Hyperaktivita, impulzivita, nespoľahlivosť... Prejavy ADHD viac približuje Markéta Závěrková, odborníčka na terapiu tejto poruchy.
Banner k webináru o ADHD. Zdroj: Inspire Academy
ADHD je porucha pozornosti s množstvom nepríjemných symptómov, ktorú čiastočne sprevádza aj hyperaktivita. Psychoterapeutka Markéta Závěrková v rozhovore sčasti približuje, o čom bude širšie hovoriť v onlineovom webinári s názvom ADHD v každodennom živote.
Mgr. Markéta Závěrková je lektorka, supervízorka a autorka odbornej literatúry o ADHD. Okrem terapie sa venuje tiež vzdelávaniu a supervízii, a to najmä v psychoterapeutickom, sociálnom a zdravotnom kontexte. Je matkou dvoch synov s ADHD a ADD a poruchám pozornosti sa ako terapeutka venuje v individuálnej, rodinnej i skupinovej podobe.
Viac o jej aktivitách sa dočítate v pozvánke na jej webinár, cez ktorý si môžete túto udalosť zároveň naplánovať do svojho Google kalendára TU. Uskutoční sa 22. marca 2022 o 19.00 hodine.
Z rozhovoru sa dozviete:
• ako nediagnostikovaná porucha ADHD ovplyvňuje sebaobraz človeka, ktorý ňou trpí;
• ako sa odlišuje u mužov a žien;
• na akých pilieroch stojí jej terapia.
S ADHD si väčšina ľudí spája všeobecné prejavy nesústredenia, hyperaktivity či zlých školských výsledkov u detí. Ako sa však prejavuje v bežnom živote, práci či v medziľudských vzťahoch dospelého človeka?
V období dospelosti sa prejavuje všetkými vymenovanými prejavmi, ale dominantnou z hľadiska následkov pre život je impulzivita – prejavy a rozhodnutia, ktoré nejde vziať späť a ktoré ovplyvnia život. Mám na mysli napríklad rizikové správanie pri riadení auta, požitie drogy, výpoveď v práci, rozchod, prehnaný nákup či hazard, keď človek koná skôr než myslí pod vplyvom emócií, čo veľmi ovplyvňuje vzťahy. Ďalej je to nespoľahlivosť, kam patrí prokrastinácia, nedodržiavanie termínov či dohôd.
Ako vplýva nediagnostikované ADHD na psychický stav a sebaobraz človeka? Môže diagnóza tento stav zlepšiť?
Ľudia netušia, čo stojí za ich problémami. Netušia ani to, že ich vôbec niečo spôsobuje. Myslia si, že sú neschopní, leniví, hlúpi, drzí, že sú k ničomu, nič nedokážu, teda to, čo o nich často hovorí okolie a o čom svedčí ich vlastná skúsenosť. Diagnostika ADHD často pomôže oddeliť človeka od problému a vysvetliť mu jeho skúsenosti, reakcie, správanie. Je možné nájsť rozvojové oblasti, ktorých sa ADHD netýka, vďaka ktorým sa môže človek cítiť dobre, úspešne, schopne. Diagnostika môže stav i zhoršiť, avšak u jedincov, ktorí nechcú či nezvládnu mať túto nálepku. Majú tak ďalší problém – sú to tí s ADHD. Ale sú aj takí, ktorí, ako hovoria, že diagnostiku nechcú, pretože by mali ospravedlnenie pre svoje správanie a správali by sa ešte horšie.
Zdroj: Inspire Academy
Akým spôsobom sa dá diagnostikovať ADHD u dospelého človeka?
Diagnózu stanovuje psychiater na základe jasných parametrov medzinárodnej klasifikácie chorôb.
V súčasnej dobe sme svedkami fenoménu, keď si čoraz viac dospelých žien vďaka informáciám na sociálnych sieťach uvedomuje, že celé roky žijú s nediagnostikovanou poruchou pozornosti. Skutočne sa ADHD môže u žien prejavovať odlišne ako u mužov? A ak áno, prečo je „mužský” model dominantný?
Tento fenomén nesledujem, ale mám skúsenosť, že sa niektorí ľudia na prednáškach a seminároch spoznajú ako tí s ADHD. Rozloženie diagnostiky medzi mužov a ženy je približne rovnaké, i keď predtým sa uvažovalo o pomere 3 : 1 a výskyt v populácii v čase tiež. Len prejavy sú rozdielne z hľadiska odlišnosti mužov a žien. U mužov sú prejavy intenzívnejšie, napríklad v oblasti agresie, hyperaktivity, impulzivity v „mužských” oblastiach, ako sú hranie, autá či športy. Pre ženy to bude viac o „ukecanosti”, nestálosti vo vzťahoch, emočných výkyvoch. V oblasti nepozornosti, prokrastinácie, nespoľahlivosti či „bytia mimo” je to veľmi podobné.
Na akých pilieroch stojí terapia pri ADHD? Prečo je prínosné ju podstúpiť?
ADHD by sa malo liečiť komplexne, teda by sa malo spojiť viac odborov a oblastí. A to od psychiatrie – diagnostiky a farmakoterapie cez psychoterapiu až po edukáciu jedincov, rodiny, partnerov, detí a ďalších osôb, ktoré chcú pomáhať. Bez pomenovania problémov a zistenia vzťahu človeka k problému sa nedá začať ani efektívne postupovať, ani pracovať na zmene a zmiernení problémov.
Existujú kroky, ktoré by mohli pracoviská podniknúť, aby uľahčili životy svojim zamestnancom s ADHD?
Táto otázka je pre mňa dosť široká. Záleží od toho, aké pracovisko a aký človek. Teoreticky sa to dá, dôležité je už len vedieť a rešpektovať to. Obrana jedinca ako človeka a nie ako chorého či „exota” napomáha celej spoločnosti. Ďalšie opatrenia či ďalšiu podporu by bolo potrebné vyjednať konkrétne a originálne pre každého jedinca a každé pracovisko.
Je ADHD skutočne porucha alebo ide skôr o odlišný spôsob fungovania mysle?
Záleží, ako optikou sa na ADHD pozeráte. V očiach psychiatra či psychológa je to určite porucha so všetkými dôkazmi, ktoré medicína potrebuje. Inou optikou je to stratégia pre život, ďalšou zase neschopnosť rodičov vychovávať dieťa, ďalšou zase príležitosť žiť inak ako väčšina. Záleží teda od toho, ako sa na to chcete pozerať.
Autor: Inspire Academy
