Zuzana Kožárová, doktorandka zo Slovenskej akadémie vied pomáha ľuďom nasmerovať svoj pracovný život cestou, ktorá by mala byť tou najefektívnejšou. Po skončení magisterského štúdia psychológie sa zamestnala vo vzdelávacej spoločnosti, kde absolvovala viacero kurzov. Medzi nimi bol aj sebarozvojový kurz zameraný na sebapoznanie a naplánovanie kariéry. „Neskôr som spomínaný kurz viedla a bola som svedkom toho, ako pomohol aj iným ľuďom. V rámci pracovných aktivít som sa rozprávala s desiatkami študentov, resp. absolventov, ktorí priznali, že netušia čo by chceli v živote robiť, nepoznajú svoje silné stránky,“ prezradila Zuzka. Táto skúsenosť ju nasmerovala do vedeckého prostredia, a tak je už druhý rok doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
M. HUCÁKOVÁ: Zuzka, Ty si psychologička, ktorá ľuďom radí najmä v pracovnej oblasti. Prečo si si vybrala práve túto oblasť nášho života?
Z. KOŽÁROVÁ: Výber témy mojej dizertačnej práce súvisí s mojím presvedčením, že veda by mala reflektovať aktuálne problémy a ponúkať efektívne riešenia. Takže v rámci svojho výskumu sa venujem kariérovému rozvoju, konkrétne zisťovaniu úrovne kariérovej adaptability študentov a jej zvyšovaniu, pretože napomáha riadeniu kariéry a zvládaniu životných tranzícií a zmien.
Problematika kariérovej adaptability je veľmi aktuálna téma, pretože pracovný trh sa od čias našich rodičov a starých rodičov zásadne zmenil. Je ovplyvnený globálnosťou, technologickým pokrokom, ktorý má za následok zánik istých profesií, ale na druhej strane vznik nových. Táto doba je síce dobou nekonečných možností a ponúka bohatý priestor na sebarealizáciu, na druhej strane je však charakteristická neustálymi zmenami, neistotou, stresom. Človek musí v oveľa väčšej miere prebrať zodpovednosť za svoj život a riadenie vlastnej kariéry, a taktiež flexibilnejšie reagovať na požiadavky trhu.
M. H.: Toto ale nemusí byť pre každého jednoduché a zvládnuteľné.
Z. KOŽÁROVÁ: To je pravda a aj preto je veľmi dôležité rozvíjať vlastné zručnosti pre riadenie kariéry a tiež mäkké zručnosti (soft skills), ktoré sú pomaly ale isto cennejšie než teoretické vedomosti. Podľa odporúčaní Európskeho parlamentu by si mal každý osvojiť niekoľko kľúčových kompetencií. Ide napríklad o digitálne zručnosti, jazykové kompetencie, podnikavosť, či schopnosť naučiť sa učiť. Školský systém niektoré kompetencie rozvíja, niektoré však rozvíja málo alebo vôbec. Napríklad takú podnikavosť. Pritom Stratégia EÚ pre mládež hovorí, že podnikateľské vzdelávanie by malo byť realizované na všetkých úrovniach vzdelávania.
M. H.: Vytvorila si špeciálny tréningový program, ktorý by mal pomôcť pri hľadaní práce. V čom spočíva?
Z. KOŽÁROVÁ: Za sebou mám dva roky štúdia a niekoľko čiastkových výskumov pod vedením mojej skvelej a vždy podporujúcej školiteľky, doktorky Fedákovej. Vychádzajúc z výskumných zistení sme vytvorili tréningový program na rozvoj podnikavosti a kariérovej adaptability. Absolvovanie tohto programu by jeho účastníkom malo napomôcť k lepšiemu sebapoznaniu, k vytvoreniu kariérového plánu v súlade s ich schopnosťami, záujmami a presvedčeniami, k lepšiemu vnímaniu pracovných príležitostí pre sebarealizáciu, a to nielen formou zamestnania sa v nejakej spoločnosti, ale napríklad aj formou podnikania. Tieto získané kompetencie by im v konečnom dôsledku mali uľahčiť tranzíciu zo školy na trh práce. Pred sebou mám teda posledný rok a otestovanie týchto predpokladov, spísanie všetkých výskumných zistení a obhájenie dizertačnej práce.
M. H.: Aké sú doterajšie skúsenosti? Funguje program v praxi?
Z. KOŽÁROVÁ: Svojím výskumom, by som chcela zistiť, nakoľko je nami vytvorený tréningový program účinný a efektívny. Predbežné výsledky a spätná väzba študentov, ktorú sme získali pilotným testovaním programu, vyzerá viac než sľubne. Niet pochýb, že kariérový rozvoj má veľký význam, obzvlášť v súčasnosti. Na vysokých školách, a nielen tam, by preto malo mať podobné vzdelávanie svoje pevné miesto. Na mojej alma mater (UPJŠ v Košiciach) sme program začali realizovať v spolupráci s Univerzitným poradenským centrom (UNIPOC), tak prečo nie aj na iných školách?
M. H.: Čo rada robíš vo voľnom čase, keď sa nezaoberáš svojou prácou, ale ani tým, či majú prácu všetci ostatní?
Z. KOŽÁROVÁ: V živote robím presne to čo som si zaumienila, a navyše ma moja práca veľmi baví. Ak nepracujem, tak čítam, vzdelávam sa, alebo sa venujem môjmu blogu – Psychoblógii, prostredníctvom ktorého sa snažím popularizovať psychológiu. Najradšej však vypínam niekde v prírode – v záhrade alebo na túre. A som tiež veľký fanúšik jogy.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Z konferencie SPAO v Brne (2017), archív Zuzany Kožárovej
Uverejnila: VČ