Okrem pestovania liečivých rastlín a viniča sa venoval najmä šľachteniu zemiakov. Jeho odroda „Agnelky“ sa vyznačovala vysokou cukornatosťou.
Jozef Agnelli zasvätil svoj život pestovaniu bylín a viniča a šľachteniu zemiakov. Zdroje: Christianitas, iStockphoto.com
Katolícky kňaz, slovenský šľachtiteľ a pestovateľ liečivých rastlín Jozef Agnelli (rodným menom Baránek) sa narodil 23. februára 1852 v Skalici.
Takmer celý svoj život strávil na Záhorí, kde sa venoval pestovaniu poľnohospodárskych plodín. Lásku k rastlinám pocítil už v detskom veku, keď mu jeho otec, jeden z najbohatších sedliakov v Skalici, dal k dispozícii záhon, na ktorom mohol pestovať rastliny podľa vlastného uváženia.
Ján Baránek, otec Jozefa Agnelliho, bol zámožný roľník, vinohradník a priekopník nových metód v poľnohospodárstve. Mal aj osem hektárov vinohradov v Líštinách, kde vyrábal najmä obľúbené červené víno. Ľudia uňho radi pracovali, pretože držal slovo a plácu vyplácal v plnej miere a načas.
Pestovať začal už ako desaťročný
Jozef Agnelli začal pestovať prvé rastliny už ako desaťročný. Na pozemku, ktorý mu dali rodičia k dispozícii, mal jačmeň, raž, kukuricu, pšenicu, zemiaky a vinič. Ako malý chlapec sa naučil i niekoľko metód štepenia a zakoreňovania výhonkov, ktoré začal rýchlo používať. Dychtivo si objednával, kupoval a požičiaval knižky o šľachtení rastlín a rodičia jeho záľubu podporovali.
Pozrite si
Už ako stredoškolák mal bohatú botanickú knižnicu. Po absolvovaní stredoškolských štúdií začal študovať teológiu v Ostrihome. Popri štúdiu si však našiel dostatok času, aby sa vzdelával aj v botanike. V roku 1876 sa stal kaplánom v Holíči, kde mal pri fare vlastnú záhradku. Tam v malom pestoval kultúrne a liečivé plodiny a začal sa venovať tiež ovocinárstvu.
Založil dokonca spolok, ktorého členmi boli všetci významnejší gazdovia v okolí. Oboznamoval ich s novými trendami v oblasti botaniky a šľachtenia rastlín. V centre jeho botanickej pozornosti po celý život stáli odrody hrozna, zemiaky a liečivé rastliny.
V ceste mu stála slabá znalosť maďarčiny
Jozef Agnelli bol národne orientovaný. Nepatril síce k aktívnym národovcom, no po celý svoj život sa nenaučil poriadne rozprávať po maďarsky. Jeho maďarčina bola veľmi jednoduchá a kostrbatá, vtedajší korektori si sťažovali, že mali s jeho botanickými odbornými textami v maďarčine veľa práce. Práve slabá znalosť maďarčiny obmedzila možnosti jeho kariérneho rastu v radoch uhorskej katolíckej cirkvi. Pre maďarských biskupov a arcibiskupov to bol dôvod na ostrakizáciu.
Pestoval vyše 250 druhov liečivých rastlín
Od roku 1884 pôsobil Jozef Agnelli na fare v Čároch, kde začal na veľkých plochách pestovať liečivé a aromatické rastliny. Postupne pestoval vyše 250 druhov liečivých rastlín, pričom v centre jeho pozornosti stálo 80 z nich.
Kostol v Čároch, kde sa Jozef Agnelli zdržiaval veľkú časť svojho života. Zdroje: Slovenský cestovateľ, ZZM, Christianitas
Cieľavedomou a systematickou prácou dosiahol, že z priesad mäty piepornej vyprodukoval asi 2 milióny a z medovky lekárskej až 3 milióny kusov rastlín, yzopu lekárskeho a šalvie mal 2 milióny kusov a levandule lekárskej 20 000 kusov. Priesady expedoval nielen po celej Európe, ale aj do Ameriky. Rastliny, ktoré vypestoval, boli vynikajúcej kvality. Sušené rastliny od Agnelliho kupovali aj Francúzi a Američania, ktorí ich používali pri výrobe farmaceutických produktov.
