Predpokladalo sa, že domáca izolácia a psychická záťaž pre pandémiu zhorší atmosféru v rodinách. Výsledky výskumu košických psychológov to vyvrátili.
Výskumníci z Katedry pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach uskutočnili experiment, v rámci ktorého sledovali vplyv marcového lockdownu na rodiny s dospievajúcimi deťmi. Košickí psychológovia zbierali začiatkom roka údaje od žiakov deviatych ročníkov základných škôl v rámci iných výskumných projektov, keď v marci tento proces náhle prerušil celoplošný lockdown. Využili to. Približne mesiac po zavedení obmedzení spravili opakovaný zber údajov u tých istých žiakov, tentoraz so zameraním na rodinné procesy a psychické zdravie dospievajúcich.
Nečakané zistenia
„Výsledky boli prekvapujúce,“ zhodujú sa zodpovedné riešiteľky projektov, dekanka Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach prof. PhDr. Oľga Orosová, CSc., a odborná asistentka na Katedre pedagogickej psychológie a psychológie zdravia FF UPJŠ Mgr. Mária Bačíková, PhD.
„V médiách sa v čase lockdownu objavovali informácie o rôznych negatívnych psychologických dôsledkoch koronakrízy. Očakávalo sa napríklad, že rodičia budú pociťovať zvýšený stres spojený so strachom o zdravie a zamestnanie. Rátalo sa s väčšou záťažou – najmä matiek – v snahe spojiť pracovné povinnosti s domácim vyučovaním detí či celkovým nedostatkom voľnočasových aktivít a sociálnych kontaktov rodičov aj detí. Zároveň sa predpokladalo, že viac času, ktorý trávia rodičia s deťmi, bude vyvolávať napätie. Výsledky nášho experimentu však tieto predpoklady nepotvrdili.“
Keď sa výskumníci účastníkov výskumu pýtali na to, ako subjektívne vnímajú dospievajúci zmenu atmosféry v rodine po zavedení lockdownu, viac ako polovica z nich uviedla, že atmosféra sa nezmenila. Približne 20 percent priznalo, že je trocha alebo výrazne horšia a približne štvrtina ju považovala dokonca za trocha alebo výrazne lepšiu.
Porovnanie údajov pred lockdownom a po ňom poukazuje na zaujímavé skutočnosti. „Matky používali štatisticky menej často rôzne negatívne formy kontrolujúceho správania voči svojim dospievajúcim deťom – výrazne menej používali psychologickú kontrolu (nerešpektovanie názoru dieťaťa, podmienečná láska, znevažovanie, zosmiešňovanie) či prílišnú kontrolu (nadmerné zasahovanie do autonómneho rozhodovania dospievajúceho).“
Podobné výsledky majú aj iné krajiny
Výsledky experimentu sú možno prekvapujúce, ale nie sú v rozpore so zisteniami z iných krajín. „Postupne stále viac štúdií poukazuje na to, že rodinám, ktoré sú odolné a dobre fungujú, lockdown poskytol príležitosť upokojiť sa a intenzívnejšie stráviť spoločný čas.
To mohlo viesť k poklesu nevhodných foriem rodičovského správania a súčasne s tým k celkovému zlepšeniu vzťahov v rodine,“ zdôrazňuje profesorka Oľga Orosová a dodáva, že ich štúdia je unikátna v tom, že nesleduje subjektívne prežívanú zmenu, ale vďaka experimentálnemu dizajnu môže hovoriť o priamom vplyve lockdownu.
Košickí výskumníci prízvukujú, že súčasná situácia súvisiaca s pandémiou ochorenia Covid-19 je osobitou príležitosťou pre rodičov a ich dospievajúce deti.
„Naše skúmania potvrdzujú, že je veľmi dôležité, ako dospievajúci vnímajú úroveň informovanosti rodičov o svojich voľnočasových aktivitách vo vzťahu k výskytu fajčenia a konzumácie alkoholu, ktorú dospievajúci uvádzajú. Vyššia úroveň vnímanej rodičovskej informovanosti má vzťah k nižšej pravdepodobnosti výskytu fajčenia a konzumácie alkoholu, ktorú dospievajúci udávali. Pandémia je príležitosťou na rozvoj kvality vzťahu rodičov so svojimi dospievajúcimi deťmi a na posilnenie ochoty dospievajúcich podeliť sa o informácie týkajúce sa ich aktivít. Je to zároveň príležitosť na dobré rady alebo usmernenia, ktoré deti nebudú vnímať zo strany svojich rodičov ako vtieravé. Ak dospievajúci vnímajú rodičovskú kontrolu ako príliš striktnú, môžu byť k rizikovému správaniu viac provokovaní. Zároveň ale platí, že ak kontrola úplne chýba, rizikové správanie býva tiež častejšie.“
(GL)
Zdroj: Tlačová správa FF UPJŠ v Košiciach
