Mgr. Mária Tóthová Šimčáková je úspešnou detskou psychologičkou, ktorá sa práci s deťmi, rodinami i školami venuje už 27 rokov. Je členkou Rady pre reklamu ako odborník na problematiku reklamy so zameraním na deti. Lektoruje a je autorkou mnohých programov pre deti a mládež, vedie internetové poradne. Je odbornou garantkou programu na ochranu detí deti-na-nete-sk a projektu sebadôvery DOVE. Je autorkou kníh Som rodič a čo s tým? a Som rodič a čo s tým? 2, Testujme a rozvíjajme svoje dieťa.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Na základe čoho ste sa rozhodli pre štúdium psychológie?
M. TÓTHOVÁ ŠIMČÁKOVÁ: Do psychológie som sa zamilovala na strednej škole. Chcela som byť učiteľkou pre malé deti v materskej škole, ale ako som prišla k prvým kontaktom s psychológiou fascinovalo ma poznanie, emócie, vnímanie, sociálne vzťahy a už mi bolo jasné, že chcem ísť študovať ďalej. Inak som mala byť podľa rodiny právnička, a dnes viem, že by mi išlo, myslím si, aj toto povolanie.
M. B.: Čo najviac trápi deti v súčasnosti?
M. TÓTHOVÁ ŠIMČÁKOVÁ: Deti a mladí ľudia sú dnes zaťažení, tak ako dospelí, rôznymi okolnosťami zo svojho života, trápi ich učenie a jeho náročnosť, ťažkosti im robí stres, nároky či slabá motivácia. Náročne sa orientujú v sociálnych vzťahoch medzi rovesníkmi aj s dospelými, aj v rodinnej konštelácii, hlavne, ak majú rozpadnutú rodinu, či s učiteľmi. Pomaly sa na začiatku rozvíja ich virtuálny svet (napojenie na internet) a ten často skončí problematickými situáciami (fenomén cudzej osoby, anonymita, kyberšikana, závislosti), ktorým sa už roky venujem.
M. B.: S akými druhmi závislosti sa stretávate vo svojej praxi?
M. TÓTHOVÁ ŠIMČÁKOVÁ: Predstavte si dieťa či mladého človeka s internetom a technológiami v rukách a tam sa dostaneme k závislosti v útlejšom aj staršom veku na počítačových hrách, vekom sa rozbehne závislosť na sociálnych sieťach a chate. Dievčatá majú nároky na svoju stravu a deje sa, že sa stanú závislé na prejedaní alebo zase na hladovaní, čo je o ich seba-obraze a často si návody na to nájdu na internete.
M. B.: Čo odporúčate rodičom, pri zistení závislosti ich detí na počítačových hrách, internetových sieťach a podobne?
M. TÓTHOVÁ ŠIMČÁKOVÁ: Pre mnohých je počítač vlastne hračka a hry sú jej podstatou. Toto musíme pochopiť. Deti sú často na tabletoch, keď sa presúvajú, niekde čakajú, doma si ich nikto nevšíma a podobne, a oni od útleho veku hrajú. Na druhej strane sa naozaj nemôžeme k tomu stavať, že tie technológie sú zlé. Aj počítačové hry majú svoje benefity. Vždy je to však o správnej miere, hlavne čase, ktorý tam pri hrách strávia.
Ak presiahnu zdravú mieru a dieťa má prejavy závislosti, mali by sme s tým ihneď niečo robiť. Človek už nechce spať, jesť, chce byť len pri hre a podobne. Úplne sa trasie a je agresívny, ak mu to vypíname, tak je na tom naozaj zle. Mladý človek či dieťa musí vedieť, že mu to dovolíme a môže si to dopriať aj zajtra.
Platia pravidlá: Dohodnite si pravidlá o čase na hranie. Nedovoľte si ho prekračovať. Striedajte hranie s inými činnosťami, stretnutiami s inými ľuďmi, športom, učením a potom to berte len ako relax. Rada: Ako pri každej závislosti, už sa treba poradiť, dať šancu odbornej pomoci, keď sme už doma v rodine vyskúšali všetko „po dobrom aj po zlom“ a vidíme, že nedokážeme zlomiť neustálu chuť a potrebu niekoho hrať hry.
