Napriek odhadom je ťažké určiť, koľko sociopatov sa v bežnej populácii nachádza, pretože oni problém nevidia a mnohí vedia svoje správanie navonok prispôsobiť. V mužských väzniciach je priemerne 80 percent ľudí s poruchou ASPD.
Poruchou častejšie trpia muži ako ženy. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: KatarzynaBialasiewicz
Sociopatia a psychopatia sú neoficiálne pojmy, ktoré spadajú pod klinickú diagnózu ASPD (antisocial personality disorder, antisociálna porucha osobnosti). Pri duševnej poruche, laicky nazývanej sociopatia, jednotlivec dlhodobo ignoruje práva iných, nedodržiava pravidlá, nemá výčitky svedomia a často koná manipulatívne, klamlivo alebo impulzívne.
Prevalencia výskytu ASPD sa odhaduje na 1 – 4 percent dospelých v bežnej populácii, pričom muži sú postihnutí častejšie ako ženy, v pomere približne 6 : 2. Medzi väzňami je výskyt ASPD oveľa vyšší, u mužov to môže byť až 80 percent, u žien približne 60 percent. Pri skupine ľudí požívajúcich návykové látky je prevalencia ASPD 16 – 49 percent.
Z týchto údajov vyplýva, že ľudia s poruchou výrazne zvyšujú záťaž právneho a zdravotníckeho systému, no nie všetci ľudia s ASPD sú zločinci alebo násilníci. Niektorí vedú zdanlivo normálny život, najmä ak sa naučia svoje sklony kontrolovať.
Rozdiel medzi sociopatom a psychopatom
Neoficiálne pojmy sociopat a psychopat označujú extrémne formy antisociálneho správania s odlišnými príčinami a prejavmi.
Sociopat je emocionálne nestabilný a výbušný, často pôsobí primitívnejšie. Reaguje impulzívne, ľahko sa nahnevá a často má narušené správanie už od detstva. Zlyháva v medziľudských vzťahoch, nevie sa kontrolovať a pôsobí skôr ako vulgárny, asociálny typ, ktorému prasknú nervy.
Psychopat je chladný stratég, ktorý často nenápadne manipuluje ostatnými. Veľmi dobre sa prispôsobuje spoločnosti, vie pôsobiť ako charizmatický, úspešný človek. Má vysoký stupeň sebakontroly, často pôsobí úplne normálne. Psychopatické správanie je typické pre white-collar crime (finančné podvody, manipulácia). Psychopat ľudí využíva ako nástroje na dosiahnutie svojich cieľov.
Nie každý šéf, ktorý pôsobí bezcitne, je automaticky sociopat, ale sociopat môže byť napríklad kolega, ktorý vás v práci podrazí, manipuluje vami a pritom sa tvári ako priateľ – a vy si nič nevšimnete, kým nie je neskoro.
Poruchu si nemusíte u druhého hneď všimnúť. Zdroj: iStock/Love Employee
Typické znaky sociopatickej poruchy
Podľa amerického diagnostického manuálu DSM-5 sa ASPD diagnostikuje, ak jednotlivec vykazuje najmenej tri z týchto sedem čŕt od veku 15 rokov:
- opakované porušovanie zákonov,
- impulzívnosť alebo neschopnosť plánovať dopredu,
- podráždenosť a agresivita,
- klamanie a manipulácia inými pre vlastný zisk,
- nedbanlivosť o bezpečnosť seba alebo iných,
- chronická nezodpovednosť (napríklad pri práci, v záväzkoch),
- nedostatok výčitiek po ublížení alebo poškodení iných.
Príčiny vzniku sociopatickej poruchy
ASPD vzniká kombináciou genetických, neurologických a environmentálnych faktorov. Genetika zvyšuje riziko prejavu poruchy, ak ju mali biologickí rodičia. Ľudia s touto poruchou majú často neurologické abnormality v mozgu, najmä v oblasti prefrontálnej kôry (čelový lalok mozgu). Táto časť mozgu je zodpovedná za sebakontrolu, rozhodovanie, morálne uvažovanie a plánovanie. U psychopatov a sociopatov býva často menej aktívna alebo menej vyvinutá.
