Zámerom výskumu bolo potvrdiť, prípadne vyvrátiť niektoré mýty alebo tendencie, ktoré o cieľoch dnešných mladých ľudí kolujú v spoločnosti.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
V súčasnosti sa často diskutuje o životných cieľoch mladých ľudí. Výskum, ktorý by ich komplexne mapoval, však na Slovensku doteraz chýbal. Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (FF UPJŠ v Košiciach) realizovala reprezentatívny výskum na mladých dospelých na Slovensku, ktorého zámerom bolo zistiť, aké ciele si kladú v oblastiach spoločensky očakávaných vývinových míľnikov.
Každé obdobie má svoje charakteristické vývinové míľniky. Pre mladú dospelosť sú to najmä: 1. ukončenie formálneho vzdelávania, 2. nástup do trvalej práce, 3. samostatné bývanie, 4. nájdenie si trvalého partnera, 5. začaté partnerské spolužitie a 6. narodenie dieťaťa.
Na výskume sa zúčastnilo 899 mladých ľudí vo veku 19 až 30 rokov. Z dôvodu zabezpečenia reprezentatívnosti výskumného súboru bol zber dát realizovaný online prostredníctvom agentúry v rokoch 2021 a 2022.
Ukončenie vzdelávania na prvom mieste
Výsledky preukázali, že snaha dosahovať vývinové míľniky je u mladých rozdielna. „Očakávané vývinové míľniky sú cieľmi pre približne 25 až 40 percent mladých, ktorí následne ich realizáciu buď odkladajú, alebo už na ich dosahovaní pracujú,“ uviedli vedúca Katedry psychológie FF UPJŠ v Košiciach docentka Monika Hricová a doktorka Bibiána Kováčová Holevová z Katedry psychológie FF UPJŠ v Košiciach v tlačovej správe.
„Dominujúce boli snahy o nájdenie si samostatného bývania a narodenie dieťaťa, menej nástup do trvalého zamestnania alebo začaté partnerské spolužitie. Oproti realizácii konkrétnych krokov na ich dosiahnutie však vo všetkých vývinových míľnikoch prevládalo – a to dvoj- až trojnásobne – odkladanie ich dosahovania na neskôr.“ Výnimkou bol len cieľ týkajúci sa ukončenia formálneho vzdelávania, kde viac mladých ľudí tento cieľ realizovalo než odkladalo.
Dievčatá majú viac vzdelávacích cieľov
V rozhovore pre Rádio Regina Východ uviedla doktorka Bibiána Kováčová Holevová, že okolo 10 percent mladých ľudí si štúdium predlžuje a odkladá ukončenie vzdelávania na neskôr. Dôvodom môžu byť problémy počas štúdia, ale aj snaha zotrvať na vysokej škole čo najdlhšie.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa doktorky Kováčovej Holevovej je zaujímavosťou fakt, že vzdelávacie ciele hrajú väčší prím u dievčat ako u chlapcov. „Dievčatá majú podstatne viac vzdelávacích cieľov a dávajú im vyššiu prioritu. Toto ukazujú aj výskumy zo zahraničia,“ uviedla v rozhovore pre Rádio Regina Východ.
Stereotypy verzus realita
Zámerom výskumu bolo tiež potvrdiť, prípadne vyvrátiť niektoré mýty alebo tendencie, ktoré o cieľoch dnešných mladých ľudí kolujú v spoločnosti. V rozhovore pre Rádio Regina Východ uviedla doktorka Kováčová Holevová, že medzi stereotypné predstavy patrí aj to, že mladým ľuďom nie celkom záleží na tradičných vývinových míľnikoch a viac ich zaujímajú zábava, cestovanie či iné veci.
Výsledky výskumu však ukázali, že to nie je celkom pravda. Mladí ľudia na ciele, ktoré sa od nich očakávajú, reflektujú. Podľa doktorky Kováčovej Holevovej len približne 2 až 4 percentá mladých uviedli, že to, čo práve explicitne riešia, je zábava a cestovanie.
Rozdiely medzi pohlaviami
Ciele mladých mužov a žien boli, čo sa týka obsahov, relatívne podobné. Odlišné bolo motivačné pozadie. Rozdiel bol aj v procese dosahovania míľnikov: muži boli trocha ďalej v pracovných cieľoch a ženy boli troška ďalej vo vzťahovo-rodinných cieľoch.
„Rozdiely medzi mužmi a ženami boli potvrdené len vo vybraných cieľoch. Konkrétne muži cieľ nástup do práce už častejšie dosiahli, ženy signifikantne viac nástup do práce odkladali alebo na tomto cieli pracovali. Na porovnanie možno uviesť, že ženy aktívnejšie podnikali kroky na dosiahnutie cieľa začatie partnerského spolužitia, naopak, muži boli pasívnejší. Pri cieli narodenie dieťaťa dominovali muži v tom, že signifikantne viac uvádzali, že to nie je ich cieľom,“ uvádzajú výskumníčky v tlačovej správe.
Partnerstvo a rodina až neskôr
Ako uvádzajú výskumníčky, sociálny tlak ani vek nezohrávali podstatnú úlohu. „Prekvapením bolo pre nás zistenie, že sociálny tlak a ani vek neboli kľúčovými faktormi toho, kedy chcú mladí dosiahnuť očakávané míľniky. Naše zistenia naznačujú, že časové horizonty dosiahnutia míľnikov súvisia s reťazením jednotlivých cieľov – mladý najskôr dosiahne jeden cieľ a následne sa posunie k ďalšiemu. K najskôr vnímaným míľnikom/cieľom patrili ukončenie formálneho vzdelania, nasledoval nástup do práce, nájdenie si partnera a až následne samostatné bývanie. K neskôr dosahovaným míľnikom/cieľom patrili aj partnerské spolužitie a narodenie dieťaťa,“ dodávajú výskumníčky z Katedry psychológie FF UPJŠ v Košiciach.
Podľa doktorky Kováčovej Holevovej prispieva úspešnosť v dosahovaní vývinových míľnikov k celkovej spokojnosti mladých ľudí. „Výskumy poukazujú na to, že ak sa nám darí dosahovať vývinové míľniky, máme vyššiu subjektívnu pohodu. To znamená, že sme ako keby spokojnejší, šťastnejší,“ uviedla v rozhovore pre Rádio Regina Východ.
Zdroj: TS Katedra psychológie FF UPJŠ, RTVS/Rádio Regina Východ
(zh)
