Upozorňuje na to najdlhšia štúdia o ľudskom šťastí na svete, ktorej sa venujú americkí vedci už od roku 1938.
Už počas krátkeho rozhovoru sa nám začínajú vyplavovať hormóny blízkosti. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa rozsiahleho článku, ktorý ešte začiatkom roka zverejnil magazín NY Times, vám k šťastiu pomôže už 8-minútový rozhovor. Tvrdí to najdlhšia štúdia o ľudskom šťastí na svete, ktorú v roku 1938 rozbehli vedci z Harvardu v snahe zistiť, vďaka čomu sa človeku darí.
Pre potreby svojho výskumu prijali 724 účastníkov, časť z nich tvorili študenti Harvard College a časť dospievajúci chlapci s nízkymi príjmami v Bostone. Všetci zúčastnení boli ochotní poskytovať vedcom každé dva roky podrobné informácie o svojich životoch, zverovali sa im so svojimi problémami, rozprávali o prvých láskach i o tom, ako napokon trávili posledné dni.
Výskumníci zároveň každých päť rokov zbierali od účastníkov ich zdravotné záznamy. V neskorších obdobiach im tiež odoberali vzorky DNA a robili skeny mozgu. Dvadsaťpäť účastníkov dokonca po smrti darovalo do štúdie svoj mozog.
Dnes, o 85 rokov neskôr, sa harvardská štúdia rozšírila na tri generácie a viac ako 1300 potomkov pôvodných účastníkov. Podľa vedcov ide o najdlhšie trvajúcu hĺbkovú štúdiu o ľudskom šťastí na svete.
Z údajov, ktoré odborníci zozbierali, vyplynulo jasné zistenie. Šťastný život vytvárajú predovšetkým pevné vzťahy. Či sa cítime dobre a naplnene, závisí viac než od bohatstva, IQ či spoločenskej vrstvy, ku ktorej prináležíme, od toho, aké kvalitné sú naše vzťahy s druhými.
Šťastný život vytvárajú predovšetkým pevné vzťahy. Zdroj: iStockphoto.com
Skutočnosť, že šťastie človeka do veľkej miery závisí od jeho sociálnych väzieb, potvrdilo do dnešného dňa už niekoľko ďalších štúdií. Ľudia, ktorí udržiavajú živé vzťahy so svojimi blízkymi, žijú dlhšie a sú viac chránení pred stresom, depresiou a zhoršením pamäti a jazyka.
Časový prebytok je ilúzia
Profesor psychiatrie na Harvardskej lekárskej fakulte Bob Waldinger vo svojej novej knihe The Good Life: Lessons From the World’s Longest Scientific Study of Happiness uvádza, že väčšina zaneprázdnených ľudí má tendenciu myslieť si, že v nejakej blízkej nešpecifikovanej budúcnosti bude mať „časový prebytok“, v rámci ktorého sa bude môcť spojiť so starými priateľmi. Táto vízia sa však nemusí nikdy uskutočniť. Zdvihnite teda radšej telefón a investujte do priateľov čas hneď. Stačí osem minút.
Obava z presýtenia
Na základe 932 rozhovorov medzi dvomi ľuďmi odhalila štúdia z roku 2021 bežný konverzačný problém – rozhovory sa takmer nikdy neskončili vtedy, keď to ich účastníci chceli. Jedni by v ňom radi pokračovali, zatiaľ čo druhí mali pocit, že sa konverzácia príliš naťahuje. Ak sa však vopred dohodnete, že máte na seba osem minút, obava z prípadného presýtenia sa automaticky vytratí.
Vyplavujú sa hormóny blízkosti
Podľa newyorskej terapeutky Claudie Glaser-Mussen nás hlas milovanej osoby emočne pozdvihne. Už počas krátkeho rozhovoru sa nám totiž začínajú vyplavovať hormóny blízkosti.
Ako potvrdila i ďalšia menej rozsiahla štúdia, krátke telefonáty niekoľkokrát týždenne zaručene znížia úroveň prípadnej depresie, osamelosti či úzkosti. „Už niekoľko malých zmien v rámci našich vzťahov a komunikácie s blízkymi môže mať výrazný vplyv na to, ako sa celkovo cítime. Sú zlatou baňou našej vitality, ktorej, žiaľ, často nevenujeme dostatočnú pozornosť,“ uzatvára Waldinger.