Ďalším faktorom môže byť zlé detstvo, v ktorom bolo prítomné zanedbávanie, zneužívanie, násilie či traumatická udalosť a následne poruchy správania. Vplyv na vývoj sociopatie môže mať aj nízka socioekonomická situácia, keď rodičia páchajú kriminálnu činnosť alebo je v rodine zakorenený alkoholizmus. Ďalším faktorom, ktorý nemožno opomenúť, je kultúra a sociálne normy v danej spoločnosti. V niektorých kultúrach alebo spoločenských skupinách môže byť zvýšená tolerancia k manipulácii, agresivite a neúctivému správaniu, čo taktiež môže podporiť rozvoj týchto čŕt.
Diagnostika
K oficiálnej diagnóze jedincov trpiacich sociopatiou alebo psychopatiou často nedôjde, pretože oni sami necítia problém a nehľadajú pomoc, hoci ich okolie trpí. Diagnóza sa stanovuje klinickým psychológom alebo psychiatrom na základe rozhovoru (anamnézy), pozorovania správania, niekedy aj pomocou štandardizovaných nástrojov (napríklad Harov kontrolný zoznam – PCL-R) a dostupných záznamov (napríklad z registra trestov, zo školských záznamov).
Harov kontrolný zoznam obsahuje 20 bodov, z ktorých každý sa hodnotí na škále 0 – 2, kde 0 = znak sa nevyskytuje; 1 = znak sa vyskytuje čiastočne alebo občas; 2 = znak sa vyskytuje často alebo výrazne.
Celkové skóre sa pohybuje od 0 do 40, pričom 30 a viac bodov sa v USA považuje za hranicu, za ktorou sa diagnostikuje psychopatia. V Európe sa za presiahnutie prahu považuje 25 bodov.
20 položiek Harovho kontrolného zoznamu:
- povrchný šarm,
- prehnané sebavedomie,
- potreba stimulácie, sklon k nude,
- patologické klamanie,
- manipulatívnosť,
- nedostatok výčitiek alebo viny,
- plytké emócie,
- neschopnosť vcítiť sa (empatia),
- parazitický životný štýl,
- zlé ovládanie správania,
- promiskuita,
- problémy so začiatkom dlhodobého plánu,
- impulzívnosť,
- nezodpovednosť,
- neschopnosť prevziať zodpovednosť za vlastné činy,
- viaceré krátkodobé partnerské vzťahy,
- mladistvé delikventné správanie,
- porušenie podmienky alebo súdneho rozhodnutia,
- kriminalita rôznych druhov,
- nedostatok realistických dlhodobých cieľov.
Tento test nie je vhodné robiť si sám bez odbornej prípravy, pretože hodnotenie často vyžaduje už vyššie spomenutý hlbší rozhovor, pozorovanie správania, prístup k osobným záznamom či schopnosť objektívneho posúdenia.
Testy a hodnotenia väčšinou podstupujú kriminálnici. Preto ľudia s touto poruchou, ktorí nespáchali nijaký zločin a zároveň nepociťujú svoje správanie ako problém, sú často nediagnostikovaní. Zdroj: iStock/Dejan Mirkovic
Známe osoby s touto poruchou
Ted Bundy
Ted Bundy bol americký sériový vrah, ktorý v sedemdesiatych rokoch uniesol, znásilnil a zavraždil viacero mladých žien. Bol charizmatický a inteligentný, čo mu pomáhalo získavať dôveru svojich obetí. Jeho schopnosť manipulovať a klamať bola výrazná, čo je typické pre sociopatov. Bol forenzne hodnotený, pričom odborníci sa zhodli na tom, že vykazoval psychopatické a sociopatické črty podľa Harovej škály (niektorí uvádzajú skóre 39/40). Jeho diagnózy zahŕňali ASPD a narcistickú poruchu osobnosti.
Charles Manson
Charles Manson bol vodca kultu známeho ako Mansonova rodina, ktorý v šesťdesiatych rokoch naviedol svojich nasledovníkov, aby spáchali brutálne vraždy vrátane vraždy herečky Sharon Tatovej. Mal vysokú schopnosť ovládať ľudí a manipulovať nimi a taktiež chladný prístup k násiliu. Mansonov prípad zdôrazňuje nebezpečenstvo charizmatických lídrov, ktorí zneužívajú svoju moc. Manson bol diagnostikovaný viacerými psychiatrami ako antisociálna osobnosť, niekedy aj s paranoidnými rysmi. Odborníci sa zhodujú, že trpel poruchou osobnosti a nie klasickou duševnou chorobou.
