Originalita a kreativita ľudí s dyslexiou sa naplno prejavuje v profesiách, ktoré vyžadujú inovatívny spôsob myslenia.
Zdroj: iStockphoto.com
V novej štúdii časopisu Frontiers in Psychology skúmali Helen Taylor a Martin David Vestergaard, vedci z Univerzity v Cambridgei, výhody, ktoré so sebou prináša vývinová dyslexia. Predpokladajú, že vznikla v dôsledku evolučného tlaku a zohrávala kľúčovú rolu pri prežití ľudského druhu. Táto nová perspektíva nenazerá na vývinovú dyslexiu ako na diagnózu, ale ako na výsledok špecializácie, ktorá prebiehala v ľudských spoločenstvách počas tisícročí evolučného vývoja.
Vývinová dyslexia nie je len problém s čítaním
Vývinová dyslexia je definovaná ako neurobiologická porucha, ktorá sa prejavuje vo forme ťažkostí s učením a najmä čítaním. Dieťa má problémy s nadobudnutím jazykových zručností (čítanie, písanie a hláskovanie) i napriek dostatočnému intelektu a možnostiam vzdelávania sa. Mozog dieťaťa s dyslexiou ťažšie spája symboly vnímané zrakom (písmená a slová) s ich významom. Deti majú preto problémy s rozlišovaním a zapamätaním si písmen, porozumením a vyjadrovaním sa (ústnym i písomným), nehovoriac o učení sa cudzieho jazyka. Dyslexia je celoživotný stav, a preto je potrebné, odhaliť problémy čím skôr, aby sme deťom vedeli prispôsobiť aj metódy učenia sa.
Dyslexia má genetický základ a je do veľkej miery dedičná. Vedci tvrdia, že postihuje 5 až 20 percent svetovej populácie a je najviac rozšírenou poruchou učenia. Vyskytuje sa naprieč rôznymi krajinami a etnikami. Vedci v štúdii vysvetľujú, že technológia písma je pomerne nedávnym vynálezom (približne 3 400 rokov p. n. l.) a až posledných niekoľko storočí si našla svoje uplatnenie v spoločnosti. Vedci prirovnávajú komplikácie s osvojením si technológie písma k ďalším problémom s inými kultúrnymi vynálezmi.
„Je to jediný príklad kultúrneho vynálezu, pri ktorom predpokladáme, že ťažkosti s jeho používaním súvisia s nejakým druhom deficitu. Ak niekto neprejavuje vlohy napríklad pre účtovníctvo alebo počítačové programovanie, nepredpokladáme, že má neurobiologickú poruchu,“ vysvetľujú vedci Taylor a Vestegaard.
Z tohto dôvodu si odborníci položili otázky, prečo sa dyslektický mozog vyvinul a v akých úlohách exceluje.
Vývinová dyslexia z evolučnej perspektívy
Nová evolučná teória predpokladá, že predkovia ľudí sa vyvíjali tak, aby sa špecializovali na rôzne, ale súčasne doplňujúce sa spôsoby myslenia. Prostredníctvom spolupráce sa tak prispôsobili meniacim sa podmienkam. Tieto kognitívne špecializácie sa zakladajú na kompromise medzi skúmaním nových a využívaním už získaných informácií a znalostí. Vedci opisujú túto skutočnosť na príklade zaisťovania potravy. Ak zjete všetko jedlo, ktoré máte, tak riskujete, že budete hladní. Ak strávite všetok svoj čas hľadaním potravy, tak plytváte energiou. Ľudia si preto museli zaistiť rovnováhu medzi využívaním známych zdrojov a objavovaním nových. Vedci predpokladajú, že vývinová dyslexia vznikla ako úspešná adaptácia či špecializácia.
„Sme presvedčení, že ťažkosti, s ktorými sa stretávajú ľudia s dyslexiou, sú výsledkom kognitívneho kompromisu medzi skúmaním nových informácií a využívaním existujúcich vedomostí. Chceme preto skúmať výhody tohto myslenia v oblastiach, ako je objavovanie, vynaliezavosť a kreativita,“ vysvetľuje Helen Taylor v tlačovej správe Univerzity v Cambridgei.
