Projekt Czech Gamers mapoval životy hráčov tri roky, a mohol tak skutočne zachytiť negatívne aj pozitívne dosahy hrania.
Hráč počítačových hier. Zdroj: iStock.com/gorodenkoff
Vedecké výskumy hráčov sa doteraz často pýtali na dôsledky hrania hier online v momentálnej chvíli, málokto však sledoval hráča dlhodobo. Tím akademikov z Masarykovej univerzity tento rok zakončil výskumný projekt Czech Gamers, ktorý mapoval životy hráčov tri roky, a mohol tak skutočne zachytiť negatívne aj pozitívne dosahy hrania. Zameriaval sa na to, prečo ľudia hrajú počítačové hry, čo pri hraní zažívajú a čo im to prináša.
Sledovali vyše 14-tisíc hráčov
Vedci z Inštitútu pre psychologický výskum (INPSY) Masarykovej univerzity sa pod vedením Lukasa Blinku venujú výskumu voľnočasového hrania počítačových hier už dlhodobo. V projekte, do ktorého sa zapojilo vyše 14 000 ľudí, cielili na dospelých hráčov multiplayerových hier a hier online.
„Od roku 2021 sme zbierali dáta pomocou dotazníkov a hĺbkových rozhovorov. Vďaka tomu, že sme hráča oslovili celkom trikrát v priebehu troch rokov, budeme môcť zhodnotiť jeho vzťah k hrám z dlhodobého hľadiska,“ uviedol vedúci výskumu Lukas Blinka. „Závislosťou od hrania sa niekedy straší, my ale ukazujeme, že je pomerne vzácna. Hry môžu, naopak, rozvíjať a podporovať, napríklad polovica našich hráčov si vďaka hraniu našla nových priateľov,“ dodal Blinka.
Projekt okrem iného ukázal, že zatiaľ čo v jednom časovom bode uvádzajú riziko závislosti približne 2 percentá hráčov, pri opakovanom dopytovaní, ako odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia, je to len 0,5 percenta.
Dievčatá hrajú hru na počítači. Zdroj: iStock.com/Addictive Stock
Riziko závislosti má viac premenných
Z predošlých výskumov tímu vyplýva, že rovnaká doba strávená hraním hier môže v rôznych kontextoch znamenať neškodnú vášeň i naznačovať závislosť. Hráči, u ktorých sa objavilo riziko závislosti, strávili hraním zhruba 40 a viac hodín týždenne. V otázke samotnej rizikovosti ale vystupuje rad faktorov, medzi inými osobnostné charakteristiky hráča, najmä schopnosť spracovať negatívne emócie.
„Pre mnohých hráčov je hranie neškodným únikom od stresu či nudy. Pokiaľ však nemajú iné stratégie, ako s týmito emóciami pracovať, môžu v hraní ľahšie uviaznuť,“ doplnil Blinka.
Výskum sa venoval aj ďalším témam, ktoré sú s hraním spájané len zriedka, napríklad užívaniu psychoaktívnych látok. Pravidelná konzumácia alkoholu sa spájala s kratším časom venovaným hraniu, fajčenie, naopak, s dlhším. S hernou závislosťou potom najviac súvisela konzumácia liekov na predpis, hlavne na pozornosť (na zlepšenie pozornosti počas hry) a na upokojenie.
Stigmatizácia hrania
Napriek tomu, že sa v roku 2022 v Medzinárodnej klasifikácii chorôb objavila nová oficiálna diagnóza hernej závislosti, odborná verejnosť sa nezhoduje na tom, do akej miery je nadmerné hranie problematické. Vzhľadom na obavu, že by sa mohli dopustiť patologizácie bežnej voľnočasovej aktivity, vedci zbierali komplexné informácie o hráčoch, a tak prispeli k pochopeniu herného správania.
Získané dáta pomôžu odborníkom lepšie opísať, aké môžu mať hrania počítačových hier online pozitíva a negatíva. Tím teraz publikuje odborné štúdie o riziku závislosti, o spracovávaní emócií hráčov či o vzťahu hráčov k herným postavám. Výsledky nájdu praktické využitie v boji proti stigmatizácii hrania hier či pri skvalitňovaní diagnostiky a pri liečbe závislostí.
Zdroj: TS Masarykova univerzita
(JM)
