Dopracovanie a vydanie publikácie Rómski kováči na Slovensku / Roma Blacksmithi (v roku 2018) bolo podporené prostredníctvom projektu Od technológie k dekóru: etnologická perspektíva produkcie a významu vecí. Ide o monografiu, ktorá je komplexným, doteraz nepublikovaným pohľadom na kováčstvo Rómov na Slovensku v kontexte ich etnokultúrneho vývoja s reflektovaním podôb a špecifík materiálnej zložky (pracovné postupy, výrobky) i spoločenskej stránky (postavenie kováčov v rómskych i nerómskych spoločenstvách) tohto zamestnania, približuje PhDr. Juraj Zajonc, CSc. z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, vedúci riešiteľ projektu Od technológie k dekóru: etnologická perspektíva produkcie a významu vecí.
Autor publikácie Arne B. Mann objasňuje pôsobenie kováčstva ako jedného z faktorov postupného prechodu Rómov na trvalo usadlý spôsob života v 16. – 18. storočí a objasňuje špecifický význam tohto remesla, a to ako pre Rómov, tak aj pre majoritné obyvateľstvo. „Aj cez rozsiahly obrazový materiál približuje predovšetkým produkciu rómskych kováčov, ktorí sa zameriavali na iné výrobky než miestni nerómski kováči, a preto si nekonkurovali. Vývoj rómskeho kováčstva sleduje aj od polovice 20. storočia, kedy lacné fabrické produkty utlmili záujem o ručne zhotovené kováčske výrobky. Rómski kováči preto dodnes udržiavajú toto remeslo predovšetkým v polohe umeleckej produkcie,“ uviedol PhDr. Juraj Zajonc, CSc.
Ďalej bol ešte v rámci tohto projektu ukončený výskum vzťahu vybraných skupín predmetov a ich dekóru, a to v zbierkach múzeí na Slovensku i v zahraničí. Vedúci riešiteľ projektu približuje, že získané údaje boli východiskom pre tvorbu rukopisu textovo-obrazovej vedeckej monografie Ornament a predmet. Dekoratívna tradícia na Slovensku spoluriešiteľky projektu Oľgy Danglovej. „Rukopis, ktorého súčasťou je vyše 350 originálnych snímok, obsahuje poznatky o zdobených tkaninách, vyšívaných textíliách, o ornamente na šperkoch, predmetoch z kovu i z dreva, o maľovanom nábytku, obrazoch na skle i dekorovanej keramike.“
Výskum v muzeálnych i archívnych fondoch bol aj základom pre vznik rukopisu monografie Tradičný odev Turca od M. Benžu. „Odev tohto regiónu, špecifického etnickou i sociálnou skladbou obyvateľov (zemania, šafraníci, olejkári, okrem Slovákov tu žili aj Nemci) nebol doteraz monograficky spracovaný. Obidva rukopisy sú vo fázach odborného posúdenia a vedeckého redigovania, ktoré sú nevyhnutnými procesmi overovania kvality každého z vedeckých výstupov projektu,“ pripomína PhDr. Juraj Zajonc, CSc.
Ešte približuje, že priebežne pokračuje výskum širokej škály tradičných ručných postupov zhotovovania textilu a ich produktov na Slovensku. Textové a obrazové údaje získavané výskumom v teréne, bádaním v muzeálnych fondoch, štúdiom výskumných správ z etnografických, prípadne aj archeologických výskumov, budú riešiteľom PhDr. Jurajom Zajoncom, CSc. následne spracované do podoby vedeckej monografie.
Z účelových financií pridelených projektu v roku 2018 bol výskum rozšírený aj o tému dodnes komplexne nepreskúmanej nášivky. Už začatý výskum O. Danglovej je zameraný na postupy a motívy výzdoby textílií a kožených odevných súčastí i na šírenie nášivky v spojitosti so zmenami vo výzdobe výšivkou najmä od konca 19. storočia.
„Pretože predmetom projektu sú vybrané oblasti hmotnej tradičnej kultúry, riešitelia spolupracujú predovšetkým s múzeami na Slovensku a v Česku, prípadne v Maďarsku i v Rakúsku. Obrazová dokumentácia skúmaných predmetov sa okrem samotného výskumu musí neraz robiť aj samostatne v spolupráci s profesionálnym fotografom, pretože aj na grafickú kvalitu publikovaných snímok sú kladené vysoké požiadavky,“ hovorí vedúci riešiteľ projektu.
Riešiteľský tím podľa neho spolupracuje aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby. „Okrem štúdia vo fondoch Múzea ľudovej umeleckej výroby sa táto inštitúcia podieľa aj ako vydavateľ na finalizácii niektorých vedeckých výstupov projektu. Tak vyšla v slovensko-anglickej jazykovej verzii spomenutá publikácia o rómskom kováčstve na Slovensku. Rovnaký model výskumno-vydavateľskej spolupráce so Záhorským múzeom v Skalici sa využil v prípade monografie o tradičnom odeve Záhoria. Spolupráca s takýmito inštitúciami je aj účinným spôsobom šírenia vedeckých poznatkov o tradičnej kultúre a kultúrnom dedičstve Slovenska smerom k verejnosti.“
PhDr. Juraj Zajonc, CSc. dopĺňa, že syntéza o tradičnej ornamentike sprístupní doteraz nepublikované zobrazenia ornamentálnych prvkov a kompozícií, ktoré boli charakteristické predovšetkým pre dekoratívny prejav dedinských či vidieckych spoločenstiev Slovenska od 17. do 1. polovice 20. storočia. „Objasní ich špecifické znaky a predstaví aj adaptácie prvkov z iných vrstiev kultúry a iných kultúr najmä v tradičnej roľnícko-pastierskej ornamentike. Umožní spoznať modifikácie motívov na predmetoch z rôznych materiálov i v rozličných technologicko-dekoratívnych riešeniach. Výsledkom skúmania tradičnej textilnej produkcie Slovenska bude komplexná klasifikácia tradičných ručných postupov zhotovenia textilu na technologickom princípe. Syntéza o tejto téme prinesie aj poznatky o vývoji a podobách jednotlivých spôsobov pletenia, tkania a viazania v konkrétnych geografických a kultúrno-historických súvislostiach Slovenska. Každú z techník predstaví od prvých materiálnych dokladov v podobe archeologických nálezov až do polovice 20. storočia, keď časť odvetví ručnej domáckej a remeselnej produkcie textilu vplyvom zmien spôsobu života a rozvojom priemyselnej výroby zanikla.“
Aký je teda hlavný prínos projektu pre prax a verejnosť? Pre široké spoločenské uplatnenie výsledkov projektu je podľa vedúceho riešiteľa projektu dôležitým fakt, že poznatky a zistenia o tradičnom odeve vybraných oblastí, o tradičných ručných postupoch zhotovenia textilu a jeho produktoch i o ornamentike budú publikované v podobe textovo-obrazových publikácií. „Ide síce o vedecké publikácie, no ich grafická úprava (napr. odkazy na publikované pramene a poznámky graficky nezaťažujú hlavný text) i rozsiahla obrazová zložka umožňujú, že v nich obsiahnuté poznatky sú v zrozumiteľnej podobe dostupné aj laickým záujemcom o tradičnú kultúru, ľudové umenie či kultúrne dedičstvo Slovenska.“
Odborný garant textu a ilustrácie poskytol: PhDr. Juraj Zajonc, CSc., vedúci riešiteľ projektu
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