M. B.: Kedy je už zrejmé, že ide o závislosť?
M. TÓTHOVÁ ŠIMČÁKOVÁ: Na stránke https://www.detinanete.sk/?s=z%C3%A1vislosti si nájdete príznaky závislosti a tými sa treba riadiť, lebo niekedy ani seba samého nedokážeme odhadnúť, či to naozaj už nepreháňame a nie sme závislí na technológiách či sociálnych sieťach.
M. B.: Ako sa dá chrániť pred kyberšikanou?
M. TÓTHOVÁ ŠIMČÁKOVÁ: Je toho teraz naozaj veľmi veľa. Deti trápia všetky prejavy kyberšikany, ohováranie, očierňovanie, prenasledovanie, ale aj sociálna izolácia. Vytvoria napríklad dieťaťu fiktívny profil, kde na neho nadávajú, vytvoria mu zosmiešňujúcu fotku, video a podobne. Deti dnes niekoho sociálne zastrašia, odizolujú ho, ublížia mu a tvária sa, že to nič nie je. Má to prekonať, otriasť sa a ísť ďalej. Ale to nie je také jednoduché. Ak by to urobili im, aj pre nich by to bolo ťažké. Tým, že je to verejné, je to násobne horšie.
Mala som chlapca, ktorého prihlásili na porno stránku a nevedeli sme to stiahnuť. Deti mu tam dali reálne údaje. Viete si to predstaviť? Často deti zo zábavy iných zosmiešňujú, zastrašujú, kradnú profily, stáva sa, že prenasledujú niekoho na sociálnych sieťach. V reálnom živote by tieto veci neurobili, no cez internet áno. V skutočnosti by boli konfrontovaní ich smútkom, sklamaním, emóciami. On-line im je to jedno. Tu sa tomu vyhnú ako ublížia.
Deti spolu napríklad chatujú, potom niekoho len tak zo skupiny vyhodia, že je trápny. Robia si tieto veci veľmi bezohľadne a tvrdo. Mladí ľudia, ktorí majú dobre vzťahy bežne v živote, vedia byť na internete veľmi krutí. Nepociťujú krivdu, tlak, nič. Nevidia emóciu, preto majú pocit, že ten druhý sa s tým má vyrovnať a oni majú právo mu povedať, čo si myslia. Ak to majú povedať z očí do očí, vidieť, čo ten druhý prežíva, neurobia to. Prípadne na to pôjdu inak. Ak sú to len písané slová, sú oveľa otvorenejší, priamejší, tvrdší a šikanujú.
Rodičom radíme, nech sú opatrní a hlavne nech si uvedomujú svoju zodpovednosť za dieťa:
- Buďte pre dieťa dobrým príkladom pri využívaní počítača a internetu. Povedzte mu, čo na počítači robíte v práci a ako využívate internet. Neseďte pri počítači celé hodiny aj doma.
- Sadnite si k dieťaťu a buďte jeho sprievodcom po internete (deťom do 10 rokov určite), hoci len ako pasívny prísediaci. Dozerajte na jeho aktivity a hry či zábavu s PC a podobne.
- Skúste sa naučiť viac o počítači, mobile, internete a jeho používaní, aby ste „stačili“ držať krok s deťmi a mali dostatočné technické vedomosti. Nastavte rodičovskú kontrolu, aby ste mali neustály prehľad o tom, čo vaše dieťa na internete robí. Pravidelne aktualizujte bezpečnostný softvér.
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
M. TÓTHOVÁ ŠIMČÁKOVÁ: Relaxovanie v tejto uponáhľanej dobe je to, na čo zásadne nie je čas, no pre mňa sú to domáce práce, kreatívne tvorenie, ktoré mi dáva možnosť vypnutia komunikácie a len ruky pracujú. Potom je to ticho a kniha, čo ma naplní pokojom. Rovnako milujem filmy, operu a balet, muzikály a pasívne si vychutnám zážitky v kine a divadle. Športujem pre udržanie tela, objavila som hlavne krásu bicyklovania a bežkujem.
M. B. Ďakujem Vám za rozhovor.
Zhovárala sa: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: z archívu Mgr. Márie Tóthovej-Šimčákovej
https://www.detinanete.sk/ a pixabay.com (natureaddict)
https://www.detinanete.sk/category/videa/