Úsmev môže vraj urobiť náš život krajším. Aspoň sa to tak spieva v mnohých piesňach, píše v motivačných knihách a často je tento jav aj ústredným motívom filmov. Najnovšie to potvrdzuje tiež výskum austrálskych vedcov.
Podľa výsledkov uverejnených v odbornom časopise Experimental Psychology, keď sa človek usmieva, vykonáva jednoduchý pohyb tvárových svalov, ktorým naozaj môže presvedčiť myseľ, aby bola pozitívnejšia.
Amygdala robí svet krajším
„Keď vaše svaly hovoria, že ste šťastní, je pravdepodobné, že začnete svet okolo seba vnímať pozitívnejšie,“ konštatoval v tlačovej správe Univerzity Južnej Austrálie doktor Fernando Marmolejo-Ramos, vedúci štúdie.
Z výskumu jeho tímu vypláva, že úsmev mení nielen rozpoznávanie výrazov tváre, ale aj výrazov tela, pričom oboje má vplyv na vytváranie pozitívnych emócií. „V našom výskume sme ukázali, že keď dôrazne trénujete úsmev, stimulujete amygdalu – emočné centrum mozgu, ktorá následne uvoľňuje neurotransmitéry, aby podporila pozitívne emócie.“
Amygdala je pomerne zložitá štruktúra šedej hmoty mozgu. Okrem iného zabezpečuje, že emócie sprevádza určitý telesný prejav. Vďaka nej sa napríklad červenáme alebo zbledneme, začneme sa potiť, silnejšie nám tlčie srdce alebo sa nám v niektorých situáciách zrýchli dych.
Svaly tváre ovplyvňujú vnímanie
V experimente vedci účastníkov požiadali, aby vyhodnotili 11 obrázkov, na ktorých sa nachádzali ľudské tváre s rozličným typom výrazu, od zamračeného až po usmiaty. V druhej úlohe mali respondenti vyhodnotiť 11 videí, ktoré zobrazovali kráčajúcich ľudí, pričom aj v tomto prípade sa líšil typ chôdze od smutnej po šťastnú.
Aby mali vedci úsmev účastníkov pod kontrolou, vložili im do úst pero. Obrázky a videá teda hodnotili v troch stavoch: bez pera v ústach, s perom v ústach, s perom medzi perami.
V oboch experimentoch vedci potvrdili ten istý vzorec. Svalová aktivita tváre mení rozpoznávanie ďalšej tváre, ale aj tela.
Prepojenie percepčného a motorického systému
Vedúci štúdie zdôrazňuje, že nové poznatky môžu byť revolučné najmä v oblasti duševného zdravia.
„Môže to mať zaujímavé dôsledky pre duševné zdravie. Ak dokážeme presvedčiť mozog, aby vnímal motívy ako šťastné, potom môžeme pomocou tohto mechanizmu pomôcť zlepšiť duševné zdravie,“ vysvetlil Fernando Marmolejo-Ramos.
Experimenty potvrdzujú, že existuje silné prepojenie medzi činom (pohybom svalov) a vnímaním. „Stručne povedané, keď emočne spracovávame podnety, percepčné a motorické systémy sú prepojené.“
Zdroj: DOI 10.1027/1618-3169/a000470
