúpanie a umývanie sa ľudí i domácich zvierat v tečúcej potočnej vode s cieľom zabezpečiť si zdravie, rast, silu a odolnosť voči chorobám;
– upratovanie a čistenie príbytkov, vznietenie nového ohňa v ohnisku, zariaďovanie domácnosti a hospodárstva novými nástrojmi a ľudí novým šatstvom s cieľom magicky zabezpečiť zdarný začiatok nového obdobia roka s novými vecami;
– zdobenie vajec ako symbolu života určeného na veľkonočné obdarovanie rozličnými spôsobmi a technikami, ktoré slúžili na vyjadrenie symbolického želania plodnosti a zdravia, a tiež ako reprezentatívne dary mladých žien pre mladých slobodných mužov;
– príprava veľkonočných jedál, ktorých pestré spektrum a forma úpravy sa každoročne dôsledne opakovali; jedlá plnili celý rad magických obradových funkcií – najmä snahu zabezpečiť bohatstvo a dostatok, ale tiež súdržnosť rodiny – v jednotlivých regiónoch odrážali lokálnu surovinovú a potravinovú dostupnosť i tradičné kulinárske zvyklosti;
– všeobecné rozšírenie zvyku oblievania vodou a/alebo šibania korbáčmi upletenými z vŕbového prútia dievčat mládencami na Veľkonočný pondelok; pri týchto obchôdzkach spojených s pohostením a obdarovaním mládencov pôvodne na východnom Slovensku v súlade s východoslovanskou tradíciou prevládalo polievanie či kúpanie, na západnom Slovensku zas šibanie. Obidve praktiky sa zachovávali ako odkaz na staršie obrady pri ktorých dotyk s mladou zeleňou a čerstvou studenou vodou mali v magickom zmysle zabezpečiť ženám zdravie a sviežosť.
M. B.: Ktoré tradície pretrvávajú dodnes?
K. POPELKOVÁ: Veľká noc v súčasnosti už nie je iba náboženský sviatok, ľudia ho vnímajú širšie. Je to sviatok na rozhraní zimy a leta, preto sa v spôsoboch jeho prežívania prelína motív vítania jari s motívom znovuzrodenia. To sú dve veľké témy týchto sviatkov. Zo spomenutých obyčají do súčasnosti pretrvávajú viaceré. Hoci si ľudia neuvedomujú ich pôvodne obradový magický zmysel, jasne rozoznávajú, ktoré predmety, praktiky a symboly patria k sviatku Veľkej noci, hoci aj vo forme dekorácií či darčekov. Živá je napríklad tradícia prípravy veľkonočných jedál a všeobecne rozšírené sú obchôdzky, návštevy či stretnutia rodiny a známych spojené so šibaním a polievaním na Veľkonočný pondelok.
Ústup veľkonočných zvykov neregistrujeme, skôr sa zväčšuje ich škála. Prvky tejto škály sú na území Slovenska veľmi pestré. V ich výskyte a rozšírení nie sú zreteľné rozdiely medzi mestami a dedinami alebo medzi západom a východom krajiny. Dá sa povedať, že prevažuje tendencia prenosu spôsobov veľkonočného sviatkovania z dedinského do mestského prostredia a obojstranne v polohe východ – západ. Ľudia usadzujúci sa v mestách dodržiavajú veľkonočné stravovacie zvyky z lokalít, z ktorých prišli.
Od 90. rokov 20. storočia sa posilnila náboženská zložka trávenia Veľkej noci, čo prispelo k oživeniu viacerých tradícií. Súčasne sa k starším zvykom vplyvom zmeny životného štýlu, nového typu šírenia informácií či vplyvom rozmachu konzumnosti pridávajú aj také spôsoby veľkonočného sviatkovania, ktoré boli ešte koncom 20. storočia celkom neznáme, napr. nakupovanie, dovolenky, turistika či lyžovanie.
PhDr. Katarína Popelková, CSc., (1965) etnologička, samostatná vedecká pracovníčka Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Orientuje sa na problematiku spoločenských kontaktov v mestskom prostredí, etnické stereotypy, vplyv politiky na vzťahy obyvateľov novej česko-slovenskej hranice po roku 1993, vinohradnícke mesto, rozvojové faktory v období postsocializmu, dejiny vedeckého myslenia v etnológii. Spolupracovala so sociológmi na skúmaní problémov regionálneho rozvoja, s historikmi na štúdiu spoločnosti Slovenska v období medzi svetovými vojnami, ako aj na príprave viacerých lokálnych monografií v regióne okolia Bratislavy (Modra, Blatné, Bernolákovo, Lozorno, Plavecký Štvrtok). Od roku 2011 je vedúcou projektového tímu zameraného na etnologický výskum významu sviatkov a rituálov v súčasnosti na Slovensku.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Portrét: z archívu PhDr. Kataríny Popelkovej, CSc.
Ilustračné foto: pixabay.com