Osobitne sa Agnelli zaoberal šľachtením mäty piepornej (Mentha piperita), z ktorej pestoval 11 odrôd, najvhodnejšie z nich šľachtil a štandardizoval. Vďaka svojim výsledkom v tejto oblasti sa zaradil medzi priekopníkov plantážového pestovania liečivých rastlín v celoeurópskom meradle.
Odborné výstavy a publikačná činnosť
Jozef Agnelli sa zúčastňoval na odborných výstavách vo Viedni, v Budapešti, Kodani a Štokholme, kde získal množstvo diplomov a ocenení. Na výstave v Budapešti bola v roku 1896 jednou z najväčších a najvyššie hodnotených práve jeho expozícia. Uspel aj na II. Medzinárodnej farmaceutickej výstave v Prahe, kde vystavoval 150 druhov liečivých rastlín.
O svojich výskumoch často prednášal a publikoval v odborných časopisoch doma (Obzor) i v zahraničí (vo Pharmaceutische Post, Wiener Landswirtschaftliche Zeitung či v Journal Pharmaceutique du New York).
Najpozoruhodnejšie a najvýznamnejšie na svete
V parížskom časopise L´Encyclopedie Contemporaine z roku 1896 uviedli, že plodiny z obce Čáry možno pokladať za najpozoruhodnejšie a najvýznamnejšie na celom svete – ročná úroda dopestovaná rukou dôstojného kňaza totiž dosahovala viac ako milión rastlín.
Za zásluhy v oblasti botaniky a poľnohospodárstva menovali mnohé domáce i zahraničné vedecké spoločnosti (medzi nimi aj Linného spoločnosť v Štokholme) Agnelliho za svojho člena.
Pestovanie a šľachtenie nových odrôd zemiakov
Popri liečivých rastlinách venoval Jozef Agnelli veľkú pozornosť tiež pestovaniu zemiakov. Počas svojho života vyšľachtil takmer 200 odrôd. Najvzácnejšie boli Juwel, Panónia, Hungaria, Bauernfreund, Magnum bonum a Magyar kincs. Jedna z odrôd zemiakov, ktorú vyšľachtil, bola dokonca pomenovaná po ňom. „Agnelky“ sa vyznačovali špecifickou veľkosťou a vysokou cukornatosťou. Šírili sa takmer po celom Slovensku a tešili sa veľkej obľube.
Ďalšia Agnelliho odroda zemiakov Hungaria, ktorú vypestoval na sklonku 19. storočia, získala významné ocenenia aj v Nemecku, ktoré bolo svetovým lídrom v pestovaní a šľachtení zemiakov. O Agnelliho odrodách zemiakov sú dnes dobre informovaní aj vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave zemiakárskom vo Veľkej Lomnici.
Zlatá medaila od francúzskych someliérov
Okrem šľachtenia zemiakov sa Agnelli profiloval i v pestovaní nových odrôd pšenice, raže, repy a kukurice a zaoberal sa aj viničom. V Skalici spravoval po smrti rodičov rodičovský vinohrad. V roku 1881 kúpil ďalší, vysadil ho a vhodným hnojením a správnym rezom dosiahol výborné výsledky. Svoje červené víno dokonca vystavoval. Najväčší úspech mal vo francúzskom Arrachon les Bains, kde získal od francúzskych someliérov zlatú medailu.
Pre pestovateľské aktivity neskôr odmietol všetky ponuky na miesto na lepších farách. Takmer do konca svojho života zostal v Čároch, kde sa okrem kňazskej práce mohol venovať aj pestovaniu kultúrnych plodín a vzdelávaniu miestnych sedliakov v botanike a šľachtiteľstve a mohol skúmať vplyv pôdy, hnojenia a zavlažovania na jednotlivé plodiny.
Po roku 1920 však začal chorľavieť, a tak na sklonku života odišiel do Holíča, kde 6. augusta 1923 zomrel.
Tento text je súčasťou série článkov na tému Po kroku k pokroku, ktorá je mottom 20. ročníka podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku. Týždeň vedy a techniky 2023 sa uskutoční od 6. do 12. novembra 2023 v mestách po celom Slovensku, do ktorých prinesie desiatky prednášok, festivalov, workshopov, súťaží, podcastov, besied či výstav.
Aktuálne informácie o podujatí, ktorého hlavnými organizátormi sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) a Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), nájdete na webovej stránke tyzdenvedy.sk. Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárne a EPSON. Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, RTVS, BKIS, VEDANADOSAH.sk, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.
Zdroje: RTVS, Christianitas
