Ľudia, ktorí nesúhlasia s naším členstvom v NATO, častejšie nemajú obavy.
Ilustračná fotografia. Zdroj: iStockphoto.com
Väčšina obyvateľov Slovenska má v súvislosti s vojnou na Ukrajine obavy o seba a svojich najbližších. Výsledky prieskumu Ako sa máte, Slovensko? naznačujú, že ľudia zároveň deklarujú vysokú ochotu pomôcť Ukrajine.
Mimoriadna vlna výskumu prebehla v období od 25. februára do 1. marca 2022. Vojna na Ukrajine sa začala v skorých ranných hodinách 24. februára inváziou ruských vojsk na Ukrajinu. Od začiatku boli hlásené útoky na vojenské i nevojenské ciele a civilné obete. Väčšina západného sveta, ako aj Európska únia odsúdila ruskú agresiu a zaviedla tvrdé ekonomické sankcie. Na Slovensko začali prúdiť z územia Ukrajiny tisíce vojnových utečencov.
Obavy z vojny a hospodárskej krízy
Na otázku, či majú respondenti v súčasnej situácii, teda v súvislosti s vojnou na Ukrajine, obavy o seba a svojich najbližších, odpovedalo takmer 41 percent ľudí, že má veľké obavy. Približne rovnaký počet ľudí má trochu obavy, zvyšok opýtaných – takmer pätina – sa situácie neobáva.
Výskum tiež ukázal, že obavy pociťujú častejšie ženy. Ľudia, ktorí nesúhlasia s naším členstvom v NATO, častejšie odpovedajú, že obavy nemajú.
Čo sa týka konkrétnych obáv obyvateľov v súvislosti s vojnou, najväčšie obavy pociťujú z ekonomickej krízy ako dôsledkov útoku, z rozpútania tretej svetovej vojny a z rozšírenia vojnového konfliktu na Ukrajine na Slovensko. O niečo menšie obavy majú respondenti z príchodu utečencov v dôsledku útoku armády Ruskej federácie na Ukrajine.
Opäť platí, že väčšie obavy z krízy či z rozšírenia konfliktu vyjadrujú častejšie ženy. Takisto sa opakuje postoj respondentov, ktorí nesúhlasia s naším členstvom v NATO. Tí častejšie odpovedajú, že takéto obavy nemajú. Naopak, majú väčšie obavy z príchodu utečencov v dôsledku útoku ruskej armády na Ukrajine.
„Náš výskum, ktorý sme realizovali v prvých dňoch po útoku armády Ruskej federácie na Ukrajinu, potvrdil, že obavy v súvislosti s vojnou sú na Slovensku veľmi vysoké. Vysoká je aj vyjadrená ochota pomôcť Ukrajine,“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Ochota pomáhať
Ľudia sú podľa výsledkov ochotní pomôcť Ukrajine. Viac ako 60 percent by prispelo vecným darom, takmer polovica zas prípravou a distribúciou jedla a o niečo viac ako tretina by prispela aj finančne, pomohla ako dobrovoľník pri práci s utečencami. Vyše štvrtina opýtaných by aj niekoho ubytovala. Do skupiny ľudí, ktorí chcú veľmi pomôcť, patria častejšie mladí ľudia.
Avšak akokoľvek pomôcť sú menej často ochotní ľudia, ktorí nesúhlasia s členstvom Slovenska v NATO.
Vôľa pomôcť súvisí aj s tým, ako opýtaní vnímajú svoju príjmovú situáciu. Ľudia, pre ktorých je ťažké vyjsť s peniazmi, sú menej často ochotní pomôcť vecným darom alebo finančne. Oveľa viac však hovorili, že by pomáhali ako dobrovoľníci pri práci s utečencami.
„Obavy aj ochota pomôcť najsilnejšie súvisia s geopolitickými preferenciami respondentov. Respondenti, ktorí hovoria, že sú a vždy boli proti nášmu členstvu v NATO, deklarujú nižšie obavy a menšiu ochotu pomôcť Ukrajine,“ uzatvára Miloslav Bahna.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a šesťkrát v roku 2021.
Dáta zo série výskumov budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.
Zdroj: Tlačová správa SAV
(MAT)
