Dnes je Medzinárodný deň optimizmu. Štúdie ukazujú, že pozitívne naladení ľudia sú šťastnejší a zdravší, ale aj menej opatrní než pesimisti.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Kto vždy očakáva to najhoršie, oberá sa o radosť zo života a pripravuje sa aj o nejednu príležitosť. Výskumy ukázali, že človek je vo svojej podstate pozitívny a pozitívne mysliaci tvor. Mnohí majú však napriek tomu vo svojom okolí nejedného pesimistu alebo sa sami radia medzi pesimistov, ktorí neustále všetko spochybňujú.
Negativizmus nás môže pripraviť o šance
Takýto postoj k životu dokáže udusiť nejednu príležitosť už v zárodku. Prečo je to tak? Pesimisti sú takí zameraní na svoje obavy, že jednoducho prehliadajú pozitívne stránky veci. Kto, naopak, vychádza z toho, že sa všetko podarí a vidí možnosti namiesto rizík a aj v ťažkých alebo komplikovaných životných situáciách nestráca nádej, môže zo života vyťažiť viac.
Prečo je však niekto nevyliečiteľný optimista a iný je pesimistom do špiku kostí? Kedy sa v živote človeka položia základy toho, že sa z niekoho stane optimista a z iného pesimista? A môže sa stať z pesimistu optimista? Tieto aj ďalšie otázky si kladú i vedci.
Korene optimizmu siahajú do detstva
Optimistický alebo pesimistický postoj je nám do istej miery vložený do vienka. Narodíme sa s ním, o zvyšok sa postarajú výchova a životné skúsenosti. Psychológovia vychádzajú z toho, že keď človek zažíva v detstve pocit bezpečia a istoty, naučí sa už v ranom veku zaobchádzať s vlastným strachom a so svojimi obavami.
Strach je základnou a životne dôležitou emóciou, ktorá nás varuje pred nebezpečenstvom. Zdravá miera strachu je preto dôležitá. Ak má dieťa po svojom boku dospelú osobu, ktorá ho naučí rozlišovať medzi domnelým a skutočným nebezpečenstvom, naučí sa so svojím strachom pracovať. Deti vyrastajúce v bezpečnom prostredí teda majú v dospelosti menej obáv a sú optimistickejšie.
Ani v dospelosti nie je neskoro
Aj v neskoršom veku si však človek môže osvojiť pozitívny postoj k životu. Život je neustály proces a náš mozog sa učí nové veci takpovediac každý deň. Nejde pritom o to byť neustále pozitívne naladený a usmiaty. Motivačná literatúra sľubujúca takýto výsledok môže byť podľa psychológov skôr škodlivá než prospešná.
Negatívne zážitky alebo obavy by sme nemali potláčať. Patria k životu. Ak sa nám niečo nepodarí tak, ako sme chceli, alebo sa práve nachádzame v ťažkej životnej situácii, smútok, obavy či hnev sú prirodzenými pocitmi, ktoré si treba pripustiť. Ani vtedy by sme si však nemali všetko maľovať načierno.
Optimisti majú zdravšie srdce
Pozitívny pohľad na veci v mnohom uľahčuje život a podľa výskumov prospieva aj zdraviu.
Štúdia vedcov z Michiganskej univerzity uskutočnená v roku 2011 na vzorke 6044 dospelých nad 50 rokov napríklad ukázala, že optimisti majú zdravšie srdce a ich imunitný systém funguje lepšie. Vedci uvádzajú, že pozitívne myslenie znižuje tiež riziko mozgovej príhody. Predchádzajúce štúdie ukázali, že aj mierny pesimizmus a dokonca i dočasné pozitívne pocity boli spojené s nižším rizikom mozgovej príhody.
Tréning optimizmu
Čo však robiť v prípade, ak nám optimizmus chýba? Podľa metaanalýzy z roku 2016, uverejnenej v The Journal of Positive Psychology, sa dá pozitívny prístup trénovať pomocou cielených intervencií.
Výskumníci pod vedením Johna Malouffa a Nicoly Schutteovej z University of New England v Austrálii uskutočnili rozsiahlu metaanalýzu, aby zistili, akými prostriedkami sa to dá dosiahnuť a nakoľko sú úspešné. Systematicky vyhodnocovali literatúru a štúdie k tejto téme. Nakoniec zostalo 29 štúdií zodpovedajúcich prísne stanoveným vedeckým kritériám, na ktorých sa zúčastnilo viac než 3000 účastníkov.
Najčastejšou a podľa autorov najúspešnejšou metódou bolo cvičenie The Best Possible Self (BPS) (Najlepšie možné ja). Spočíva v tom, že účastníci v pravidelných intervaloch strávia pol hodiny premýšľaním a písaním o svojej budúcnosti, konkrétne o najlepšom zo všetkých možných variantov: „Predstavte si, že všetko prebehlo tak dobre, ako sa len dá…“
Iné štúdie sa zameriavali na tréning súcitu, konkrétne so sebou samým. Menej tradičné postupy používali fyzické intervencie, napríklad ležanie na klincovom lôžku alebo plávanie v nádrži so slanou vodou.
Všetky metódy sa ukázali byť do určitej miery úspešné, ale mali len krátkodobý efekt. Najúspešnejšia bola metóda The Best Possible Self. Najvýraznejší efekt všetkých cvičení nastal krátko po tréningu. Miera optimizmu bola zaznamenávaná pomocou testu Life-Orientation-Test. Lepšie fungovali metódy naživo, onlajnové verzie boli menej účinné. V niektorých štúdiách malo zvýšenie optimizmu aj ďalšie pozitívne vedľajšie účinky, napríklad zmiernenie bolesti.
Stratégie pre optimistickejší prístup
Aj v dospelom veku si teda môžeme osvojiť stratégie, ktoré pomáhajú myslieť pozitívnejšie a zmierniť obavy. Nikto nemôže mať pod kontrolou všetko, čo sa mu v živote prihodí. Človek však môže ovplyvniť, ako k udalostiam pristupuje. Existujú rady, ktoré môžu v bežnom živote dopomôcť k tomu, aby sme svetom kráčali optimistickejšie. Napríklad:
- Odhaliť negatívne myšlienkové vzorce.
- Uvedomiť si každodenné radosti.
- Používať pozitívny jazyk.
- Zdržiavať sa v prítomnosti pozitívne naladených ľudí.
- Neporovnávať sa.
- Hľadať podporu u blízkych.
Tienistá stránku optimizmu
Pre pesimistov a realistov môže byť útechou, že podľa výskumníkov pod vedením Tali Sharotovej z University College London má optimizmus aj svoju odvrátenú stránku. Prehnaní optimisti si od reality udržiavajú odstup, popierajú ju, v dôsledku čoho sú často neopatrní. Rady alebo preventívne opatrenia si nepripúšťajú, čo môže mať pre nich fatálne následky. Pesimisti majú teda realistickejší pohľad na svet, ktorý ich určitým spôsobom chráni pred negatívnymi následkami.
Skutočnosť, že optimizmus možno zvyšovať len postupne a krátkodobo, teda možno nie je až taká zlá. Nerealistickí optimisti majú sklon k ľahkovážnosti, ktorá môže byť až nezdravá.
Zdroj: ORF.science (1, 2, 3), Mobil Krankenkasse
(zh)
