Podľa japonských vedcov hudbu cítime celým telom, najmä v srdci, hlave a bruchu. Výsledky by mohli prispieť k jej intenzívnejšiemu využívaniu v terapii.
Účastníci pociťovali hudbu v hlavných orgánoch tela, najmä v mozgu, srdci a bruchu. Zdroj: The University of Tokyo/Nicola Burghall
Hudbe patrí v ľudskej kultúre dôležité miesto. To, že dokáže vyvolať intenzívne emócie, je všeobecne známy fakt. Japonskí vedci z Tokijskej univerzity a Hirošimskej univerzity skúmali, ako vplýva na naše telo. Výsledky výskumu uverejnili v novej štúdii v časopise iScience.
Podľa japonskej štúdie v nás niektoré melódie bez ohľadu na náš hudobný vkus silno rezonujú. Rôzne melódie tiež vplývajú na rozličné oblasti tela. Podľa vedcov cítime hudbu najmä v hlave, srdci a bruchu.
Hudbu vnímame celým telom
„Hudbu nevnímame len sluchom. Cítime ju celým telom. Myslím si, že toto je to, čo ju definuje,“ uviedol Tacuja Daikoku, lekár a výskumník na Graduate School of Information Science and Technology na Tokijskej univerzite. Spolu so svojím tímom a s výskumníkmi z Hirošimskej univerzity skúmal, ako reagujú oblasti v tele a orgány na určité melódie.
Z 890 skladieb, ktoré sa umiestnili v americkom hudobnom rebríčku Billboard, výskumníci zostavili 8 krátkych sekvencií pozostávajúcich zo štyroch akordov. Každá sekvencia mala pritom odlišné poradie akordov. „Náš výskum ukazuje, že niektoré sekvencie akordov vyvolávajú podobné telesné pocity v určitých orgánoch, najmä v mozgu, srdci a bruchu,“ uviedol Daikoku.
Zostavili „mapu tela“ pre každú melódiu
Krátke melódie si vypočulo 527 účastníkov, ktorí následne vyznačili, kde v tele hudbu cítili a s akou intenzitou. Okrem toho každý z nich v zozname možností priradil každému zvuku svojich 5 najemotívnejších reakcií. Taktiež uviedli, nakoľko sa im hudba páčila alebo nepáčila. Na základe odpovedí zostavil vedecký tím pre každú melódiu vlastnú „mapu tela“.
Ľudia cítili melódie v oblasti brucha, mozgu a srdca. Mimoriadne silné a príjemné bolo vnímanie hudby v oblasti brucha, keď mali všetky štyri akordy určité logické poradie. Podľa vedcov vyvolala v účastníkoch práve predvídateľná melódia pozitívne pocity, ako napríklad úľavu, spokojnosť či pocit pokoja.
Pozrite si
Hudba pre dobrý pocit
Ak posledný zo štyroch akordov mierne vybočil z radu, pocítili to testované osoby v oblasti srdca – v podobe príjemného búšenia. Sekvenciu, ktorá vyvolala najsilnejšie pocity v srdci, teda keď boli prvé tri akordy predvídateľné a záverečný štvrtý akord vyvolal prekvapenie, výskumníci nazvali sLuL-sHuL. Ukázalo sa, že intenzívnejšie pocity v oblasti srdca zároveň súviseli aj so silnejšími pocitmi potešenia. Prikladáme nasledujúcu ukážku série akordov, ktoré u účastníkov navodili najintenzívnejšie pocity v oblasti srdca:
sLuL-sHuL. Zdroj: Science/Daikoku et al.
Iná bola situácia pri sekvenciách, ktorých akordy spolu až tak neladili. Účastníci ich vnímali najintenzívnejšie v hlave, pričom v nich vyvolávali pocit strachu a zmätenosti.
Najintenzívnejší pocit v bruchu vyvolala veľmi dobre predvídateľná sekvencia sLuL-sLuL, ktorá navodila pocity pokoja, úľavy, uspokojenia, nostalgie a empatie.
sLuL-sLuL. Zdroj: Science/Daikoku et al.
Prínos využitia hudby v terapii
Podľa Tacujaa Daikokua výskum ukazuje, ako úzko je hudba prepojená s naším telom. Výsledky by mohli prispieť k intenzívnejšiemu využívaniu hudby na odbúravanie stresu a na podporu psychického zdravia. Zároveň ale poukázal na to, že výsledky sú založené na subjektívnom vnímaní a individuálnom opise pocitov. V ďalšom kroku chcú vedci merať reakcie tela, napríklad zmeny srdcového tepu. Výsledky budú potom porovnávať so záznamami účastníkov.
Výskum podporila Japonská agentúra pre vedu a technológie (JST) Moonshot Goal 9.
Zdroj: TS The University of Tokyo, science.ORF
(zh)
