Ide o pilotné testovanie projektu Rady Európy, ktorý je zameraný na vyučovanie rómskeho jazyka.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Aj keď sa väčšina pozornosti v posledných dňoch a týždňoch zameriava na pomoc deťom a žiakom z Ukrajiny a na ich začlenenie do nášho vzdelávacieho systému, popritom sa nezabúda ani na žiakov a žiačky z ohrozených skupín, ktoré na Slovensku potrebujú systémovú pomoc a podporu.
Štyri slovenské základné školy sa zúčastnia na pilotnom testovaní projektu Rady Európy, ktorý je zameraný na vyučovanie rómskeho jazyka. Od septembra tohto roku bude pilotné testovanie vyučovania materinského rómskeho jazyka spustené na ZŠ Kružlová (okres Svidník), ZŠ Záhorská Ves, ZŠ Hlohovec-Šulekovo a na ZŠ časť Luník v Košiciach.
„Dosiahnuť zmeny vo vzdelávacom systéme v postupne sa zvyšujúcej miere inkluzívnosti je beh na dlhé trate a vyžaduje zmeny na všetkých úrovniach. Tieto zmeny sa nikde nepodarilo dosiahnuť naraz a rýchlo, ale postupnými krokmi a úspešnými projektmi. Prelomových reformných krokov sa nebojíme, práve naopak, tie boli iniciované hneď po nástupe vlády v marci 2020, pokračovali prijatím novely školského zákona a prebiehajú aj realizáciou Plánu obnovy a odolnosti,“ uviedla štátna tajomníčka ministerstva školstva pre inklúziu, národnostné školstvo a celoživotné vzdelávanie Svetlana Síthová.
Podporné mechanizmy v školstve budú pribúdať
Súčasťou systémových zmien je podľa jej slov vytváranie podporných mechanizmov v školstve pre všetky deti, žiačky a všetkých žiakov, podpora ranej starostlivosti, zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole od 3 rokov, vytvorenie miest pomocných vychovávateľov, kurikulárna reforma, zavedenie práva na inkluzívne vzdelávanie, reforma poradenského systému, zmena konceptu špeciálno-pedagogickej podpory v školách, zavedenie štandardov diagnostiky a odborných činností, systémová stratégia eliminácie opakovania ročníka, možnosť „druhošancového” vzdelávania, odstránenie dvojzmennej prevádzky škôl, nastavenie debarierizácie škôl (odstránenie fyzických bariér v školských budovách) či destigmatizácia (odstránenie bariér v oblasti postojov a predsudkov v školstve) a inklúzia.
Práve podpora inkluzívneho prístupu je jednou z dlhodobých priorít štátnej tajomníčky. Aktuálna situácia s príchodom žiakov a žiačok z Ukrajiny či začleňovanie detí z rôznych iných národnostných menšín a vylúčených komunít môže podľa jej slov zvýšiť povedomie o inklúzii a následne prispieť k zvýšeniu šancí na vzdelávanie pre všetky deti bez rozdielu.
„Som hrdá na to, že naše školstvo je rozmanité a naše školy vytvárajú priestor pre podporu detí s iným materinským jazykom ako slovenským. Táto pestrosť a jej akceptácia môže byť pozitívnym vzorom aj pre ďalšie systémové zmeny,“ uzavrela Síthová.
Zdroj: TS MŠVVaŠ
(GL)