Bernie Madoff
Bernie Madoff bol americký finančník, ktorý spáchal najväčší podvod pomocou pyramídovej hry v histórii, pričom okradol tisíce investorov o miliardy dolárov. Madoffov podvod mal devastačný vplyv na finančný svet a spôsobil obrovské straty pre jednotlivcov aj inštitúcie. Oficiálna diagnóza ASPD uňho nebola známa, ale mnohí psychológovia a analytici ho opisovali ako človeka s antisociálnymi a narcistickými črtami. Vyvolal debatu o takzvaných bielych golieroch so sociopatickými črtami.
Kanika Batra-Matheson
Kanika Batra-Matheson je modelka a bývalá finalistka Miss World Australia, ktorá otvorene hovorí o svojich sociopatických tendenciách. Svoje skúsenosti používa na vzdelávanie verejnosti o sociopatii a na pomoc ostatným, ktorí čelili podobným výzvam. Jej schopnosť rozpoznať a kontrolovať svoje správanie, ako aj jej úsilie o zníženie stigmy spojené s touto poruchou, ukazujú, že nie každý sociopat je nebezpečný alebo násilný.
Kognitívno-behaviorálna terapia je jednou z možností, ako pomôcť pacientovi a predovšetkým rodine a blízkym takého pacienta. Zdroj: iStock/sengchoy
Liečba
Liečba tejto duševnej poruchy je náročná podobne ako v prípade diagnostiky, pretože mnohí pacienti necítia potrebu liečby a často manipulujú aj terapeutmi.
Medzi možnosti liečby sa radí kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) – s cieľom zlepšiť impulzívnosť, zvládanie hnevu a sociálne zručnosti. Pacientom sa môžu podávať lieky nie na poruchu samotnú, ale na zvládanie symptómov, napríklad na agresiu, úzkosti či depresie, a pomôcť môže aj skupinová terapia, ak je pacient ochotný spolupracovať.
Štúdia zverejnená v The Lancet Psychiatry vo februári 2025 ukázala, že upravená forma terapie zameraná na mentalizáciu (MBT-ASPD) významne znižuje agresivitu a recidívu u mužov s antisociálnou poruchou osobnosti. Účastníci, ktorí absolvovali 12-mesačný kurz MBT-ASPD, vykázali o 63 percent menej symptómov a spáchali o 46 percent menej trestných činov v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Nové trendy vo výskume
Vedecké poznatky v oblasti sociopatie, korektnejšie ASPD, sa stále aktualizujú a rozvíjajú.
Aktuálne výskumy v oblasti sociopatie sa zameriavajú na niekoľko kľúčových oblastí:
Biomarkery sociopatie
Vedecký pokrok v neurovedách vedie k hľadaniu biomarkerov, ktoré by mohli predpovedať riziko rozvoja sociopatických čŕt. Tieto biomarkery by mohli zahŕňať špecifické genetické markery alebo mozgové skeny, ktoré by pomohli odborníkom lepšie predpovedať, u ktorých ľudí sa táto porucha môže vyvinúť.
Kombinácia terapeutických prístupov
V oblasti liečby sa súčasný výskum zameriava na kombináciu kognitívno-behaviorálnej terapie (CBT) a neurofeedbacku (technológie, ktorá umožňuje ľuďom trénovať svoj mozog, aby zlepšili reguláciu impulzov). To sa ukazuje ako nádejné pri pomoci sociopatom zlepšiť ich správanie a schopnosť vytvárať zdravé vzťahy.
Výskum sociopatických čŕt v kontexte moderných technológií
Vznik nových technológií, ako sú sociálne siete, vedie k výskumu, ako sociopati môžu využívať online prostredie na manipuláciu alebo ovládanie ostatných. Tento výskum skúma aj digitálne psychologické testy, ktoré by mohli pomôcť odhaliť sociopatické správanie v online prostredí.
Zdroj: National Library of Medicine, Mind Psychiatrist, Morally Insane, Medical Xpress, Clear Mind Treatment, Mind psychiatrist, Therapist, Medical News Today, Science Direct
(LDS)