Chlapec sa učí písmeno O. Zdroj: iStockphoto.com
Dyslektický mozog funguje inak
Problematické prejavy a možné príčiny dyslexie skúmalo v minulosti už viacero vedcov a odborníkov. Tí však nevenovali dostatočnú pozornosť pozitívnym aspektom fungovania dyslektických mozgov. Súčasní vedci si preto kladú otázku, či sa na pomyselných miskách váh nenachádzajú na jednej strane deficity a na druhej benefity. Výhodou dyslektického mozgu by mohla byť špecializácia v iných oblastiach poznania, ktoré mohli byť kľúčové pre prežitie ľudského druhu.
Výskumy ukázali, že ľudia s dyslexiou majú lepšiu schopnosť vidieť celkový obraz a dokážu uvažovať vo viacerých dimenziách. Medzi ich silné stránky patrí schopnosť uvažovať o zložitých systémoch a vidieť súvislosti medzi rôznymi perspektívami a oblasťami vedomostí. Dokážu lepšie identifikovať vzorce a súvislosti. Sú viac kreatívni a inovatívni.
Dyslektici spracovávajú vizuálne podnety iným spôsobom. Sú viac orientovaní na objavovanie nových informácií a vizuálne lepšie vnímajú celkový (globálny) obraz. Príkladom je výskum, v ktorom mali ľudia za úlohu analyzovať paradoxy perspektívneho zobrazovania napríklad v dielach od maliara Eschera. Jedinci s dyslexiou boli v týchto úlohách rýchlejší a presnejší. Ďalšie výskumy naznačujú, že majú rozsiahlejšie exploračné priestorové aj zvukové vnímanie.
Kľúčom k pochopeniu fungovania dyslektického mozgu je pamäť
Pamäť ľudí s dyslexiou funguje odlišne. Vedci vysvetľujú ich ťažkosti s učením sa tým, že nedokážu nadobudnúť automatickosť pri osvojovaní si nových zručností. Dyslektici zlyhávajú pri procedurálnom učení, ktoré vyžaduje opakovanie a narába s dlhodobou procedurálnou pamäťou. Takýmto spôsobom sa učíme hrať na klavíri, čítať i písať. Automatickosť umožňuje vykonávať úlohy rýchlejšie a efektívnejšie, pričom využíva už nadobudnuté zručnosti a vedomosti. Ťažkosti s automatickosťou vedú k neustálemu hľadaniu nových postupov. Vedci vysvetľujú, že hoci tento spôsob spracovania informácií je pomalší a namáhavejší, uľahčuje objavovanie a skúmanie nových informácií.
Ukazuje sa, že ľudia s dyslexiou disponujú divergentným myslením (rozbiehavým myslením, pozn. redakcie). Tento typ myslenia je na rozdiel od konvergentného myslenia (zbiehavého myslenia, pozn. redakcie), ktoré sa sústreďuje len na jediné možné riešenie, zodpovedný za vyhľadávanie rozličných možných postupov či riešení. Divergentné myslenie umožňuje dyslektikom byť viac originálnymi a kreatívnymi.
Ďalšou zaujímavosťou je, že mozog dyslektikov používa viac epizodickú pamäť, prostredníctvom ktorej si ľudia pamätajú vlastné zážitky, skúsenosti a predchádzajúce udalosti. Tento typ pamäti umožňuje predvídať budúce situácie na základe minulej skúsenosti. Silnou stránkou ľudí s dyslexiou je schopnosť predstaviť si detailnejší obraz budúcich situácií, čo ich zvýhodňuje v objavovaní a skúmaní nových informácií.
Slovo dyslexia poskladané z písmen. Zdroj: iStockphoto.com
Sú ľudia s vývinovou dyslexiou skutočne prispôsobení na objavovanie neznámeho?
Autori štúdie predpokladajú, že vývinová dyslexia mohla predstavovať určitú formu špecializácie, ktorá sa vyvinula v dôsledku evolučného tlaku. V prípade spolupracujúcej skupiny sa ukazuje ako prospešná stratégia deľba rozličných činností medzi jej členov, keďže naše mozgy nie sú uspôsobené na vykonávanie aktivít vyžadujúcich ovládanie rozličných zručností. Ľudia sa preto pre čo najefektívnejšie vykonávanie jednotlivých činností museli špecializovať.