Sociálne väzby a výskum na Sardínii
Na vplyv pevných sociálnych väzieb na dlhovekosť, šťastie a pevné zdravie človeka poukazuje aj psychologička Susan Pinkerová, ktorá sa v rámci svojho výskumu vydala do jednej z modrých zón, na Sardíniu. Počas pobytu na ostrove v Stredozemnom mori prišla na to, že gény sú za dlhovekosť Sardínčanov zodpovedné len približne z 25 percent, zvyšných 75 percent tvoril ich špeciálny životný štýl. Pinkerová sa storočných ľudí pýtala, čo jedia, kde žijú, s kým sa stretávajú, či pijú alkohol a v akom množstve. Každý z opýtaných jej však hovoril niečo iné. Niektorí boli srdeční a veselí, no rozprávala sa aj so 101-ročným Giovannim, podľa jej slov snáď najmrzutejším človekom, akého kedy stretla.
Neskôr, keď sa na dedinu Villagrande pozrela z vtáčej perspektívy, uvedomila si, že domy tam stoja tak blízko pri sebe a všetky uličky sú také prepletené, že ľudia si doslova dovidia do okien a životy dedinčanov sa jednoducho neustále prelínajú, nikto tam nikdy nie je sám. „Zanedbanie blízkeho kontaktu s ľuďmi, ktorí sú pre vás dôležití, je pre vaše zdravie prinajmenšom také nebezpečné ako fajčenie, hypertenzia alebo obezita,“ vysvetľuje Pinkerová vo svojej knihe The Village Effect. V publikácii popisuje nielen to, aké rozhodujúce sú vzťahy pre naše šťastie a prežitie, ale zdôrazňuje tiež skutočnosť, ako nás od týchto život zachraňujúcich väzieb dnes čoraz viac izolujú neustále sa rozvíjajúce technológie a sociálne siete.
Čo je to Modrá zóna?
Modrá zóna je označenie pre oblasti vyznačujúce sa dlhovekosťou miestnych obyvateľov, ktoré zaviedol Dan Buettner vo svojom článku v odbornom časopise National Geographic Magazine v roku 2005. Nadviazal tak na výskumy storočných ľudí v oblasti Barbagia, ktoré zrealizovali a neskôr publikovali v časopise Journal of Experimental Gerontology odborníci Gianni Pes a Michel Poulain.
Modré zóny ležia vo vyspelých a politicky stabilných krajinách s kvalitnou zdravotnou starostlivosťou, i keď v rámci nich patria k odľahlejším a chudobnejším regiónom, kde sa ešte zachoval tradičný spôsob života. Spoločnými črtami týchto komunít sú prevaha rastlinnej stravy, častá fyzická aktivita, spomínaní ľudia sú obvykle nefajčiari, často veľmi nábožensky založení a udržiavajú funkčné rodinné a spoločenské väzby.
Modrých zón je na svete päť: Loma Linda v štáte Kalifornia, polostrov Nicoya (Kostarika), talianska Sardínia, grécka Ikaria a Okinawa v Japonsku.
Veľký vplyv majú aj slabé väzby
Podľa Waldingera majú na naše zdravie a prosperitu veľký vplyv aj takzvané slabé väzby. Aj celkom krátke, minútové interakcie, dokonca s ľuďmi, ktorých vidíme prvýkrát v živote, ovplyvňujú našu náladu a energiu a prispievajú k väčšiemu pocitu pohody.
Nadviazať rozhovor s niekým neznámym vám môže byť spočiatku nepríjemné, no nevzdávajte to. V štúdii z roku 2018 prišli vedci na to, že sa druhým ľuďom v skutočnosti páčime viac, ako si myslíme. Odmietnu vás skutočne len zriedkavo. A ak sa vám to stane s človekom, ktorý vás vôbec nepozná, môže vás utešiť poznanie, že vám nemohol „dať košom“ na základe toho, kto ste, tvrdí psychologička z Univerzity v Sussexe Gillian Sandstromová.
V štúdii z roku 2022 odborníci ďalej zistili, že aj ľudia, ktorých nepoznáte, vám môžu odovzdať hodnotnú informáciu alebo vás môžu doviesť k hlbokému uvedomeniu. „Vaše spojenie nemusí byť hlboké, a predsa ho môžete intenzívne precítiť. Nikdy neviete, čo vám ktoré stretnutie odhalí,“ poznamenala docentka aplikovanej psychológie na New York University Alisha Ali.
Zdroje: The New York Times, Inc., TED, The Guardian, Insider, Wikipedia
