Dlhodobý výskum vedcov zo Slovenskej akadémie vied, v. v. i., sa zameriava na vzťah medzi pandémiou, konšpiráciami a duševným zdravím.
Dezinformácie. Zdroj: iStockphoto.com
Pandémia covidu-19 radikálnym spôsobom ovplyvnila mnohé oblasti života. Vedci zo Slovenskej akadémie vied okamžite po jej vypuknutí začali skúmať jej rôznorodé vplyvy na spoločnosť. Z psychologického hľadiska je neopomenuteľný jej dosah na prežívanie a duševné zdravie (z angl. well-being) ľudí. Pandémia vyvolávala v ľuďoch pocity ohrozenia a neistoty, ktoré u niektorých viedli i k vyššej náchylnosti veriť rôznym nepodloženým tvrdeniam – konšpiračným či pseudovedeckým.
Najnovší výskum vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. (ÚEP CSPV SAV), poukazuje na to, že tento vzťah je recipročný, a teda aj nepodložené presvedčenia vedú k silnejším pocitom bezmocnosti a distresu.
Vzájomné prepojenie
Predchádzajúce výskumy sa venovali tejto problematike iba čiastkovo a absentujú zistenia stavajúce na dlhodobom meraní.
„Doterajšie výskumy poukazujú na to, že na jednej strane vyvolala pandémia covidu-19 u ľudí pocity ohrozenia a neistoty, čo u nich viedlo k podliehaniu rôznym nepodloženým, často konšpiračným presvedčeniam. A na druhej strane sa ukázalo, že prítomnosť takýchto nepodložených presvedčení umocňovala spomenuté pocity hrozby a neistoty,“ objasňuje Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Nepodložené presvedčenia posilňujú pocity bezmocnosti a distresu. Zdroj: SAV
Dlhodobý výskum priniesol výsledky
Vychádzajúc z týchto zistení uskutočnili vedci z ÚEP CSPV SAV v období od októbra 2021 do apríla 2023 longitudinálny výskum v troch vlnách zberu dát a zistili, že vzťah nepodložených presvedčení a well-beingu je naozaj obojsmerný, pričom nepodložené presvedčenia majú silnejší efekt na well-being ako naopak.
„Konkrétne ľudia, ktorí viac podliehali konšpiračným presvedčeniam (napríklad že COVID-19 bol dlhodobo plánovaný, aby oslabil ekonomiku, a tým spôsobil nezamestnanosť) a pseudovedeckým presvedčeniam (napríklad že COVID-19 je liečiteľný vhodnou kombináciou vitamínov), vykazovali silnejšie pocity bezmocnosti (v prípade podliehania pseudovedeckým presvedčeniam aj vyšší distres). A hoci mali aj distres a bezmocnosť efekt na spomenuté presvedčenia, sila tohto efektu bola slabšia,“ vysvetľuje Peter Teličák z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Konšpiračné a pseudovedecké presvedčenia majú silný dosah
Výsledky naznačujú, že medzi nepodloženými presvedčeniami a well-beingom je naozaj vzájomný cyklický vzťah, v ktorom zastávajú konšpiračné a pseudovedecké presvedčenia silnejšiu pozíciu a súvisia s naším well-beingom. Z toho dôvodu vedci odporúčajú, aby sa budúce intervenčné programy zameriavali na prácu s nepodloženými presvedčeniami, napríklad na posilňovanie kritického a vedeckého uvažovania, ktoré sa javia ako protektívne voči dôvere nepodloženým presvedčeniam majúcim negatívny dosah na well-being.
Výskum bol podporený z projektu APVV-20-0387 Psychologické súvislosti nepodložených informácií a presvedčení súvisiacich s pandémiou covidu-19 a vyšiel najprv online v časopise Applied Psychology: Health and Well-Being.
Spracovala: Monika Tináková
Zdroj: SAV
(JM)