Z tohto hľadiska je preto možné vnímať vývinovú dyslexiu ako určitú špecializáciu zameranú na skúmanie a objavovanie nových informácií a zdrojov. Vedci takto usudzujú aj na základe jej vysokého výskytu, dedičnosti a rozšírení naprieč všetkými etnickými skupinami. Ako príklad môže poslúžiť sociálny hmyz, ktorý má s ľudskými spoločenstvami spoločné viaceré podobné črty. Vo včelstvách žije približne 5 až 25 percent včiel, ktorých úlohou je preskúmavať okolie, čo je porovnateľné s podielom 5 až 20 percent dyslektikov. Toto porovnanie je skôr ilustratívne, ale vyplýva z neho skutočnosť, že aj v prípade iných organizmov existuje špecializácia v rámci druhu, ktorá sa zameriava práve na vyhľadávanie a skúmanie nových zdrojov a informácií. Vedci dopĺňajú, že aj z tohto dôvodu by bolo potrebné prehodnotiť klasifikáciu dyslexie ako neurobiologickej poruchy.
Ako vzniká špecializácia?
Prečo by sa však mala v priebehu evolúcie objaviť podobná špecializácia s nálepkou diagnózy? Aký selekčný tlak mohol viesť k jej vzniku?
Kľúčom k pochopeniu môžu byť naši predkovia, ktorí žili v podmienkach s neistými zdrojmi potravy, a práve preto sa museli naučiť optimalizovať využívanie známych zdrojov a informácií a zároveň nepretržite hľadať a skúmať nové možnosti.
„Vznik dyslexie by mohol byť spätý so silnými evolučnými tlakmi, ktoré nútili ľudí excelovať vo vyhľadávaní a adaptácii v rozsahu, ktorý presahuje schopnosti jednotlivcov. Predpokladáme, že podmienky prostredia, ktoré formovali vývoj ľudského poznania, boli extrémne neisté a premenlivé,“ vysvetľujú vedci v štúdii.
Dyslexia sa ako špecializácia pravdepodobne vyvinula niekedy počas najväčšej klimatickej premenlivosti – v období striedania sa dôb ľadových a medziľadových. V tomto neistom a premenlivom období sa navyše preukázateľne výrazne zväčšili aj mozgy ľudí. Vedci predpokladajú, že stimulom adaptácie nemuselo byť meniace sa prostredie, ale zmena ako taká. Vďaka spoločnej spolupráci a špecializácii sa na konkrétnu činnosť mali ľudia vyššiu šancu prežiť nielen v jednom type prostredia, ale v rôznych biotopoch. To napokon potvrdzuje i skutočnosť, že žijeme takmer vo všetkých zemepisných šírkach.
Miesto dyslektikov vo vzdelávacích systémoch
Autori štúdie upozornili na súčasné vzdelávacie systémy, ktoré sa vo väčšej miere sústreďujú na reprodukovanie už známych informácií, čím znevýhodňujú ľudí viac orientovaných na výskum inovatívnych riešení. Jedinci s vývinovou dyslexiou majú v tomto prostredí neľahkú pozíciu, keďže ich spôsob myslenia nezapadá do presne navrhnutých štruktúr.
Originalita a kreativita ľudí s dyslexiou sa naplno prejavuje v profesiách, ktoré vyžadujú práve inovatívny spôsob myslenia – umenie, dizajn, strojárstvo a podnikanie. Podľa výskumov na univerzitách vo Švédsku a v Anglicku študuje najviac študentov s dyslexiou výtvarné umenie a strojárstvo.
Autori štúdie poukazujú na to, že exploratívny spôsob myslenia, ktorý je dyslektikom vlastný, môže byť kľúčový pri hľadaní riešení problémov, ktorým ľudstvo v súčasnosti čelí.
„Školy, akademické inštitúcie a pracoviská nie sú navrhnuté tak, aby čo najlepšie využili exploratívne učenie. Preto naliehavo potrebujeme pestovať aj tento spôsob myslenia,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie Taylor v tlačovej správe univerzity.
Zdroje:
DOI: https://doi.org/10.3389/fpsyg.2022.889245
Tlačová správa Univerzity v Cambridgei
web Centra spoločných činností SAV, v. v. i., Encyklopedického ústavu Slovenskej akadémie vied (heslo: konvergentné myslenie)
(JM)
