Nová štúdia potvrdila pozitívne účinky štvornohých spoločníkov na ľudskú psychiku meraním zmien prebiehajúcich v mozgu.
To, že psy majú pozitívny vplyv na psychickú pohodu človeka, ukázali v minulosti už viaceré štúdie. Interakcie so psami môžu u ľudí znížiť stresové parametre: krvný tlak, srdcovú frekvenciu a hladinu kortizolu. Okrem toho sa v tele uvoľňujú látky, ako napríklad oxytocín, ktorý je zodpovedný za pozitívne pocity.
Štúdia vedcov z Bazilejskej univerzity z roku 2022, uverejnená v časopise PLOS One, napríklad preukázala, že hladkanie psa vyvoláva silné reakcie v mozgu – najmä v jeho prefrontálnej kôre, ktorá pomáha regulovať a spracovávať sociálne a emocionálne interakcie.
Ďalšia štúdia z roku 2022 (spoločná štúdia Floridskej univerzity, Michiganskej univerzity a Virginia Commonwealth University) ukázala, že zvierací členovia rodiny sú prospešní pre udržiavanie pamäti a uchovanie si kognitívnych schopností.
Zmeny v aktivite mozgu
To, že má prítomnosť psích priateľov vplyv aj na aktivitu nášho mozgu, teraz potvrdila malá štúdia Konkuk University v Soule (Južná Kórea), ktorá bola nedávno publikovaná vo vedeckom časopise PLOS One.
Výsledky tímu, ktorý viedol Onyoo Yoo, ukázali, že pri kontakte so psom dochádza k zmene mozgových vĺn s pozitívnym účinkom na naše rozpoloženie. Cítime sa uvoľnenejšie a dokážeme sa lepšie sústrediť.
EEG mozgu
Juhokórejský výskumný tím sledoval a monitoroval 30 účastníkov (15 žien a 15 mužov s priemerným vekom 28 rokov) pri ôsmich rôznych činnostiach s terapeutickým psom: od hrania a venčenia cez hladkanie, kŕmenie až po fotografovanie sa so zvieraťom a jeho objímanie. Každá aktivita trvala tri minúty.
Počas experimentu mali všetci účastníci na hlave čiapku s elektródami, prostredníctvom ktorej vedci zaznamenávali elektrickú aktivitu prebiehajúcu v ich mozgu. Tá je vyvolaná prenosom podnetov z nervových buniek a dá sa merať a vizualizovať pomocou elektroencefalografie (EEG).
Alfa a beta vlny v mozgu – relax aj sústredenosť
U všetkých testovaných osôb zaznamenali počas interakcií, ako sú hranie, kŕmenie alebo starostlivosť o srsť, zvýšený výskyt tzv. alfa a beta vĺn, ktoré sú spojené s relaxáciou aj koncentráciou.
EEG ukázalo, že pri hraní sa so psom alebo počas prechádzky sa u testovaných osôb zvýšila intenzita alfa vĺn v mozgu. Aktivita alfa vĺn v prefrontálnych a frontálnych lalokoch mozgu sa spája s uvoľnením, emocionálnou stabilitou a nižšou mierou stresu.
Počas hladkania psa vedci zaznamenali vyššiu aktivitu beta vĺn v mozgu účastníkov, ktoré sa spájajú s koncentráciou.
Pri všetkých činnostiach so zvieraťom bola podľa štúdie úroveň stresu testovaných osôb výrazne nižšia. Kontakt a činnosť so psom podnietili zvýšenie mozgovej aktivity a vyvolali a podporili uvoľnenie, bdelosť, koncentráciu a kreativitu.
Účastníci sa cítili lepšie
Vedci zaznamenali, že alfa vlny, ktoré sa spájajú s úsudkom, tvorivým myslením a so schopnosťou učiť sa, boli najvýraznejšie počas hry. Experiment ukázal, že beta vlny boli zasa intenzívnejšie počas aktivity, ktorá si vyžadovala sústredenie.
Následne účastníci vyplnili tiež dotazník, v ktorom ohodnotili svoju náladu. Uviedli, že v prítomnosti psa mali lepšiu náladu a pociťovali menší stres.
Prínos pre animoterapiu
Autori štúdie veria, že zistenia, ku ktorým dospeli počas výskumu, nájdu využitie v terapiách so zvieratami zameranými na zlepšenie psychického zdravia.
Zvieratá sú súčasťou animoterapie, ktorá dokáže výrazne prispieť k úspechu liečby. Pri kanisterapii sa využíva pozitívny účinok cvičených terapeutických psov na pacienta. Dokážu vytvoriť pokojnú a uvoľnenú atmosféru, a prispieť tak k zlepšeniu psychického aj fyzického zdravia človeka.
„Štúdia ukázala, že určité aktivity so psami môžu navodiť väčší pocit pohody, emocionálnu stabilitu, pozornosť, koncentráciu a kreativitu tým, že stimulujú zvýšenú aktivitu mozgu,“ uviedol Onyoo Yoo.
Zdroj: science.ORF, GEO.de, PLOS One
(zh)