Slovenský psychológ doc. Mgr. Anton Heretik, PhD., pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Narodil sa v roku 1973 v Bratislave. Na FiF UK vyštudoval pregraduálne aj doktorandské štúdium a od roku 2001 pracuje na Katedre psychológie FiF UK, s ktorou je silne spätá celá jeho pracovná kariéra.
Počas doktorandského štúdia bol na stáži na Univerzite v Amsterdame, čo bola pre neho veľmi prínosná skúsenosť. Prednáša predmety z oblasti klinickej psychológie, ale venuje sa aj téme emócií a motivácie všeobecne a tiež používaniu rôznych nových metodologických postupov v psychologickom výskume. Vo výskumnej činnosti sa ako člen malého interdisciplinárneho tímu podieľal na sérii troch epidemiologických štúdií na dospelej všeobecnej populácii občanov Slovenska, so zameraním na výskyt a súvisiace faktory depresie, vybraných úzkostných porúch, užívania alkoholu a nikotínu. Je autorom a spoluautorom vyše 120 vedeckých a odborných publikácií.
V rozhovore pre Vedu na dosah nám doc. Mgr. Anton Heretik, PhD., odpovedal na otázky súvisiace s depresiou a ďalšími psychickými poruchami.
Pán docent, akým projektom sa venujete v súčasnosti?
V súčasnosti sa s kolegami zameriavame na zavedenie štandardných psychologických testov do neuropsychológie a príbuzných oblastí. Ďalší projekt je zameraný na oblasť komplexného získavania informácií zo života pacientov s psychickými ťažkosťami, ale aj o ľuďoch v ich bežnom živote vo vzťahu k zmenám symptómov, nálady a ďalších psychologických a psychopatologických premenných.
Ako sú na tom Slováci s duševným zdravím v porovnaní s ostatnými Európanmi alebo aj so svetom?
Štatistiky, z ktorých sa takéto údaje dajú vyčítať, začal nedávno publikovať novovzniknuté Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Z hľadiska prevalencie psychických porúch sme v zásade v podobných číslach, aké sú bežné v iných krajinách Európskej únie. Stúpa však spotreba rôznych psychofarmák, napríklad antidepresíva užíva postupne čoraz viac ľudí, čo má viacero príčin a je ťažké posúdiť ich podiel na tomto ukazovateli. Slováci menej ako vo vyspelých západných krajinách navštevujú psychológov a psychoterapeutov, naopak nadmerne užívajú lieky proti úzkosti a na spanie, ktoré majú vysoké riziko rozvoja závislosti. Za posledných 30 rokov došlo aj k lepšej akceptácii ľudí, ktorí majú psychické poruchy, ale vo všeobecne konzervatívnom prostredí Slovenska je stigma spojená s týmito poruchami stále dosť citeľná.
Doc. Mgr. Anton Heretik, PhD., prednášal vo Vede v Centre na tému: Depresia – epidémia 21. storočia
Aké sú najčastejšie príčiny depresie a ako sa prejavuje?
Príčiny depresie sú komplexné, vieme o niektorých biologických, psychologických aj životných situáciách, ktoré zvyšujú riziko vzniku depresívnej poruchy. Typická depresívna epizóda sa prejavuje minimálne niekoľkotýždňovým obdobím, kedy sa človek cíti veľmi skleslo, „na dne”, skľúčene a napriek rôznym podnetom táto nálada u neho pretrváva alebo sa zhoršuje. Druhý kľúčový symptóm, je znížená schopnosť prežívať radosť a spokojnosť aj z malých vecí. Už tieto dva symptómy sú dosť ťaživé a môžu viesť k výrazne zhoršenej kvalite života aj výkonnosti v práci či v škole. K depresii sa pridružuje mnoho symptómov, ako sú poruchy spánku, zhoršená schopnosť sa sústrediť a rozmýšľať, pocity bezcennosti, viny či hanby, spomalenie a únava či samovražedné myšlienky alebo konanie.
Uvedomuje si človek túto psychickú chorobu? Kedy je najvyšší čas navštíviť psychológa alebo psychiatra?
Depresiu na sebe vie človek dobre spozorovať, najmä ak s ňou má opakované skúsenosti a zmena jeho stavu sa dostaví náhle. Ľudia zväčša cítia, že niečo s nimi nie je v poriadku a hľadajú tomu dôvod. Depresia má dobrú rozoznateľnosť v spoločnosti, takže mnohí ľudia prídu k správnemu záveru o svojom stave. V každom prípade depresiu diagnostikuje psychiater. Podľa môjho názoru je depresia dobrým príkladom, prečo prepojiť možnú farmakologickú liečbu antidepresívami s psychologickou intervenciou, typicky psychoterapiou. Antidepresíva pomáhajú zlepšiť narušené biologické procesy spojené s depresiou a psychoterapia pomáha vyrovnať sa s rôznymi dôsledkami, ktoré depresia priniesla a prináša do života pacienta aj jeho okolia.
Podľa čoho dokážete diagnostikovať depresiu?
Diagnostika depresie stojí na anamnéze a zisťovaní ťažkostí a symptómov pacienta. Toto vyšetrenie by mal robiť psychiater či iný príslušne vzdelaný odborník z oblasti zdravotníctva. Existujú aj rôzne pomôcky – napríklad štruktúrované interview pre zachytenie depresívnych ťažkostí. Dôležité sú aj sebavýpoveďové informácie a v ideálnom prípade aj informácie od blízkej osoby. Neexistuje žiadny diagnosticky dostatočne spoľahlivý biologický test na depresiu, takže je to o pozorovaní, získavaní informácií o symptomatológii priebehu a vývinu ochorenia a podobne.
Môže depresia prerásť napríklad aj do schizofrénie?
V klasickom prevládajúcom systéme triedenia psychických porúch je depresia zaradená medzi tzv. afektívne poruchy, spolu s bipolárnou afektívnou poruchou (mániodepresiou). Schizofrénia sa z rôznych dôvodov považuje za ťažšie ochorene zaraďované medzi tzv. psychotické poruchy. Depresia teda nezvykne prerásť do schizofrénie. Môže sa stať, že sa ochorenie zle diagnostikovalo ako depresia a išlo o rozvíjajúcu sa schizofréniu. Platí tiež, že súčasťou schizofrénie môžu byť aj príznaky depresie, naopak to ale neplatí. Pri depresii by sa nemali vyskytovať príznaky schizofrénie (napríklad vážne poruchy myslenia, strácanie kontaktu s realitou, bizarné bludné presvedčenia a podobne).
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR